Pre pochopenie významu či skôr nášľapných mín v novele najprv pripomeňme stručne časť základov teórie štátu a práva. Štát, aby fungoval, potrebuje tri veci. Územie, občanov a reálnu správu, ktorú vykonáva vo vzťahu k týmto osobám na danom teritóriu.
V tejto súvislosti slovenské orgány nevedia, čo všetko sa nachádza vo vlastníctve zahraničných subjektov. Či už priamo v rukách iných štátov, alebo ľudí, čo konajú v prospech cudzích krajín. V tomto kontexte sa treba pozrieť na Maďarsko. Najvyšší predstavitelia SR sa napríklad dozvedeli až z médií, že vlastníkom historickej budovy v centre Košíc sa stal susedný štát. Vyplýva z toho, že Slovensko je vlastne odkázané na vôľu Maďarska, aké informácie, a či vôbec nejaké, mu poskytne.
Zjednotiť národ v Karpatskej kotline
Na prelome 20. a 21. storočia maďarská strana odstúpila od zmluvne dohodnutej spolupráce pri ochrane národnostných menšín. A začala nadväzovať s občanmi SR priame väzby rôzneho druhu (politické, inštitucionálne, právne, finančné atď.).
Maďarsko ako jediná so Slovenskom susediaca krajina v EÚ neposkytuje informácie o tom, komu dáva svoje druhé občianstvo v zahraničí. SR sa nemá ako dozvedieť, koľko maďarských štátnych občanov žije na tunajšom území. Spolupráca s južným susedom v kontexte „dobrých vzťahov“ neprináša žiaduci efekt. Umožnením dvojakého občianstva na maďarský spôsob sa územie Slovenska stane (so súhlasom NR SR) súčasťou politického priestoru Maďarska.
Maďarsko, ktoré sa odmieta zmieriť s Trianonskou mierovou zmluvou z roku 1920, novelou ústavy prevzalo zodpovednosť za maďarskú menšinu v susedných štátoch, čiže aj na Slovensku. Vládny program tzv. maďarskej národnej politiky má za cieľ dosiahnuť „rozkvet všemaďarského národa“. Naň nadväzujú konkrétne programy, štedro dotované maďarskou vládou. Cieľ je očividný: zjednotiť maďarský národ v Karpatskej kotline a čo najviac pripútať maďarskú menšinu za hranicami Maďarska k Budapešti.
Poďme nazad do NR SR. Návrh novely zákona o štátnom občianstve vyzerá navonok nevinne. Čo sa však skrýva pod pokrievkou? Schválenie návrhu by viedlo fakticky a v určitej miere aj de iure k akceptovaniu maďarskej koncepcie poskytovania druhého štátneho občianstva na území Slovenska. Išlo by o najvážnejší zásah do suverenity a integrity Slovenskej republiky od jej vzniku.
Novela by nesplnila svoj základný cieľ. Nechránila by dostatočne suverenitu SR tak, ako ju garantuje platná legislatíva. Príčiny sú dve. Akosi sa pozabudlo na hlavnú príčinu problému (maďarský zákon), pre ktorý bol v roku 2010 prijatý slovenský zákon o občianstve. Súčasne sa vôbec nevyhodnotil doterajší vývoj. Ide o správanie Maďarska, ktoré primalo Slovensko reagovať zákonom v uvedenom roku.
V nasledujúcom období Budapešť všetky relevantné politické a právne spory so Slovenskom v kauze občianstva na medzinárodných fórach prehrala. Európsky parlament zmietol maďarskú sťažnosť zo stola. Podobne to urobil aj Všeobecný súd EÚ. Senát Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu jednomyseľne rozhodol, že slovenský zákon z mája 2010 je v absolútnom poriadku.
Na druhé občianstvo nie je právny nárok
Pripomeňme si najprv podstatu veci. Reč je o druhom štátnom občianstve. Nie o prvom občianstve, ktoré vzniká samotným narodením danej osoby. Je prejavom suverenity štátu poskytovať alebo neposkytovať druhé štátne občianstvo. Na rozdiel od prvého štátneho občianstva, ktoré patrí medzi základné ľudské práva, druhé štátne občianstvo sa „neteší“ takejto úrovni právnej ochrany. Na druhé občianstvo nie je právny nárok.
Základnou úlohou druhého občianstva je jeho integračná funkcia. Štáty ho výnimočne poskytujú občanom cudzích krajín, ktorí sa z rôznych dôvodov dlhodobo zdržiavajú na ich výsostnom území a neraz žijú v manželskom (prípadne v partnerskom) vzťahu s občanom (s občiankou) tohto štátu. Majú s týmto štátom pevnú a trvalú väzbu. A nie citový, jazykový, kultúrny, etnický, historický alebo iný vzťah, ako sa to občas na Slovensku prezentuje. Štát teda uľahčuje život týmto osobám na svojom území, ale súčasne prihliada na svoje záujmy.
Nie je programom žiadneho štátu v EÚ poskytovať svoje občianstvo štátnym občanom iných krajín únie, ktorí sa trvalo zdržiavajú v zahraničí. Okrem jednej výnimky.
Funkcia revizionizmu
Tou výnimkou je Budapešť. Žiadny iný štát v EÚ neposkytuje svoje občianstvo hromadne a na etnickom princípe ľuďom v zahraničí. S výnimkou Maďarska. Žiadny iný štát v EÚ nevyvíja tieto aktivity v rámci programu zjednocovania národa ignorujúc štátne hranice. S výnimkou Maďarska.
Návrh novely zákona o štátnom občianstve vyzerá navonok nevinne. Čo sa však skrýva pod pokrievkou? Schválenie návrhu by viedlo fakticky a v určitej miere aj de iure k akceptovaniu maďarskej koncepcie poskytovania druhého štátneho občianstva na území Slovenska. Išlo by o najvážnejší zásah do suverenity a integrity Slovenskej republiky od jej vzniku.
Žiadny iný štát v EÚ nezneužíva nástroj druhého štátneho občianstva s jasným revizionistickým kontextom. S výnimkou Maďarska. Žiadny iný štát v EÚ, susediaci so Slovenskom, nevedie register osôb s druhým občianstvom v utajovanom režime. S výnimkou Maďarska. Žiadny iný štát v EÚ nekritizuje slovenskú legislatívu, ktorá bola len a len adekvátnou reakciou na maďarský revizionistický zákon v roku 2010. S výnimkou Maďarska.
Žiadny iný štát v EÚ neviedol politické a súdne spory so SR v tejto veci (a všetky prehral). S výnimkou Maďarska. Žiadny iný štát v EÚ svojou politikou voči susedom tak nepripomína veľkolepý program zjednocovania nemeckého národa ponad hranice takmer pred sto rokmi. Tento program bol sprievodným javom vývoja vedúceho k vojnovému konfliktu. S výnimkou Maďarska.
Záver – druhé štátne občianstvo na maďarský spôsob na rozdiel od demokratických štátov plní revizionistickú funkciu!
Narúšanie celistvosti
Po skončení studenej vojny a v súvislosti so vznikom samostatného Slovenska bolo zrejmé, že Maďarsko sa bude cielene usilovať o narúšanie celistvosti nášho štátu (podobne aj iných susedných krajín). V súlade s programom historického revizionizmu, ktorý je hlavnou líniou zahraničnej politiky Budapešti v strednej Európe. Nadväzujúc na „odkaz“ medzivojnového Maďarska sa tamojšie politické elity nikdy nezmierili so zánikom Uhorského kráľovstva a najmä so stratou hegemónie v priestore Karpatskej kotliny.
V ostatnom čase nielenže o tom nahlas hovoria, ale aj robia všetko pre to, aby dosiahli svoj strategický cieľ – obnovenie spomínanej hegemónie. Potenciál na dosiahnutie tohto cieľa predstavuje Budapešťou koordinovaná a motivovaná časť politickej reprezentácie maďarskej menšiny žijúcej za hranicami Maďarska. Hlavným taktickým prostriedkom je na rôzny spôsob oddeľovať túto menšinu od väčšinovej spoločnosti v susednom štáte. A súčasne ju politicky, právne, finančne a inštitucionálne pripútavať k Budapešti.
Maďarsko koncom minulého storočia na mnohých medzinárodných fórach urputne presadzovalo koncept menšinovej autonómie, čo predstavovalo kľúčový právny nástroj v tomto programe. Napriek mimoriadnemu úsiliu Budapešť neuspela. Ani v Európe, ani v našom regióne a napokon neuspela ani voči Slovensku.
Novým právnym nástrojom na naplnenie tohto programu sa stalo maďarské štátne občianstvo ponúkané na etnickom základe občanom susedných krajín patriacich k maďarskej menšine. Osobám, ktoré nikdy v Maďarsku nežili a nežijú!
Budapešť si teraz vytvára svoj Lebensraum v strednej Európe. Presne v duchu konceptu smutne známeho nemeckého vodcu spred sto rokov.
Neodníma občianstvo proti jeho vôli
Dôležitá poznámka k súdnemu sporu v zmienenom Štrasburgu. Sťažovatelia maďarskej národnosti si na Slovensku sami slobodne zvolili občianstvo iného štátu, čím urobili výber občianstva na základe vlastnej vôle. Toto je právna argumentácia súdu v Štrasburgu. Preto zákon SR nikomu neodníma občianstvo proti jeho vôli.
Nežiaducim dôsledkom slovenského zákona z roku 2010, ktorý priamo súvisel s tým, že zákon bol pripravovaný vo veľkom časovom strese a pod tlakom Budapešti, bola skutočnosť, že aj občania SR trvalo žijúci v zahraničí začali prichádzať o slovenské občianstvo. Tento problém sa neskôr do veľkej miery riešil v kompetencii ministerstva vnútra. A dá sa aj úplne vyriešiť bez toho, že by Slovensko akceptovalo maďarskú koncepciu druhého občianstva.
Na nemilé prekvapenie terajšia predkladaná novela nerešpektuje programové vyhlásenie vlády, ktoré jasne hovorí „o občanoch SR žijúcich na území iného štátu". Nechtiac alebo nevedomky otvára zadné dvierka aj tomu konceptu, ktorý sa po celý čas snaží presadzovať Budapešť. Pri splnení veľmi širokých, ba priam vágnych podmienok nezabráni druhému štátnemu občianstvu podľa „maďarského receptu“. Navyše umožní vrátiť spätne občianstvo SR tým osobám, žijúcim trvale na našom území, ktoré oň prišli od júla 2010 v dôsledku svojej slobodnej voľby v prospech občianstva iného štátu. Majme stále na zreteli mimoriadne „kreatívne" postupy Maďarska pri sledovaní jeho cieľov. Predložená novela neberie do úvahy strategické ciele Maďarska voči SR a ignoruje jednoznačné stanoviská európskych inštitúcií.
Lojalita k Maďarsku
Maďarsko ako jediná so Slovenskom susediaca krajina v EÚ neposkytuje informácie o tom, komu dáva svoje druhé občianstvo v zahraničí. SR sa nemá ako dozvedieť, koľko maďarských štátnych občanov žije na tunajšom území. Spolupráca s južným susedom v kontexte „dobrých vzťahov“ neprináša žiaduci efekt.
Umožnením dvojakého občianstva na maďarský spôsob sa územie Slovenska stane (so súhlasom NR SR) súčasťou politického priestoru Maďarska. Veľa ďalších následkov bude vyplývať zo samotnej skutočnosti, že veľkosť enklávy maďarských štátnych občanov na území SR a obsah ich vzťahov s Budapešťou bude formovať už priamo politika a štátne záujmy Maďarska. Búdu to predsa jeho občania.
Slovenskej republike zostane úloha štatistu, ktorý sa prizerá, ako jej občania s druhým občianstvom zakladajú filiálky politických strán a štátnych štruktúr Maďarska na území SR. V rámci programu zjednocovania maďarského národa v Karpatskej kotline. Politici susedného štátu o tom už dlhší čas nahlas nielen hovoria. A nezabudnime na to, že súčasťou získania maďarského občianstva je aj lojalita voči tomuto štátu.