ad Pod povrchom mapy

Otázka Michala Horského, či nová súdna mapa je reformou, alebo deformou (Pod povrchom mapy, Pravda, 18.10. 2021) je veľmi inšpirujúca pre oznámenie viacerých skutočností, odôvodňujúcich oponentské stanovisko k predloženému návrhu reorganizácie súdnictva. Konštatovanie redaktora, že súčasťou vecnej kritiky návrhu by malo byť predostretie alternatívnych riešení, je vecne opodstatnené.

29.10.2021 12:00
debata (1)

Pred uvedením odlišných riešení na zvyšovanie efektivity nášho súdnictva je pre ich náležité pochopenie nevyhnutné uviesť viaceré pod povrchom návrhu schovávané skutočnosti.

Opodstatnená kritika

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková viackrát poukázala na opodstatnenosť kritickej správy Európskej komisie pre efektivitu súdnictva z roku 2017 (CEPEJ). Pritom však dôsledne ignoruje jej zásadné odporúčanie o nevyhnutnosti pristúpiť k hĺbkovej analýze situácie justície na Slovensku, výlučne len na základe zistenia jasných a objektívnych kritérií.

Ministerstvo spravodlivosti v roku 2019 (pred ustanovením súčasnej vlády) na základe uvedenej správy začalo realizovať výskumný projekt „Váženie prípadov“, ktorý podporila i súčasná ministerka, aby sa „verejnosť konečne dozvedela, koľko skutočného času si výkon funkcie sudcu vo výkone vyžaduje a reálne obnáša. Je totiž úlohou určiť váhy prípadov, lebo je absencia legitímneho a všeobecne akceptovateľného spôsobu určovania personálnych zdrojov potrebných na spracovanie nápadu na súde“.

V prípravnej fáze (rok 2019) boli do projektu zapojení aj experti CEPEJ a podľa nimi navrhovaných štandardných medzinárodných kritérií v ďalších fázach sudcovia a odborný aparát uskutočnili zber údajov podľa 44 kritérií (o pojednávaniach a jednotlivých súdnych rozhodnutiach). Pre COVID-19 bol harmonogram upravený tak, že výsledky hĺbkovej analýzy mali byť v 2. štvrťroku 2021 prediskutované a súčasne navrhnuté aj legislatívne zmeny, ktoré by následne v 3. štvrťroku boli implementované do legislatívy.

Napriek tejto skutočnosti ministerstvo rozhodlo o odročení realizácie projektu na dobu neurčitú, hoci minimálne od marca tohto roka sudcovia i odborný aparát mohli nerušene pokračovať v zbere údajov.

Tento postup ministerky spĺňa kritériá protiprávneho konania, keďže nezabezpečuje splnenie účelu a zmyslu zvyšovania efektivity súdnictva v súlade s medzinárodnými štandardmi EÚ.

Vzniká preto opodstatnené podozrenie, že ministerka nechce pripustiť, aby na základe pravdivých informácií o skutočnom stave nápadu, zostatkoch veci, administratívnej pracovnej záťaže a odhadov priemerného času potrebného na výkon rôznych súdnych a úradníckych funkcií súdu (podľa odporúčania CEPEJ) sa zistili skutočné potreby ľudských zdrojov (sudcov, odborného aparátu) na zvýšenie efektivity súdnictva.

Je takmer isté, že vykonanie hĺbkovej analýzy podľa schváleného projektu by nepochybne preukázalo výraznú vecnú neopodstatnenosť viacerých návrhov na reorganizáciu súdnictva. Ministerkou zvolené riešenie preto nespĺňa zásadné odborné kritériá, ale je to výlučne politický experiment systémom pokus – omyl na ľuďoch.

Alternatívne riešenia

Verejnosti sa podsúva nepravdivá informácia, že špecializácia sudcov nie je zabezpečená ani na väčších okresných súdoch a krajských (odvolacích) súdoch v hlavných agendách (trestné, občianskoprávne, obchodné, rodinné). Realita je však úplne opačná, lebo na týchto súdoch je reálne a dlhodobo zabezpečená špecializácia sudcov (senátov).

Politicky sa dôrazne presadzuje podmienka o náhodnom prideľovaní vecí zákonnému sudcovi povinne medzi troma sudcami. V dlhodobej bezproblémovej praxi sa prípady, podľa zákonnej úpravy, náhodne prideľujú medzi dvoma sudcami, čo je v plnom súlade s odporúčaním tzv. Benátskej komisie, ktoré je právne relevantné podľa nášho Ústavného súdu (čl. 1 ods. 2). Súčasne návrh nešpecifikuje, na základe akých konkrétnych faktorov presadzuje uvedený mechanizmus náhodného výberu, čím porušuje aj odporúčanie CEPEJ z roku 2017.

Je takmer isté, že vykonanie hĺbkovej analýzy podľa schváleného projektu by nepochybne preukázalo výraznú vecnú neopodstatnenosť viacerých návrhov na reorganizáciu súdnictva. Ministerkou zvolené riešenie preto nespĺňa zásadné odborné kritériá, ale je to výlučne politický experiment systémom pokus – omyl na ľuďoch.

Riešenie preto spočíva v dôslednom rešpektovaní fungujúcej súčasnej právnej úpravy náhodného výberu, ktorá je v plnom súlade s medzinárodným štandardom (náhodný výber z dvoch sudcov).

Potrebnú špecializáciu na tzv. menších súdoch nie je nutné riešiť zrušením navrhovaných 14 okresných súdov (z 18 súdov), ale vytvoriť tzv. centrá zlúčených súdov a súčasne pracoviská zrušeného súdu. Prax jednoznačne dokazuje, že pri počte okolo 15 sudcov je úplne bezproblémovo možné zabezpečiť špecializáciu pre hlavné súdne agendy.

Je zarážajúce, že pri štyroch okresných súdoch sa navrhuje zriadenie pracoviska, pričom akýkoľvek argument o neprípustnosti zhodného postupu pri všetkých ostatných uvádzaných súdoch absentuje. Vyvoláva to opodstatnené podozrenie o možnom zámere ministerstva zabezpečiť privatizáciu budov 14 funkčných okresných súdov.

Navrhované alternatívne riešenie (zriadenie centra a pracoviska súdu) by súčasne zabránilo exodu značného počtu vysokokvalifi­kovaného odborného administratívneho aparátu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výkonu sudcovskej rozhodovacej činnosti (čo požaduje zabezpečiť aj CEPEJ). Zároveň by nevznikali dodatočné finančné náklady na zabezpečenie náhradných priestorov pre personál zrušených súdov a zachovala by sa aj primeraná dostupnosť pre občanov.

Predkladateľ návrhu vôbec neuvádza, z akého dôvodu nebolo zabezpečené obligatórne stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze. Navrhovaný postup nevylučuje ani zámer na realizáciu personálnych čistiek výmenou aktuálneho vedenia súdov, ktoré nevyhovuje predstavám súčasnej ministerky spravodlivosti, čo by znamenalo politizáciu justície.

Zrušenie odvolacích súdov

Zrušenie sídla krajských odvolacích súdov v Bratislave a v Košiciach, ktoré fungujú už od čias monarchie a zakotvenie ich postavenia ako pracoviska nových sídiel odvolacích súdov (Trnava, Prešov) je proti akejkoľvek logike aj z dôvodu, že samotné ministerstvo navrhuje, aby tieto pracoviská (t. j. nie sídla) súdili vo výrazne väčšom rozsahu.

Riešením je zachovanie súčasného stavu osem krajských súdov, ktoré vždy náležite zabezpečili špecializáciu senátov, osvedčili sa pri zabezpečení ich primeranej dostupnosti pre účastníkov konania, ako aj náležitému výkonu právomocí zverených najmä orgánom, ktoré participujú na výkone súdnictva (prokuratúra, polícia, úrady sociálnych vecí, advokácia a pod.).

Verejnosť nie je informovaná ani o porušení práva stanoviskom ministerstva, že je bezpredmetné sa vyjadrovať k doložkám zlučiteľnosti návrhu, lebo problematika predpisu nie je upravená v práve EÚ, hoci je to v príkrom rozpore so záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ pri výklade práva EÚ. Je v rozpore s medzinárodným štandardom, že súdna mapa má zabezpečiť pretrhnutie politicky fabulovanej existencie korupčných väzieb na súdoch (bez faktografických údajov). Tieto negatíva vnútri súdnictva musia byť eliminované len existujúcimi protikorupčnými nástrojmi.

Zvýšenie efektivity súdnictva

Ďalším riešením, ktoré môže prispieť k zvýšeniu efektivity súdnictva (zvýšenie včasnosti a kvality súdenia), je zákonné zakotvenie nového prvku v organizačnej štruktúre súdnictva, ktorý by garantoval povinné zloženie sudcovského oddelenia z troch subjektov – sudca, vyšší súdny úradník a odborný administratívny pracovník.

Tento model funguje vo viacerých štátoch EÚ a je dlhší čas uplatňovaný na Najvyššom súde. Má jednoznačne pozitívne výsledky v oblastiach kvality, kvantity i včasnosti konania.

Uvádzaná časť alternatívnych riešení, ako aj výhrady boli už v rámci doterajších rozsiahlych pripomienok (dve pripomienkové konania) oznámené ministerstvu, ktoré však nereagovalo odbornou oponentúrou, ale dôrazne politicky presadzuje svoj jednoznačne nedostatočný návrh.

Aj z tohto dôvodu výrazná väčšina pracovníkov súdov považuje tento návrh za deformáciu justície, čo je zrejmé aj zo stanovísk iných subjektov.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo spravodlivosti #súdy #Mária Kolíková #súdna mapa