Reforma vysokých škôl - od nátlaku k podplácaniu

Známy český film s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe nečakaného dediča získava tento rok zvlášť na aktuálnosti. Pôvodne dedinský bohém Bohumil Stejskal sa stal dedičom obrovských majetkov. Po tom, čo sa ukázalo, že ním nie je, sa mu jeho kamaráti vysmiali, on si však sebavedome predsavzal: „Aj tak si vás všetkých kúpim!“

04.11.2021 14:00
debata (9)

Obrana pred demagógiou

Aktuálna debata o príprave novely zákona o vysokých školách (VŠ) ukazuje na nadčasovosť postavy Bohumila Stejskala v trhovom kapitalizme karpatského typu. Pred niekoľkými dňami prebehla v jednej súkromnej televízii diskusia, na ktorej sa inokedy veľmi rozvážny, vecný a pokojný rektor Univerzity Komenského (UK) spravodlivo rozčúlil z nehoráznych demagogických tvrdení obhajcov novely vysokoškolského zákona a spôsobu, akým sú VŠ na Slovensku prezentované ako čierne diery.

Upozornil na najzásadnejší problém súčasných VŠ – už druhý rok sa znižuje rozpočet na ich fungovanie. Nezabudol pripomenúť – na čom sa zhodli aj predstavitelia rektorskej konferencie, klubu dekanov a iných inštitúcií – že ministerstvo školstva ich doslovne podviedlo a predložilo tie isté princípy novely, ktoré boli odmietnuté VŠ už na začiatku roka. Sľubované konzultácie a spoluprácu s nespokojnými VŠ využili len ako zámienku na zopakovanie tých istých pokusov v podstate zlikvidovať akademickú samosprávu na slovenských VŠ. Jasne pomenoval, že novela nijako nerieši to, čo sľubuje, teda zvýšenie kvality našich škôl, ale rieši len ovládnutie VŠ politikmi a reálnu likvidáciu ich samosprávneho charakteru.

Starý návrh v nových podmienkach

Štátny tajomník ministerstva však v debate pomerne nenápadne naznačil niečo, čo si rektor UK asi nevšimol. A práve to zásadne mení možnosti súčasného pokusu o presadenie novely oproti začiatku roku. Zmena je ako vystrihnutá z príručiek o fungovaní organizovaného zločinu. Vo sfére nútenej prostitúcie najskôr potenciálnu prostitútku znásilnia a ponížia a potom, keď je úplne na dne, jej dajú ponuku, aká sa neodmieta. Vďaka štedrej odmene začne najstaršie remeslo robiť s nadšením. Čím viac nadšenia a prejavovanej vášne, tým väčšie bonusy. V novej situácii je zrazu šťastím niečo, čo by bolo skôr považované za potupu.

Zdanlivo pokračujúci zápas o záchranu akademických slobôd a samosprávnosti vysokých škôl sa reálne zmenil na zápas o to, kto bude mať od budúceho roku lepšiu štartovaciu pozíciu v hre na excelentné vysoké školstvo.

Podobne si ani rektor UK nevšimol, že na jeseň je situácia zásadne iná, ako bola na začiatku roku. A spravodlivé rozčúlenie len ukazuje, že sa z pôvodne silného verejného hráča stáva už skôr len štatista. Aj na jar sa univerzity, na čele s UK, búrili proti likvidácii akademickej samosprávy. No vtedy netušili, ako sa bude pripravovať rozpočet na nasledujúci rok a ako sa bude pripravovať prerozdelenie financií z Fondu obnovy EÚ. Nevedeli, ako budú nastavené kritériá financovania VŠ od roku 2022. Toto všetko v drobnej poznámke naznačil štátny tajomník, ktorý na výhrady rektorov týkajúce sa rozpočtu VŠ na budúci rok šalamúnsky povedal, že vlastne rozpočty nebudú znížené, aj keď budú znížené, pretože nebudú znížené tým, ktorí si to zaslúžia. Hneď aj uviedol, že UK vlastne dostane oveľa viac ako v tomto a minulom roku. Naznačil, že systém prvého medzi rovnými sa nahradil systémom privilegovaných medzi čiernymi dierami. Práve táto poznámka naznačuje aj ďalší osud chystanej novely. Okrem zmeny kritérií na prerozdeľovanie zmenšujúceho sa koláča pre VŠ si totiž ministerstvo zobralo na pomoc ďalšiu zbraň – spomínaný Fond obnovy, ktorého využitie podmieňuje prijatím spornej novely zákona. A bez toho, aby štátny tajomník, ktorý v súčasnosti reálne rozhoduje o vysokom školstve viac ako sám minister, musel o tom hovoriť, je jasné, komu by mali najväčšie prostriedky z Fondu obnovy pripadnúť. Opäť len tým „najlepším“. Teda aj UK. Tej univerzite, ktorá najhlasnejšie a najzásadnejšie v tomto roku vystúpila proti ambíciám v podstate zlikvidovať akademickú samosprávu na vysokých školách.

Vyhnanie kolegov od stola

Čo sa vlastne stalo? Ako aj pri iných reformách sa pristúpilo na zásadu redukcie verejných výdavkov do VŠ. Heslá o podpore excelentnej vedy teda znamenajú nový spôsob prerozdelenia zmenšujúceho sa balíčka tak, aby boli od chudobnejúceho stola vyhnaní mnohí stravníci. Heslá ako „Preč s falošnou solidaritou“, „Očistenie škôl od nekvality“ , „Čo nie je na európskej úrovni, nemá právo na existenciu“ sú len ospravedlnením rezignácie na zvyšovanie výdavkov na VŠ. Sú zároveň stimulom k tomu, aby reformátori svoje záujmy a svoju podobu vedy vyhlásili za etalón dobrej vedy a vzdelávania. Začal sa zápas o to, kto sa dokáže vyhlásiť za excelentného vedca. Zdanlivo pokračujúci zápas o záchranu akademických slobôd a samosprávnosti VŠ sa tak reálne zmenil na zápas o to, kto bude mať od budúceho roku lepšiu štartovaciu pozíciu v hre na excelentné vysoké školstvo. Začína sa boj, ktorý však nie je v rukách VŠ. Lebo karty sú už rozdané ministerstvom, ktoré podhodilo vysokým školám dva koláče – zmenšujúci sa štátny rozpočet a bohatý, no len krátkodobý európsky.

Univerzita Komenského dostala otvorenú ponuku – využiť svoju kvalitatívnu aj kvantitatívnu výhodu a získať do novej etapy súťaže niekoľkonásobný „doping“. No tento doping môže dostať len za podmienky, ak nebude blokovať novelu zákona, a teda vzdá sa takých efemérnych a ťažko merateľných hodnôt, ako sú akademická samosprávnosť a slobody.

Keďže ministerstvo dalo ponuku veľkému množstvu akademikov (napríklad aj z UK) cez upravené kritériá hodnotenia výkonov, a teda aj zvýšené dotácie získať pocit výnimočnosti, stavilo na mentalitu, ktorá zvíťazila už v počiatkoch privatizácie a ktorá dala sebavedomie ľuďom, ako bol Bohumil Stejskal.

Zatiaľ čo rektor univerzity ako právnik a znalec ducha akademickej samosprávnosti zjavne považuje princípy akademickej samosprávnosti za nedotknuteľné a nespochybniteľné a je odhodlaný a vyzýva na ich ochranu, na jeho univerzite pribúda hlasov tých, ktorí pragmaticky zacítili šancu získať punc excelentnosti. Tí vedia a majú možnosti využiť existujúce demokratické samosprávne mechanizmy, aby ich vymenili za pravidlá, ktoré im umožnia byť medzi víťazmi pri oboch koláčoch, ktoré sa ocitli na stole. Vedia, že „falošná solidarita s neschopnými“ im ich vytúženú sebadefiníciu excelentných akademikov, so všetkým, čo k tomu patrí, nezabezpečí.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #novela zákona o vysokých školách #reforma vysokých škôl #vysokoškolská reforma
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy