Východná očkovacia skepsa

Krajiny východnej Európy v očkovaní výrazne zaostávajú za západoeurópskymi krajinami. Má to dramatické následky. Nielenže veľmi rýchlo stúpa počet infekcií, ale čoraz viac ľudí vážne ochorie a musia byť hospitalizovaní alebo dokonca skončia na jednotke intenzívnej starostlivosti. V krajinách so zvlášť nízkou zaočkovanosťou, ako je Bulharsko a Rumunsko alebo mimo EÚ Čierna Hora a Srbsko, úmrtí na covid pribúda, sčasti dokonca viac ako v minulosti.

08.11.2021 14:00
debata (71)

Podiel plne zaočkovaných je zvlášť nízky v troch najchudobnejších krajinách EÚ: v Bulharsku 21,3 %, v Chorvátsku 43,8 % a v Rumunsku 30,5 %. Slovensko, ktoré nepatrí k najchudobnejším krajinám regiónu, je so zaočkovanosťou 44,3 % len mierne nad týmito číslami. V západnej Európe má, naopak, Portugalsko, krajina na periférii, 80,9 % zaočkovaných. Portugalský príklad ukazuje, že očkovanie v Európe nevypovedá len o rozdiele medzi chudobnými a bohatými krajinami, ale skôr o rozdieloch medzi Východom a Západom.

Sebectvo a beznádej

Veľké rozdiely sa ukazujú aj na úmrtnosti na COVID-19 za posledných pár týždňov. Tu je trojčlenná skupina zložená z Bulharska, Rumunska a Čiernej Hory, za ktorou nasleduje Srbsko, na vrchole. Jasne nadpriemerné hodnoty boli aj v Lotyšsku a v Slovinsku, o niečo menej výrazné na Slovensku. Nízka zaočkovanosť vedie k väčšiemu počtu úmrtí.

Ako ukazujú rôzne prieskumy, skepsa voči očkovaniu je zvlášť silná v krajinách východnej Európy medzi mladšou generáciou, najmä vo vekovej skupine 36 – 45 rokov. V postsocialis­tických krajinách práve táto skupina vyrástla v časoch rozkvetu neoliberalizmu. Prevrat smerom k neoliberalizmu bol zvlášť silný vo východnej Európe. Neoliberáli sľubovali, že po náročných prechodoch prídu lepšie zajtrajšky. Pre mnohých sa ale ukázalo, že lepšie zajtrajšky sú veľmi neisté. Pre nich sa neoliberálny prísľub šťastia ukázal ako prázdny. To zničilo dôveru v inštitúcie.

Skepsa voči očkovaniu je výrazná najmä medzi nevoličmi. Táto skupina je zvlášť veľká vo východnej Európe. Výrazný počet nevoličov nachádzame medzi chudobnejším obyvateľstvom. To často nevolí, pretože sú presvedčení, že strany a vlády neriešia ich každodenné problémy.

Neoliberálna socializácia je zameraná na zápas jednotlivca. Ľudia skeptickí voči očkovaniu si myslia, že sú dostatočne mladí a silní na to, aby covid zvládli. Nemyslia na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ľudia so zníženou imunitou. Účinnosť očkovacích kampaní závisí od zaočkovanosti čo najväčšieho množstva ľudí. Len tak možno epidémiu účinne potlačiť. Očkovanie je sociálny projekt – a v neoliberálnom myslení preň nie je miesto.

Nevoliči

Je badateľné, že skepsa voči očkovaniu je výrazná najmä medzi nevoličmi. Táto skupina je zvlášť veľká vo východnej Európe. Výrazný počet nevoličov nachádzame medzi chudobnejším obyvateľstvom. To často nevolí, pretože sú presvedčení, že strany a vlády neriešia ich každodenné problémy. Vlády totiž skutočne slúžia predovšetkým záujmom podnikateľov a vyššej strednej triedy. Ale aj v strednej triede panuje nepokoj s prevládajúcimi politickými vzormi, najmä s korupciou. Táto nedôvera sa v posledných rokoch v mnohých východoeurópskych krajinách prejavovala zakladaním krátkodobých strán, ktoré tvoria jednotlivci a – okrem protikorupčnej rétoriky a dôrazu na nový a mladý charakter – často programovo nemajú čo ponúknuť. Slovensko a Slovinsko sú ukážkovými príkladmi takéhoto straníckeho systému.

Dve z troch krajín s najnižšou zaočkovanosťou, Bulharsko a Rumunsko, boli v posledných mesiacoch v nepretržitej vládnej kríze. V krajinách so zvlášť nízkou úrovňou dôvery vo vládu alebo so silným vnímaním korupcie na najvyšších úrovniach vlády je nízka aj zaočkovanosť. Jedna z hlavných príčin neochoty dať sa zaočkovať spočíva zrejme v nedôvere v štátne inštitúcie. Nedostatok inštitucionálnej dôvery sa prejavuje aj vo väčšej náchylnosti na konšpiračné teórie. Vysoká akceptácia pochybných fám o údajnom nebezpečenstve očkovania proti COVID-19 na Slovensku sa dá vnímať aj ako prejav nedostatku spoločenskej a inštitucionálnej dôvery.

Neschopný krízový manažment

Vo východnej Európe (ale nielen tam) nachádza nespokojnosť so spoločenskými pomermi často svoj politický prejav v pomerne silných volebných výsledkoch krajne pravicových strán. Skepsa voči vakcinácii je medzi voličmi v týchto stranách často nadpriemerná. Zarážajúci je však v nedávnych českých voľbách veľmi vysoký podiel nezaočkovaných mladších voličov, a to aj vo volebnej koalícii liberálnych Pirátov a STAN. Tu to asi súvisí s ich zdôrazňovaním individuálneho volebného rozhodovania bez ohľadu na sociálne dôsledky.

Svoju úlohu pravdepodobne zohráva aj vládny krízový manažment. Bývalý slovenský premiér Igor Matovič sa zameral na svoju osobnú profiláciu, čo v kombinácii s jeho odporom k odborným radám prispelo k nedôveryhodnosti boja proti kríze. Na Slovensku je voči očkovaniu skeptická aj časť opozície. V Slovinsku sa pravicový nacionalistický premiér Janez Janša po prevzatí vlády sústredil na obsadzovanie postov. Porážka opozície bola dôležitejšia ako riešenie pandémie. Nuž a narušená dôvera sa ťažko obnovuje.

Len zvýšený tlak na neočkovaných nevyrieši problém nízkej zaočkovanosti. Do očkovacích kampaní by bolo dôležité zapojiť aj skupiny ľudí, ktorí sa tešia väčšej sociálnej dôvere, napríklad všeobecných lekárov.

© Autorské práva vyhradené

71 debata chyba
Viac na túto tému: #očkovanie #východná Európa