Od druhého SNP k štvrtému Ficovi?

Pred rokom sa vládna koalícia vyžívala v tom, ako ohúrila svet organizáciou druhého Slovenského národného povstania, za ktoré považovala celonárodné testovanie. Niektorí z členov vlády si obliekli maskáče, iní iba obleky, ba dokonca boli takí, ktorí sa odeli do bielych úborov „vytieračov“ nosov. Pochválili sa v médiách. No najmä medzi fanúšikmi na sociálnych sieťach. A svojím skutkom chceli ohúriť svet, dúfajúc, že ten z nich bude očarený a bude ich nasledovať. Nenasledoval.

11.11.2021 14:00
debata (27)

Nasledovalo niečo úplne iné. Na dušičkovú „mobilizáciu“ nadviazala razantná a smrtiaca druhá vlna pandémie, ktorá dokonale odhalila fatálnu nepripravenosť Matovičovej vlády riešiť krízovú situáciu a povýšiť záujem občanov a štátu nad záujem straníckych „firiem“ a ich majiteľov. Ba čo viac, zvýraznila, pred čím varovali mnohí jej kritici už pri jej zrode, že kríza politických strán a straníckeho systému sa veľmi jednoducho môže premeniť na systémovú krízu štátu, ktorej negatívne dôsledky dopadnú na celú spoločnosť.

Populizmus nahradil alibizmus

Kľúčovým faktorom krízy je DNA populizmu, na ktorom vznikli a dlhodobo si získavali popularitu súkromné stranícke projekty Igora Matoviča, Borisa Kollára a čiastočne Richarda Sulíka. Omnoho zarážajúcejšie bolo to, že koalícia sa nedokázala povzniesť nad malicherné vnútorné konflikty a tiež nepochopila, že jej neschopnosť sa nedá donekonečna maskovať tvrdením „lebo Fico“. K tomu sa pridala kríza za krízou. Vydieranie za vydieraním. Až sa stalo, že nakoniec obyčajne amorálneho vydierača musel nahradiť obyčajne nudný kazateľ, hovorca Heger.

Ten mal koalíciu spojiť. Vybičovanú „emokraciu“ mala nahradiť pragmatická reformná jeseň a obnovenie dôvery v demokratický systém. Lenže nič z toho sa nestalo a politiku definitívne nahradil prízemný populizmus. Pokusy o riešenie problémov nahradil alibizmus. Zvýraznila sa deštrukcia dôvery v politiku, rozklad právneho štátu a primitívna antipolitika, pretavená až do ostentatívneho samovražedného ťaženia proti vlastnej vláde a vlastným schránkovým stranám. Situácia, na ktorú čakala opozícia. Situácia, ktorá dnes dláždi cestu k moci po moci túžiacemu Ficovi.

Stačí sa pozrieť na voličské preferencie potenciálnych voličov rok po SNP 2.0. V priemere, medzi výsledkami oboch renomovaných agentúr (AKO/Focus), preferenčne výrazne narástol iba Smer-SD. Rast popularity o 6,10 % (z 8,55 % na 14,65 %), a to napriek pokračujúcim kauzám a kauzičkám, ktoré odhaľujú prehnitosť národných socialistov, je v príkrom rozpore s tým, ako sa (ne)darí stranám, ktoré sa dodnes chvália, že bojujú s „mafiou“.

Ak sa pozrieme na rast, tak z koaličných strán len o štatistickú chybu podrástla SaS, o 1,05 % (na 13,35 %). O čosi výraznejšie, no v kontexte čísel Smeru a katastrofálnej politiky koalície až tragicky málo, rástli aj mimoparlamentné opozičné strany Progresívne Slovensko o 2,17 % (na 7,75 %) a KDH o 1,9 % (na 6 %). O politickom planktóne zatiaľ niet čo povedať. Ten sa napriek svojím miniatúrnym preferenciám stále úspešne drobí.

S pokračujúcim torpédovaním vlastných ministrov a politík, so stále sa nekončiacim festivalom nemohúcnosti a hlúposti, ktoré má zakrývať až tápajúca „honba na Fica“ vedená prostriedkami, ktoré podkopávajú posledné ako-tak pevné piliere demokracie a právneho štátu, sa koaličným stranám podarí dosiahnuť to, že druhé SNP bude vlastne začiatkom zrodu štvrtej vlády Roberta Fica.

Opozícii sa inak nedarilo ani v parlamente. Hlas-SD Petra Pellegriniho, nudný ako predseda kosiaci lúku či vešajúci záclony u mamy, poklesol o 1,35 % (na 18,75 %). Opakujúci iba mantru o referende, ktoré nebude, zavše iba kopíruje Smer-SD a myslí si, že nič nerobiť stačí. Lebo kto nič nerobí, nič nepokazí. Voliči však od politikov chcú „pot a krv“, nestačí im líder v zánovných montérkach naštylizovaný pri pooranom políčku. Fašisti sa medzičasom rozhádali na výklade straníckej (firemnej) demokracie a výsledkom je relatívny pokles v súčte preferencií kotlebovcov a republikánov. Z vysnívaných fašistických 8,88 % (okt. 2020) na 8,25 % (okt. 2021) s tým, že v parlamente by bola len „Bruselom dotovaná“ Republika.

Festival nemohúcnosti a hlúposti

A čo zvyšok koalície? Kollárovo hnutie Sme rodina sa spamätalo z nepodareného odvozu „kamarátky“ do lekárne v štátnej limuzíne a zaznamenalo nepatrný pokles o 1,03 % (z 7,88 % z roku 2020). Úspešná (nad)pozemská misia Matovičovho trójskeho koňa v Za ľudí za ostatný rok znamenala rozpad poslaneckého klubu, ale najmä stabilný prepad preferencií, ktorý sa momentálne (okt. 2021) zastavil na priemerných 2,45 % (o 1,8 % menej ako v roku 2020).

Lenže lídrom v úsilí o návrat Roberta Fica do hry (a možno aj do budúcej vlády) je jednoznačne OĽaNO, s. r. o., riadená pokútnym cirkusantom, ktorý v súčasnosti vykonáva post ministra pre všetko, okrem financií. Navzdory tomu, že od prvoaprílového vymenovania vlády Eduarda Hegera sa očakávalo zastavenie pádu preferencií (no výsledok je mínus 1,5 %), ani jemu sa nepodarilo zabrániť pokračovaniu krízy nekompetentnosti. Výsledkom SNP 2.0 pre Igora Matoviča je pokles preferencií o 7,75 % na súčasných 8,80 %.

S pokračujúcim torpédovaním vlastných ministrov a politík, so stále sa nekončiacim festivalom nemohúcnosti a hlúposti, ktoré má zakrývať až tápajúca „honba na Fica“ vedená prostriedkami, ktoré podkopávajú posledné ako-tak pevné piliere demokracie a právneho štátu, sa koaličným stranám podarí dosiahnuť to, že druhé SNP bude vlastne začiatkom zrodu štvrtej vlády Roberta Fica.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #populizmus #Igor Matovič
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy