Výsledky vedcov sú v rozpore s mnohými domnienkami, na ktoré sa zamerala verejnosť v priebehu celej generácie ohľadom ďalšieho rozvoja východného Nemecka. Nielen politici a manažéri bežne vychádzali z predpokladu, že ľudia pochádzajúci z územia bývalej NDR sa pre vysokú mieru flexibility a tvorivosti dokážu primerane presadiť v podnikoch, no neboli úspešní v politike. V skutočnosti však iba štyri percentá špičkových manažérov a zhruba 20 percent politických zástupcov pochádza z východného Nemecka. Pritom medzi Baltickým morom a Krušnými horami žije štvrtina celého obyvateľstva SRN.
Sociológovia nevedeli jednoznačne určiť príčiny nedostatočného spoločenského zastúpenia východných Nemcov. Podľa hospodárskeho týždenníka Wirtschaftswoche sa u nich dodnes zachovali nevhodné kľúčové štruktúry, ktoré boli etablované začiatkom 90. rokov, hneď po zjednotení Nemecka. To sa týka predovšetkým obsadenia vedúcich funkcií, do ktorých sa bežne dostali len západní Nemci. Okrem toho, na východe Nemecka je málo ľudí, ktorí sú ochotní založiť nový podnik. Takzvaná kultúra startupov je dodnes výlučnou záležitosťou veľkých západonemeckých miest.
V skutočnosti iba štyri percentá špičkových manažérov a zhruba 20 percent politických zástupcov pochádza z východného Nemecka. Pritom medzi Baltickým morom a Krušnými horami žije štvrtina celého obyvateľstva SRN.
Designovaný kancelár Olaf Scholz oznámil program oživenia administratívnych a výskumných štruktúr vo východnom Nemecku. Chce, aby významné úrady a ústavy boli umiestnené prednostne v tamojších slabo rozvinutých regiónoch a aby sa o nové špičkové pozície uchádzali hlavne východní Nemci. Rozbehla sa dokonca debata o tom, či treba zaviesť istú kvótu, aby bola diskriminácia ľudí z východného Nemecka čo najrýchlejšie ukončená.
V súvislosti s odchodom kancelárky Angely Merkelovej z politiky je určite vhodné položiť si otázku, v akej miere dokázalo toto „Kohlovo dievča z Východu“ prispieť k prekonaniu rozdielov medzi západným a východným Nemeckom. Odpoveď je určite prekvapujúca. Väčšina Nemcov by súhlasila s tým, kedy v jednej krajine aj dnes existovali dve politické scény, pričom považujú východné Nemecko za konzervatívnejšie. Ohľadom ekonomického rozvoja však už dávno nemôžeme hovoriť o bohatom západe a chudobnom východe.
Výrazné hospodárske rozdiely sa v posledných rokoch ukázali skôr medzi zaostávajúcim severom a prudko sa rozvíjajúcim juhom, vrátane Saska a Durínska. Politické koncepcie, ktoré vychádzajú z predpokladu večne zaostávajúceho východu, môžeme teda považovať za zastarané.
Napriek tomu je návrh na premyslenú podporu východných Nemcov dôležitým signálom smerom k nemalému počtu obyvateľov vo východnom Nemecku. Veď najmä v súvislosti s utečeneckou krízou v r. 2015 a 2016 a aktuálnou debatou o povinnom očkovaní proti covidu už roky majú pocit, že ich politici neberú vážne.
Predovšetkým je však potrebná nová empatia v dialógu s ľuďmi. Angela Merkelová v nedávnom prejave pri príležitosti 32. výročia pádu Berlínskeho múra prvýkrát uznala zásluhy východných Nemcov o zjednotenie krajiny. V priebehu svojej kariéry však odmietala odvolať sa na životné skúsenosti v bývalej NDR.
V začiatkoch jej kariéry to bolo určite správne rozhodnutie. Išlo o to, aby ju bezvýhradne rešpektovali v celom Nemecku. Teraz však po sebe zanecháva krajinu, v ktorej treba nanovo definovať spoločenské hodnoty. To nebude v žiadnom prípade možné bez toho, aby nová politická garnitúra v Berlíne neoslovila práve východných Nemcov.