Preventívnymi opatreniami sa snažíme znížiť výskyt ochorení alebo významne zvýšiť ich odhaľovanie v skorom štádiu a následne efektívnou liečbou je možné zabrániť tisícom zbytočných úmrtí. Odvrátiteľné úmrtia sa delia na preventabilné a liečiteľné.
Nelichotivé postavenie Slovenska
Okrem veľmi aktuálnych investícií do prevencie prenosných ochorení počas pandémie COVID-19 sú dôležité aj investície do prevencie neprenosných ochorení, ako sú ochorenia kardiovaskulárneho systému, nádorové ochorenia, chronické choroby dýchacích ciest a diabetes mellitus. Tieto ochorenia sú dlhodobo hlavnými príčinami zdravotného postihnutia a predčasného úmrtia, čo má za následok značné sociálne a ekonomické náklady.
Slovensko má v medzinárodnom porovnaní nelichotivé postavenie v miere liečiteľnej úmrtnosti. Ischemická choroba srdca, cievne mozgové príhody a nádorové ochorenia ako karcinóm pľúc, hrubého čreva, konečníka a prsníka sú zaradené práve medzi ochorenia, ktoré tvoria väčšinu liečiteľnej úmrtnosti na Slovensku.
Slovensko sa v sledovaných rokoch vzďaľovalo nielen od priemeru EÚ, ale aj od ostatných krajín V4 a zaznamenalo aj veľmi nepriaznivý vývoj v kombinácii „pokles výdavkov na preventívnu starostlivosť a rast počtu úmrtí“.
Dlhodobo znepokojivý je vývoj najmä v oblasti nádorových ochorení, kde by mal na preventívne programy nadväzovať pripravený dôsledný program ich liečby s kuratívnym úmyslom smerujúcim k ich vyliečeniu. Všetky ostatné stratégie liečby bez kuratívneho úmyslu majú len veľmi limitovaný prínos a sú sprevádzané masívnymi nákladmi oproti dostupným efektívnym kuratívnym liečebným metódam chirurgie či modernej rádioterapie. Preventívne programy a včasný aktívny záchyt prípadov s následnou kuratívnou liečbou predstavujú základ pre zníženie počtu úmrtí na najčastejšie nádorové ochorenia, ako aj najefektívnejší spôsob alokácie verejných prostriedkov.
Nízky záujem o prevenciu
Efektivita preventívnych programov nádorových ochorení je dlhodobo ohrozovaná najmä nízkou akceptáciou u dospelej populácie. Pandémia COVID-19 ešte viac prehĺbila neuspokojivý stav spôsobený limitáciou preventívnych vyšetrení. Výsledkom toho môže byť akcelerácia nárastu onkologických ochorení a v konečnom dôsledku nárast počtu úmrtí. Podľa údajov Eurostatu spomedzi štátov V4 a vybraných vyspelých krajín EÚ (Nemecko, Rakúsko) Slovensko a Poľsko dosiahli najvyšší prírastok úmrtí na nádorové ochorenia v sledovaných rokoch 2011 – 2018. V roku 2018 v porovnaní s rokom 2011 Slovensko zaznamenalo po Poľsku druhý najvyšší prírastok počtu úmrtí (o 7,5 % z 242 na 260 úmrtí na 100-tis. obyvateľov).
Počet úmrtí je determinovaný rôznorodými faktormi od genetiky, životného štýlu obyvateľov až po výdavky na preventívnu starostlivosť. Abstrahujúc od nefinančných faktorov je v medzinárodnom porovnaní vybraných krajín EÚ potrebné poukázať na nepriaznivé postavenie Slovenska vo výdavkoch na preventívnu starostlivosť v eurách na obyvateľa.
Podľa údajov Eurostatu od roku 2015 tieto výdavky na Slovensku medziročne klesali z 21,06 eura/obyv. na 8,45 eura/obyv. v roku 2018. V roku 2019 bol zaznamenaný mierny medziročný nárast na 9,72 eura/obyv. Na porovnanie, v roku 2019 ČR dosiahla úroveň 41,25 eura/obyv., Nemecko 162,29 eura/obyv. a v roku 2018 bol priemer EÚ 28 na úrovni 97,36 eura/obyv. Slovensko sa v sledovaných rokoch vzďaľovalo nielen od priemeru EÚ, ale aj od ostatných krajín V4 a zaznamenalo aj veľmi nepriaznivý vývoj v kombinácii „pokles výdavkov na preventívnu starostlivosť a rast počtu úmrtí“.
Zvýšenie motivácie
Aby prevencia zvýšila prínos k efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, bolo by potrebné okrem zvýšenia výdavkov na preventívnu starostlivosť prepojiť preventívne prehliadky s následnými výhodami alebo nevýhodami pre pacienta vyplývajúcimi zo zdravotníckeho systému. Inšpiráciou by mohli byť stomatologické preventívne prehliadky, keď je výška úhrady za ošetrenie zubného kazu zo zdravotného poistenia v bežnom roku podmienená absolvovaním preventívnej prehliadky v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Možnosti zvýšenia motivácie na účasť v preventívnych programoch alebo v aktívnom vyhľadávaní prípadov je určite viac a každé zvýšenie efektivity týchto programov je vítané. Zjednodušene povedané, každé zvýšenie efektivity je sledované reálnou záchranou životov. Zároveň by mal byť kladený aj dôraz na optimalizovanie podmienok realizácie preventívnych výkonov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj maximálna podpora následných výkonov dostupnej liečby.
V situácii, keď výkony s kuratívnym zameraním poskytovateľom tvoria dokonca stratu, je zrejme nevyhnutné zmeniť nastavenie systému. Dôsledné, nezaujaté vyhodnotenie efektivity aktuálnych preventívnych opatrení nastavuje zrkadlo reálnej situácii a malo by iniciovať odbornú diskusiu o zmene prístupu vzhľadom na vyššie opísané evidentne neuspokojivé trendy.
Pandémia túto nepriaznivú situáciu ešte prehlbuje, preto je o to nutnejšie čo najaktívnejšie postupovať a pripravovať riešenia. Len komplexná zmena súčasného nastavenia pomôže prispieť k dlhodobo očakávanej zmene v situácii odvrátiteľných úmrtí.