S nevyhnutnosťou prijímať opatrenia na zvýšenie kvality života je potrebné súhlasiť. Nedá sa ani namietať potreba toho, aby sa riešenia orientovali na obslužnosť územia a dostupnosť služieb pre obyvateľov. V tomto celom prístupe je potrebné vnímať ekonomickú realitu a tiež hospodársku krízu, ktorá nastupuje s koronakrízou. Pri tom všetkom je nevyhnutné si zachovať objektivitu a konštatovať, že mnohé problémy, ktorými žijeme, sú dedičným hriechom za neriešenie počas dlhého minulého obdobia. Súčasná vláda v podstate mnohé problémy zdedila a má ich na stole. Musíme sa však posunúť od skloňovania problémov a obviňovania k užitočným riešeniam. Tie určite nenájdeme v návrhoch, pri ktorých je sporný všeobecný preukázateľný prínos. Presnejšie, ide o malý prínos, ale veľké riziko.
Zobrať je najmenej
Jeden zo spôsobov, ako získať financie na platenie navrhovaných opatrení a zmien, je odobratie 200 mil. eur mestám a obciam. Tu je namieste legitímna otázka: Čo sa môže diať? Samozrejme, menej peňazí znamená škrtanie, obmedzovanie. Napríklad 7-tisícové mesto Šahy príde o 230 000 eur, ktoré sa mohli premeniť na kvalitnejšie verejné služby. Obec Zborov v okrese Bardejov by navrhovaným opatrením prišla zhruba o 200 000 eur, ktoré sú v podstate na úrovni spolufinancovania projektu za 1,5 milióna eur, ktorý sleduje adresnú pomoc marginalizovaným rómskym komunitám vrátane vybudovania 18 nájomných bytov.
Siahnuť na peniaze samosprávam v čase ekonomickej krízy znamená asistovať sociálno-ekonomickému úpadku krajiny. Inými slovami, samosprávy znížia intenzitu kapitálových investícií a rovnako obmedzia financovanie školstva, sociálnych služieb, verejnej dopravy, kultúry či športu.
Ak sme už pri výstavbe nájomných bytov, potom sa stačí pozrieť do obce Jasenov pri Humennom. Jej zníženie príjmov o 30 000 eur je v podstate na úrovni sumy na projektovú dokumentáciu na výstavbu 22 nájomných bytov. Kostoľany nad Hornádom z okresu Košice-okolie budú chudobnejšie o 40 000 eur, čo sú, mimochodom, mzdy v školskej jedálni a školskom klube detí. Tieto, ale aj každý ďalší príklad dotknutej samosprávy odkryjú negatívne dosahy navrhovaného riešenia, ktoré v podstate znamená, že štát chce niečo zaviesť a samosprávy by to mali zaplatiť.
Investičná príležitosť
Mestá a obce sú investičnou príležitosťou. Čo v čase ekonomickej stagnácie vôbec nie je zlé. Práve naopak. Od betónu, podporou verejných investícií, dokážeme naštartovať ekonomiku, zvýšiť kvalitu života ľudí a zaviesť do ostatných samospráv to, čo je v iných bežný štandard, lebo inde je to výnimočnosť.
Máme zúfalý nedostatok nájomných bytov. Tridsiatnici sú nútení bývať u rodičov, lebo hypotéku si nemôžu dovoliť. V roku 2021 máme plne odkanalizovaných 38 % samospráv. Máme minimálne 102 potravinových púští, teda mikroregiónov, kde si ľudia v žiadnej zo susedných obcí nedokážu kúpiť základné potraviny. Aj tieto príklady ukazujú, že znižovanie regionálnych rozdielov je viac v teórii a strategických dokumentoch ako v realite a vo forme zmysluplných riešení. Problém vo výhľade najbližšieho obdobia ešte znásobí obrovský nárast cien energií, ktoré sa automaticky premietnu do náporu na výdavky samospráv, ale aj do zvýšených daní či poplatkov.
Mimochodom, samosprávy vybrali na dani z nehnuteľností v roku 2011 celkovo 252 mil. eur. O desať rokov neskôr to bol už príjem vo výške 436 mil. eur, čo dokazuje, že samosprávy zvyšujú svoje príjmy, a to aj zvyšovaním najdôležitejšej miestnej dane. S odstupom desiatich rokov sa ukazuje odmietnutie daňového mixu ako správne, hoci v tom čase bolo silnou agendou vlády. Tá ho interpretovala ako najlepšiu pomoc komunálu. Ak by vtedy Združenie miest a obcí Slovenska nezasiahlo, nekričalo hlasno a neargumentovalo presvedčivo, v roku 2012 by mali samosprávy menej príjmov v porovnaní s podielom na výnose daní z príjmu fyzických osôb o 241 mil. eur a v roku 2020 by bol tento príjem menší o 774 mil. eur. Čas ukázal, že vtedajšia vláda sa mýlila a daňový mix bol vo svojej podstate nebezpečný ekonomický kokteil.
Eurofondy nezabrali
Slovensko má už iba mesiace do konca aktuálneho programového obdobia. Aktuálne skóre vo forme čerpania eurofondov je na úrovni 45,7 %, čo znamená priestor na dočerpanie 9,3 mld. eur. Okrem toho sme v jedenástom mesiaci nového programového obdobia, v ktorom nečerpáme nič. Dokonca komunál nevie: Kedy, koľko a na čo? Máme pritom obce, ktoré sa snažia 17 rokov dobudovať verejnú kanalizáciu, hoci v Operačnom programe Kvalita životného prostredia máme nevyčerpaných 1,6 mld. eur. V Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra máme „rezervu“ 3,5 mld. eur.
V prípade cezhraničnej spolupráce Rakúsko – Slovensko je nevyčerpaných 52 miliónov eur a v rámci Česko – Slovenskej cezhraničnej spolupráce je nedočerpanie 90 mil. eur. To všetko sú financie, ktoré odovzdáme do Bruselu a tam budeme vytvárať dojem, že sa máme tak dobre, že tieto peniaze sme ani nepotrebovali. Pritom vieme, že opak je pravdou. Investičné príležitosti z eurofondov vyvolávajú dopyt po stavebných prácach, čo má pozitívny vplyv na zamestnanosť a všestranný rozvoj územia.
Namiesto rozvoja sa však ako východisko ponúka zatiahnutá brzda rozvoja. Na škodu miest i obcí, a hlavne ich obyvateľov. Nateraz ostáva veriť, že aj ostatní sociálni partneri prídu s rovnako silnými argumentmi a sociálnym dialógom presvedčia vládu o tom, že rozvoj krajiny je potrebný, ale s paletou iných návrhov a opatrení.