Skúsenosti, známosti a informácie získané v predchádzajúcom režime sa zrazu dali speňažiť. A dnešným slovníkom „užitoční idioti“ blúzniaci o voľnom trhu bez prívlastkov a inštitucionálneho zázemia im vydláždili cestu k majetku a politickému vplyvu.
Na malej privatizácii vyrástli gangstri. Na veľkej „ctihodní“ podporovatelia politických strán. V priamom prenose sme dennodenne videli, ako sa na Slovensku kradne, ako sa zneužívajú verejné inštitúcie na zastrašovanie a podvádzanie, ako štát dokáže unášať a vraždiť. Vysvetlením však bolo, že nič sa nedá robiť, lebo všetko je v súlade s platnou legislatívou. Akokoľvek sa na strašné prípady dívali úrady či súdy, všetko bolo formálne v poriadku, aj keď oči a zdravý rozum tvrdili opak.
Nádej nápravy prišla s tými, ktorí sa, paradoxne, o túto divočinu svojou naivitou zaslúžili. Marketing „domácej kapitálotvornej vrstvy“ nahradili slogany o tatranskom tigrovi, najväčšom reformátorovi na svete. Dnes už vieme, že v súlade s platnou legislatívou sa nezlepšilo ani školstvo, ani zdravotníctvo a ani diaľnica do Košíc a do závodu Kia nebola postavená. Nádejní vodcovia sa od predchodcov poučili tak, že do čela úradov a štátnych podnikov nominovali svojich ľudí. Vznikla Gorila. Ak sa udiali dobré zmeny v reguláciách, tak skôr potichu. Dnes si už málokto spomenie, ako Brigita Schmögnerová ratovala rozložené verejné financie či Lucia Žitňanská reguláciu niektorých trhových mechanizmov.
Zabudnutí a odstrčení, nespokojní s „úspešnými pravičiarmi“, vyniesli sme k moci modernejšiu verziu vodcov, ktorí prišli so syntézou pravicovej ekonomickej politiky a ľavicovej sociálnej politiky. Žiaľ, aj tí do veľkej miery len vymenili ľudí a až príliš dobre sa poučili od svojich predchodcov vo využívaní systému známostí a informácií.
Táto vláda spôsobuje obrovské škody na životoch a majetku. Jej hlavná agenda – nenávisť a pomsta politickým súperom – nedáva zmysel, lebo zákonnosť konania majú posudzovať súdy a nie politici.
Mali sme lepšie a horšie vlády, ale nepamätám si vládu, ktorú by spoločnosť považovala za vládu bláznov. Nepamätám si ministerku, ktorú by spoločnosť otvorene považovala za hlúpu. Žiadalo by sa povedať, že to možno nie je ich chyba, možno sú v mnohom podobní predchádzajúcim vládam, rovnako len vymenili ľudí, podvádzajú, oháňajú sa zákonmi a nesiahajú na úrady a regulácie, akurát majú smolu menom covid, ale nie je to pravda. Predchádzajúce vlády takisto museli riešiť niekoľko vážnych, globálnych kríz a žiadna si nezarobila na takéto hanlivé tituly.
Táto vláda spôsobuje obrovské škody na životoch a majetku. Jej hlavná agenda – nenávisť a pomsta politickým súperom – nedáva zmysel, lebo zákonnosť konania majú posudzovať súdy a nie politici. A ministerka spravodlivosti nemá v tejto vláde silné slovo, aby mohla zlepšiť systémové fungovanie spravodlivosti.
Vraj máme počkať do roku 2024 a pretrpieť túto vládu, lebo tak je to v súlade s legislatívou. Lenže život si ide vlastnou cestou, darmo sa oháňame zákonmi. A realitou je, že dnes sa rozhoduje, ako vyjde Slovensko z tejto krízy – či ako slabý ostrov chudoby a populizmu, alebo dôveryhodný a tvrdo pracujúci partner. Vysoké dlhy bude treba zaplatiť, zruinované odvetvia oživiť na nových základoch, vysoké ceny kompenzovať chudobným a mladým dať nádej, že na Slovensko sa môžu spoľahnúť. A to nedokážu blázni plní nenávisti, extrémisti ponúkajúci ľahké riešenia, ani insitní pravičiari.