Nový začiatok v Berlíne a vo Viedni

V priebehu necelých troch mesiacov sa mocenské pomery v nemecky hovoriacich krajinách Európy radikálne zmenili. Na jednej strane sa éra „večnej kancelárky" Angely Merkelovej v Berlíne skončila volebným debaklom jej konzervatívcov. Na druhej strane sa rakúski ľudovci po páde niekdajšieho „zázračného dieťaťa“ Sebastiana Kurza síce dokázali udržať pri moci, no kameň na kameni u nich nezostal.

09.12.2021 14:00
debata (2)

Teda nie div, že bývalý minister vnútra Karl Nehammer, ktorý nedávno zložil prísahu a stal sa tretím kancelárom za posledné dva mesiace, má podporu len štvrtiny voličov. Otázka znie, či sme v Nemecku a v Rakúsku svedkami krízy týkajúcej sa celého občianskeho tábora. Treba konštatovať, že občania si zrejme určité formy konzervativiz­mu vážia.

Po prvé, nový nemecký kancelár a dlhoročný sociálny demokrat Olaf Scholz získal hlasy práve tým, že počas volebnej kampane stelesňoval hodnoty Angely Merkelovej, a to zrejme presvedčivejším spôsobom ako samotní hlavní predstavitelia konzervatívcov. Po druhé, pre Sebastiana Kurza by sa podľa ankiet aj naďalej rozhodla tretina rakúskych voličov.

V čase pandémie, keď štáty uvádzajú do činnosti čoraz menej zrozumiteľné ustanovenia, vie iba málo politikov pôsobiť tak, že im ľudia bezvýhradne dôverujú.

Pritom je pozoruhodné, že obidvaja sú vystavení závažným obvineniam z korupcie. V čase pandémie, keď štáty vynakladajú miliardy na zachránenie aj dosť sporných podnikov a uvádzajú do činnosti čoraz menej zrozumiteľné ustanovenia, vie iba málo politikov pôsobiť tak, že im ľudia bezvýhradne dôverujú. Zdá sa, že predovšetkým túžia po osobnostiach, ktoré reprezentujú jasný politický kurz spojený so sľubom spoločenskej zmeny.

Sebastian Kurz bol v priebehu dvoch volebných období vyše troch rokov na čele rakúskej vlády. Napriek tomu nedokázal presadiť ani jeden inovačný projekt. Vo vnímaní verejnosti však profitoval z toho, že musel vždy odísť práve v momente, keď začal s perspektívnymi reformami. Pár dní pred odstúpením z funkcie kancelára napríklad predložil koncepciu ekologického daňového poriadku.

Na rozdiel od toho sa jeho nasledovníci Alexander Schallenberg a Karl Nehammer zatiaľ zaoberali síce dôležitou, zato však nepríťažlivou tematikou boja s pandémiou. Kurz síce hovoril, že sa už nevedel pre politiku nadchnúť. Odišiel však so vztýčenou hlavou a môže jedného dňa opäť vstať z popola.

Naproti tomu, Olaf Scholz už dokázal politicky prežiť aj nepopulárne reformy. Začiatkom storočia bol jeden z duchovných otcov ďalekosiahlych zmien v oblasti štátnej podpory pre dlhodobo nezamestnaných, pre ktoré niekdajší kancelár Gerhard Schröder stroskotal. Dodnes ho treba považovať za sociálneho demokrata, ktorý má predovšetkým výborné vzťahy s hlavnými podnikateľmi.

Na rozdiel od Kurza, ktorý hovorieval o svojom tíme, najradšej však konal individuálne, Scholz vie spájať sily rôznych táborov a tým pôsobiť nielen ako nominant istého straníckeho krídla, ale ako reprezentant širokého politického spektra. Takto sa mu podarilo uviesť do života vôbec prvú trojstrannú koalíciu v histórii povojnového Nemecka.

Pritom nový kancelár bol dosť múdry, aby svojim koaličným partnerom zveril dôležité rezorty hospodárstva a financií, v ktorých sa však aj sám vyzná. Takto môže nastať skutočný dialóg zoči-voči, čo znamená výrazný odklon od Merkelovej mantry, že bola kancelárka bez alternatívy. Treba však vyčkať, či bude Scholz nielen nadaným mediátorom, ale aj trvalým motorom inovácie hospodárskej veľmoci Nemecko. Koalícia zo sociálnych demokratov, Zelených a Liberálov sa dohodla na ambicióznom programe klimatickej ochrany, ktorý môže byť vzorom pre celú Európu, ale si práve tým aj vyžiada vysokú mieru idealizmu nielen nemeckých podnikateľov.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Angela Merkelová #Gerhard Schröder #Sebastian Kurz #Olaf Scholz #Karl Nehammer