Biden je v úrade necelý rok, a jeho bilancia je úctyhodná. A to tak v domácej, ako aj v zahraničnej politike. To, že doma aj vo svete musí predovšetkým naprávať neuveriteľné kiksy, avantúry a šaškovanie svojho predchodcu Trumpa, nie je tá najlepšia štartovacia pozícia. Ale na druhej strane mu to zasa umožňuje ukázať tak svoju zásadnú odlišnosť od Trumpa, ako aj jasne vykresliť rozdiely politiky demokratov a republikánov.
Doláre na pomoc ekonomike
Zastavme sa teda v domácej politike. Biden odštartoval masívny program boja s pandémiou kovidu: prisľúbil 100 miliónov zaočkovaných za prvých sto dní vlády, a dosiahol to za oveľa kratší čas. Vypracoval a presadil 1,9-biliónové doslova vrece pomoci americkej ekonomike; malým podnikateľom, zamestnancom a rodinám na prekonanie dôsledkov pandémie.
Hneď nato nasleduje len o niečo menšie (ale na naše pomery ťažko vôbec predstaviteľné) 1,2-biliónové vrece na rozvoj infraštruktúry. Je fakt, že americká infraštruktúra za posledné dve desaťročia nielen zostarla, ale stala sa aj nebezpečnou. A tak sa doláre z tohto vreca minú predovšetkým na opravu ciest, mostov, vodných stavieb, energetických systémov. Ale aj na bezpečnejšie a plynulejšie cestovanie a zrýchlenie dodávok tovarov a služieb. K tomu patrí modernizácia železníc, staníc, autobusových sietí – a všetko tak, aby prispievalo k bezemisnej doprave.
Je to podľa expertov najväčšia federálna investícia do verejnej infraštruktúry a má sa zrealizovať v priebehu piatich rokov. K tomu patrí aj prestavba letísk a prístavov. A, samozrejme, spojovacích a vysielacích služieb s cieľom univerzálne dostupného internetu pre všetky domácnosti (aj s nízkou cenou pre užívateľa…).
Nemyslime si, že sa Biden rozhodol len nejako populárne rozhadzovať. Projekt počíta s návratnosťou výdavkov v horizonte desiatich rokov cez vlastnú efektívnosť a cez federálne fondy. Pôvodný projekt počítal s väčšou sumou, ale Kongres a Senát pristrihli Bidenovi krídla.
Sociálny balík
Prezident sa však nezastavil ani tu. Vrece s dolárovými injekciami akoby sa roztrhlo. Biden pripravil veľký projekt zlepšenia sociálnej situácie a životnej úrovne pre desiatky miliónov Američanov, ktorí sa motajú niekde na hranici biedy alebo už sú v nej. Predložil Kongresu osobitný balík vo výške 1,9 bilióna dolárov na zlepšenie sociálnych služieb: Univerzálna predškolská výchova; podpora domácností s deťmi do 6 rokov; 4-týždňová platená dovolenka a rovnako dlhá platená péenka; finančná podpora dieťaťa až do 17 roku života; súbor štátom platených služieb pre domácu starostlivosť o dôchodcov a telesne postihnutých; a desiatka ďalších opatrení až po dotácie na všetky rodinné aktivity v prospech boja s klimatickou zmenou (solárne panely, elektrické autá, veterná energia…). Samozrejme, nechýba podpora prístupného (sociálneho) bývania, aj v podobe nájomných bytov – o ktorých my doma tak nanajvýš špekulujeme.
Ak sa pred voľbami vytvárala o Bidenovi predstava ako o slabom a prechodnom prezidentovi, tak už prvý rok jeho vlády ukazuje opak.
Študenti sú nepochybne v zornom poli demokratov, a tak podpora vo výške 550 dolárov pre študentov verejných a neziskových škôl si v balíku našla miesto; ale aj bezplatné školské stravovanie (ktoré je u nás tŕňom v neoliberálnych očiach) a navyše aj podpora rodičom na nákup potravín v prázdninových mesiacoch! Áno, práve tu je zdrojom financovania zmena daňových pravidiel.
Americký systém je komplikovaný, ale Bidenovi ekonómovia vytvorili mix nových daňových zákonov, ktoré umožnia nové sociálne služby zaplatiť: ale tak, aby na jednej strane bolo daňové zaťaženie úmerné bohatstvu, teda spravodlivejšie, a na druhej aby netlmilo podnikateľského ducha, takého drahého americkej predstave života. Mimochodom: Keby Európska únia mala právomoci, aké má americký „federál“, tiež by sme sa mohli na takéto „eurovrecia“ na pomoc ekonomike a životnej úrovni tešiť. Ale my máme radšej chudobu, suverenitu a vládu (ne)schopných politikov: hlavne, že sú „naši“!
Ambiciózny politik
Ak sa teda pred voľbami vytvárala o Bidenovi predstava ako o slabom a prechodnom prezidentovi, tak už prvý rok jeho vlády ukazuje opak. Pred pár rokmi som sa s Bidenom stretol v Kodani na konferencii o perspektívach demokracie (aj sme prehodili pár slov…): mal tam prejav s mdlým začiatkom, ale zakrátko svoju reč dokázal vygradovať k záverečnému búrlivému potlesku auditória. Táto povahová črta vyvádzala Trumpa vždy z rovnováhy a uštipačne nadhadzoval, čím sa ten Biden vlastne dopuje.
Joe Biden neabsolvoval úspešnú politickú kariéru ako nejaká sivá eminencia. Naopak, zastupoval štát Delaware ako senátor vyše 30 rokov, potom dve volebné obdobia ako viceprezident Baraka Obamu. Dnes vo funkcii prezidenta bude chcieť ukázať, že je schopný „liečiť“ chronické choroby americkej spoločnosti a normalizovať domácu politiku po Trumpovom dobrodružnom pokuse mobilizovať konzervatívnu, náboženskú a konšpiračnú scénu. Biden sa nepochybne pokúsi odštartovať aj novú éru svetovej politiky. K tomu sa určite vrátim v budúcej úvahe, aj so zreteľom na vyhrocujúcu sa situáciu na ukrajinskej hranici.