Ambiciózne ciele
Nástup novej nemeckej vlády pripomína október 1969. Po prvý raz v povojnovej histórii vtedy kresťanských demokratov na čele krajiny vystriedala sociálno-liberálna zostava s kancelárom Willym Brandtom. Dnes, po šestnástich rokoch Angely Merkelovej, preberá vedenie krajiny po prvý raz zoskupenie troch strán – sociálnych demokratov, zelených a liberálov. Tu sa však paralely končia. Svet, Európa a Nemecko roku 2021 sú predsa len úplne inde, ako boli v roku 1969. Vtedy, v čase vrcholiacej generačnej revolty proti skostnateným poriadkom povojnovej západnej Európy, bolo vo vzduchu naozaj cítiť nádej na nové poriadky – proti militarizmu studenej vojny aj plytkému kapitalizmu západného sveta. Dnes, po dvoch rokoch deprimujúcej pandémie, nie je na nadšenie veľa priestoru.
Napriek tomu koaličná zmluva nešetrí ambicióznymi cieľmi. Už len samotný zámer do roku 2030 vypnúť všetky uhoľné elektrárne v krajine – dnes je ich viac ako 100 a produkujú zhruba 27 % energie krajiny – si bude vyžadovať enormné úsilie. Epochálna zmena, prebudovanie prakticky za jedno desaťročie 200 rokov fungujúceho hospodárskeho modelu, založeného na fosílnych palivách, bude predstavovať taký zásah do všetkých oblastí ekonomiky a spoločnosti – energetiky, dopravy, výstavby, priemyslu, trhu práce – aký sme ešte nezažili. Nosným programom vlády sa stáva masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Už v roku 2030 majú pokrývať 80 % energetickej potreby krajiny. Nemecko má mať 1 milión e-nabíjacích staníc, 15 miliónov elektroáut, má sa stať vedúcim trhom Európy pre vodíkové a e-mobilné technológie. Investície do koľají výrazne presiahnu tie do ciest, počet pasažierov vo vlakoch sa má zdvojnásobiť, 2 % územia krajiny sa majú vyčleniť pre veternú energiu, na komerčných novostavbách budú solárne panely povinné, na súkromných podporené…
Previesť ľudí búrlivými časmi neistôt vyžaduje dať im pocit, že na kapitánskom mostíku velí rozvaha, pokoj, chladná hlava. Toto vedenie štýlom pokojnej sily či pokojnej rozvahy pomáha zvládať stavy, v akých žijeme dnes, oveľa viac, ako teatrálny, hektický, často stresujúci aktivizmus a prehnané emócie.
Zelená transformácia je v Nemecku vnímaná ako obrovský investičný projekt, ktorý štvrtú najväčšiu ekonomiku sveta urobí ešte konkurencieschopnejšou a exportnejšou. Celé to však najskôr bude stáť obrovské peniaze. A to je jedna z otvorených kapitol nového vládneho programu. Sociálno-zeleno-liberálny „semafor“ je úplne nový, neodskúšaný politický model a už na jeho začiatku mnohých prekvapilo, že napriek stredoľavému politickému ťažisku nového vládneho zoskupenia sa v ňom programovo dokázala nadmieru presadiť najmenšia koaličná strana – liberáli z FDP. Má to však politickú logiku.
Boli to liberáli, ktorí pre vstup do vlády museli takpovediac prejsť na druhý politický breh. Pravicová FDP bude v tejto koalícii spravidla v menšine voči progresivistickým, stredoľavým zeleným a sociálnym demokratom. Preto je politicky pochopiteľné, že si svoje „červené čiary“ musela vo vládnom programe striktne vymedziť. Iste aj preto je hlavným rozporom nového vládneho programu nepomer medzi mimoriadne vysoko nasadenými cieľmi, spojenými s masívnymi investíciami do infraštruktúry verejných služieb – v oblasti energií, digitalizácie, mobility, ale takisto bývania a ďalších oblastí na jednej strane, a zrieknutím sa klasických príjmových nástrojov v oblasti daní – majetkových, dedičských, milionárskych, ktoré sociálni demokrati aj zelení vo voľbách sľubovali. V platnosti vďaka liberálom takisto ostáva dlhová brzda. Podľa plánu, od roku 2023. V budúcom roku chce vláda ešte zvýšiť dlh o necelých 100 mld. eur.
Kríze čelom
Krízovej dobe – paralyzujúcej pandémii, klimatickej kríze, možnej vojne na Ukrajine, inflácii, neistej budúcnosti EÚ atď. – sa nová vláda rozhodla čeliť takpovediac útokom vpred – silným reformným programom. Poučný je však aj jej politický štýl. Iste je to dané aj seversky strohými osobnosťami – odchádzajúcej kancelárky, ako aj jej nástupcu. Ale je to aj politickou kultúrou krajiny, ktorá – pre niektorých nudne – zvláda krízy s pozoruhodným pokojom, chladnou hlavou, bez väčších teatrálnych gest a ukričanej agresivity. Týmto štýlom „nič-ma-nevyvedie-z-miery“ chce nový kancelár zjavne previesť krajinu turbulentným obdobím. Napokon aj kvôli nemu vzišiel z volieb ako víťaz a dnes si 77 % krajiny myslí, že bude dobrým kancelárom. Má to hlbokú politickú logiku. Previesť ľudí búrlivými časmi neistôt vyžaduje v neposlednom rade dať im pocit, že na kapitánskom mostíku velí rozvaha, pokoj, chladná hlava. Toto vedenie štýlom pokojnej sily či pokojnej rozvahy pomáha zvládať stavy, v akých žijeme dnes, oveľa viac, ako teatrálny, hektický, často stresujúci aktivizmus a prehnané emócie. Pri nich totiž ľudia často strácajú prehľad aj rešpekt k rozhodnutiam. A trpí tým celá krajina.