Na základe spomínaného rokovania sa Fiala, niekdajší úspešný rektor Masarykovej univerzity v Brne a neskôr aj nápadne mlčanlivý minister školstva, postaví na vrchol pyramídy moci a stane sa predákom prapodivného „zlepenca“ hodnotovo mimoriadne vzdialených strán. Svojou nesúrodosťou odkazujúcou na ďalší bod pomyselnej časovej osi, ktorý je ale dnešku oveľa bližší ako Gottwaldov triumfalistický prejav. Koaličný zlepenec je totiž v zásade, okrem mnohoročnej vyprahnutosti aktérov, prejavom odporu k dosluhujúcemu premiérovi Andrejovi Babišovi. Politickému dravcovi, ktorý je výnimočný svojou cieľavedomosťou.
Petr Fiala mal vlastne vždy celkom šťastie. Na čelo Občianskej demokratickej strany (ODS), sa dostal preto, lebo nikto už veľmi neveril v obrodu skorumpovanej a vôbec hlboko prehnitej pravicovej strany. Teraz je jeho „občianska demokracia“ najsilnejšia z koaličnej partie, a tak sa jej predseda postaví na čelo krajiny. Znovu mu tiež veľmi pomohli mimoriadne okolnosti. Výraznú úlohu napríklad zohráva chatrné prezidentovo zdravie, ktoré hlave štátu sťažuje prezentovať svoje vždy nenásytné ego.
Petra Fialu rozhodne čakajú ťažké časy, to sa dá s istou dávkou logiky predvídať. Má viesť úplne protichodné sily, prezidentovo zdravie a pomstivosť sa môžu dostať do normálu, pričom atmosféra v spoločnosti je unikátna.
Napriek tomu zostavenie designovanej vlády nebolo z viacerých dôvodov jednoduché. Mnoho adeptov ministerský post odmietlo, až sa napokon vynoril dávno zabudnutý povzdych z konca komunistického režimu – „nie sú ľudia“. Niektorí jedinci v nastupujúcom Fialovom kabinete teda pôsobia už na prvý pohľad (aspoň na určených postoch) obskúrne a nebol by to Miloš Zeman, aby si predsa len jeden „slabý kus na odstrel“ nevybral.
Stal sa ním Jan Lipavský z Pirátskej strany, ktorému chorľavý prezident účelovo, hoci právom, vyčítal „chorobu“ nedovzdelanosti i malých skúseností na post ministra zahraničia. K čomu dotyčný mladý politik „iniciatívne“ pridal tiež množstvo nepremyslených výrokov, ktoré po kritike zo všetkých svetových strán nahradil trápnym zahmlievaním. Jeho vedenie Černínskeho paláca sa tak stalo jedovatým jablkom sváru, až dokonca hrozilo podanie kompetenčnej žaloby na Ústavný súd.
Nakoniec sa však všetko prekvapujúco urovnalo a pražská vláda získa svojho ministra zahraničia spolu s ostatnými rezortmi. Ani kura, ani Zeman však zadarmo nehrabe, a tak je otázkou, za akú protislužbu(y) sa mladého piráta podarilo vtlačiť do škatuľky nových politických darčekov českému ľudu. Možno za cenu právneho krytia pre niektorých verných hradného pána, ktorým nie je nič ľudské cudzie? Alebo za garanciu dohľadu nad kafkovským zámkom zahraničnej služby? Či vari ešte niečo oveľa horšie?
Petra Fialu rozhodne čakajú ťažké časy, to sa dá s istou dávkou logiky predvídať. Má viesť úplne protichodné sily, prezidentovo zdravie a pomstivosť sa môžu dostať do normálu, pričom atmosféra v spoločnosti je unikátna. Ešte pred začiatkom fungovania nového kabinetu veľká časť občanov očakáva, že pôjde o partičku núl. Nímandov s túžbou začať akúsi pravicovú kontrarevolúciu, pretože chudobnejším vrstvám sa za miliardára Babiša príliš doprialo.