Časť poslancov, ktorí však z nijakého hľadiska nepatrili medzi umiernených, odišla od lídra Ľudovej strany Naše Slovensko Mariana Kotlebu. „Nová“ strana Republika sa však výraznejšie od kotlebovcov neodlišuje, bola iba útekom pred lídrom, ktorému hrozí väzenie a snažil sa zbaviť potenciálnych konkurentov.
Chaotické vládnutie a znovuzrodenie Smeru
V marci 2021 sa v dôsledku chaotického a extrémne konfliktného štýlu vládnutia vtedajšieho premiéra Igora Matoviča vládna koalícia dostala do štádia klinickej smrti. Keď sa Matovič rozhodol v zúfalstve siahnuť po obvyklých gestách politikov v postkomunistickom svete, ktorí sú na konci so silami, teda, inak povedané – požiadal o pomoc Rusko (našťastie, iba v dodávke vakcín), pohár trpezlivosti koaličných partnerov pretiekol a z postu premiéra musel odísť.
Na druhej strane, podarilo sa mu udržať si dominantnú pozíciu vo vláde. Ostal šéfom najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO a jeho nástupca Eduard Heger zatiaľ nepreukázal ani toľko samostatnosti ako Peter Pellegrini alebo Iveta Radičová v podobnej situácii.
V skutočnosti však politický rok 2021 nemá víťazov. Hlavnými porazenými sú totiž slovenskí občania, keďže v spoločnosti sa prehlbuje napätie a vyhliadky na rok 2022 z hľadiska nezamestnanosti a rastu životných nákladov nie sú ani zďaleka optimistické.
Igor Matovič naďalej vedie svoje vojny striedavo nielen proti koaličným partnerom a proti ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému, hoci je nominantom jeho vlastnej strany. Keďže rovnako ako pred parlamentnými voľbami Matovič stelesňuje vládne OĽaNO, nie sú to ani zďaleka iba jeho súkromné vojny. Heger tak nedokázal presvedčiť voličov ani koaličných partnerov, že práve on je skutočným premiérom, čo už síce decentne, ale zrozumiteľne pomenovala aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Zo štádia blízkeho klinickej smrti sa prebrala strana Smer-SD, paradoxne, s veľkým prispením vládnej koalície, ktorej najväčším tmelom zostáva, podobne ako pred voľbami, Robert Fico.
Eskalácia konfrontačného štýlu vládnutia nielen voči opozícii, ale aj voči občanom v sociálnej oblasti i pri riešení pandémie, vytvára v spoločnosti požiadavku na radikálnu odpoveď. To vytvára priestor pre Roberta Fica, držiaceho sa dôsledne rady „ísť vláde po krku“, získanej pred mnohými rokmi od niekdajšieho českého premiéra a súčasného prezidenta Miloša Zemana.
Fico sa tak vrátil na popredné priečky rebríčka dôveryhodnosti politikov a volebné preferencie Smeru-SD oscilujú medzi tretím a druhým miestom. Naopak, zdá sa, že Pellegriniho Hlas-SD, ktorý volí miernejšie formy protestu, stráca politickú iniciatívu a iba reaguje na aktivity Smeru.
Víťazi a porazení v koalícii
Rok 2021 priniesol rozpad koaličnej strany Za ľudí. Hoci táto strana prišla o väčšiu časť poslaneckého klubu, udržiava si pozíciu vicepremiérky a stala sa fakticky odnožou OĽaNO. V skutočnosti je aj predsedníčke strany Veronike Remišovej zrejmé, že najbližšie parlamentné voľby jej politickú existenciu ukončia.
Popri Smere-SD o relatívnom úspechu môže hovoriť aj Sme rodina Borisa Kollára. Táto strana zatiaľ nezaznamenala žiadny odchod zo svojho klubu, hoci šanca, že splní svoje najdôležitejšie sľuby, napríklad v oblasti výstavby nájomných bytov, sa vznáša v rovnakej hmle ako vo februári 2020. Trpezlivo si však buduje obraz subjektu, ktorý môže byť prijateľný pre koalíciu i opozíciu, a aj napriek koaličnému sobášu zostáva aj do budúcnosti drahou nevestou.
Najväčším „víťazom“ slovenskej politiky za rok 2021 však zostáva Richard Sulík. Jeho strana Sloboda a Solidarita (SaS) je jedinou, ktorá sa aspoň čiastočne opiera o koncíznu ideológiu. Hoci tento program podporilo iba 6,22 percent hlasov, SaS úspešne presadzuje vo vláde svoje riešenia a po rozkole v strane Za ľudí má druhý najsilnejší poslanecký klub.
Podobne z hľadiska voličských preferencií k SaS prešla väčšia časť voličov konzervatívno-liberálnej pravice, zrejme vrátane časti voličov OĽaNO, a jej predseda má reálnu šancu stať sa lídrom pravice po budúcich voľbách. Dokonca, v prípade, že by sa znova podarilo vytvoriť pravicovú väčšinu, sa mu môže splniť sen o kresle premiéra.
V skutočnosti však politický rok 2021 nemá víťazov. Hlavnými porazenými sú totiž slovenskí občania, keďže v spoločnosti sa prehlbuje napätie a vyhliadky na rok 2022 z hľadiska nezamestnanosti a rastu životných nákladov nie sú ani zďaleka optimistické.
Na vysoké počty bezprostredných obetí pandémie COVID-19 vláda reaguje opatreniami, v ktorých strácajú prehľad už aj ich samotní autori. O nízkej miere dôvery voči establishmentu svedčí aj fakt, že Slovensko je po Bulharsku a Rumunsku krajinou s najnižším podielom plne zaočkovaných občanov.
Azda žiadna slovenská vláda po roku 1989 nedokázala tak rýchlo stratiť pomerne vysoký politický kapitál z volieb, pričom ku koncu roku už siaha po skratových a politicky katastrofálnych riešeniach, akými bolo zadržanie zástupcov zdravotníkov pred budovou Národnej rady či opozičného politika Roberta Fica. Aj v pandemickej kríze hlavnými aktérmi politického zápasu zostávajú Smer-SD, snažiaci sa získať voličov krajne pravicových strán ĽS NS a Republika, a Igor Matovič.