Prečo po druhom roku koronakrízy získava táto vláda najhoršie hodnotenie spomedzi všetkých slovenských vlád? Lebo to nebol iba rok koronakrízy, ale aj krízy vládnutia…
Byť zdravý je výhra
V našej krátkej histórii sa ešte nikdy tak markantne nepreukázalo ako počas tejto dvojročnej skúsenosti s pandémiou, že zdravie je nielen individuálne, ale aj spoločenské dobro. Autor očkovacej lotérie Byť zdravý je výhra, v ktorej umožnil jednotlivcovi z večera do rána zbohatnúť, namiesto toho, aby prostriedky použil na spoločenské dobro, to evidentne nepochopil. Žiaľ, celá snaha ako rast tohto spoločenského dobra stimulovať, sa degradovala na prvú, druhú, tretiu až entú očkovaciu dávku.
Úroveň zdravia slovenskej spoločnosti je jedným, a zrejme najdôležitejším, faktorom vysokej úmrtnosti na COVID-19. Priemerná dĺžka dožitia v zdraví je u nás iba 56 rokov, pričom priemer v EÚ je 65 rokov. O horšej až oveľa horšej úrovni zdravia a zdravotnej starostlivosti, ako je európsky priemer, svedčí Zdravotný profil Slovenska 2019, publikácia Európskej komisie a OECD.
Žiaľ, celá snaha ako rast tohto spoločenského dobra stimulovať, sa degradovala na prvú, druhú, tretiu až entú očkovaciu dávku.
Medzi faktormi katastrofálnych výsledkov v boji s pandémiou je evidentne i hrubé zanedbanie prednemocničnej (ambulantnej) starostlivosti o pozitívne testovaných a zlyhanie ďalších zložiek manažmentu pandémie. Napriek tomu, že náklady vynaložené na testovanie a očkovanie a rôzne formy nabádania na očkovanie sú enormné. Byť zdravý je výhra stála „iba“ 26,4 milióna eur a spolu so sprostredkovateľským bonusom okolo 50 miliónov eur. Náklady na finančné motivačné príspevky vo výške 200 alebo 300 eur pre ľudí nad 60 rokov, ktorí sa dajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, vyčíslila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na 142 až 336 miliónov eur. V septembri médiá uviedli, že asi miliónu očkovacích látok hrozí exspirácia. Neboli zadarmo.
Pri uvoľňovaní prostriedkov na očkovaciu kampaň pre ministerstvo zdravotníctva (3,86 mil. eur) šporovlivý Matovič nezabudol varovať: "Dôrazne žiadame, aby boli peniaze zo strany ministerstva zdravotníctva vynaložené účelne a efektívne, lebo nechceli by sme, aby znova boli hodené do koša a minuté bez akéhokoľvek efektu.“ Naozaj – a aká je hodnota za peniaze jeho očkovacích nápadov?
Pomery v zdravotníctve nevystihuje iba odchod 1 700 zdravotných sestier a stovky lekárov, ktorý bol podľa Hegera najmenší za ostatné roky, no korunou bolo zatknutie prezidenta a viceprezidenta Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov protestujúcich pred budovou Národnej rady. Vláda urýchlene odsúhlasila jednorazovú odmenu pre zdravotníkov, no minister zdravotníctva spolu s ministrom financií odmietli, že by to bola reakcia na protesty.
Sociálny štát podľa konzervatívno-liberálnej schémy
Ešte pred minuloročnými Vianocami koalícia s účinnosťou od roku 2021 zrušila obedy zadarmo a pre tých, ktorí pracujú, zvýšila daňový bonus na deti. Čiastočne sa okruh najchudobnejších detí, ktoré môžu dostať obed zadarmo, rozšíril. No druhý základný emancipačný zámer zamedziť rozdeľovaniu na chudobných a bohatých a posadiť ich k spoločnému stolu aspoň v najmladšom veku sa úplne ignoroval. Ďalšími „bonusmi“ pre rok 2021 bolo zrušenie oslobodenia 13. a 14. platov od sociálnych odvodov, zmrazenie minimálneho dôchodku v novele zákona o sociálnom poistení a rozhodnutie o 1,3 % zvýšení starobných dôchodkov na rok 2022, ktoré nereaguje na prudký nárast cien. Kritický pre rodinný rozpočet veľkej časti domácností je rast cien energií, ku ktorému sa pridáva rast cien potravín. Bez akejkoľvek kompenzácie… Ani Slovenská pošta v rukách štátu nechce zaostať: nielenže ruší svoje pracoviská, ale avizuje už aj zvyšovanie poplatkov za svoje služby. To však až v roku 2022.
Novela Zákonníka práce priniesla okrem finančného príspevku na stravovanie ako alternatívy ku gastrolístkom (v čase, keď gastrosektor je na kolenách) i možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ak dosiahne vek 65 rokov a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. Najnovšie toto ustanovenie Ústavný súd pozastavil, ale čo bude ďalej, nevedno.
A čo podnikateľský sektor?
Nedočkal sa odškodňovacieho zákona a ani protesty a ultimáta ako napríklad gastrosektora sa nestretli s ohlasom vládnej moci. Vláda obnovila počas tretej vlny koronakrízy niektoré formy pomoci, no neskoro a nedostatočne. Klub 500 ústami Vladimíra Sotáka ju komentuje takto: "Obnovená štátna pomoc nie je skutočnou pomocou, ale podrazom voči tým, ktorí tvoria pracovné miesta, hľadajú aj počas lockdownu spôsob, ako udržať zamestnanosť a chod podniku.“
Pod tlakom je aj pilier hospodárstva – automobilový priemysel. Výsledky sa odrazia i na verejných financiách. Či skončí deficit verejných financií na úrovni 7,9 (odhad vlády), alebo 6,7 % HDP (odhad RRZ), uvidíme. Jedno je isté, že keby vláda naozaj ctila peniaze daňových poplatníkov, deficit i dlh by boli nižšie.