O „kráľovskom“ videní pani prezidentky

Som rád, keď sa v prejavoch štátnikov objaví dačo hlbšie, či už v chápaní spoločenských procesov, alebo morálnych rozmerov nášho konania. Pani prezidentka je od počiatku zjav, ktorý sa o takéto hlbšie ponory usiluje.

07.01.2022 14:00
debata (96)

V novoročnom prejave sa pokúsila priblížiť našu tristnú realitu protikladom poddanského a kráľovského princípu. Ale aj vyvodiť z neho isté morálne zrkadlo našej rozdelenej spoločnosti. (Inak, vždy bola rozdelená, ale podľa rôznych a prelínajúcich sa kritérií, ale o tom inokedy…)

Kráľovský princíp

Pani prezidentka si za východisko vybrala výpoveď kňaza Martina Kramaru o „poddanskom chápaní slobody“, ktoré spočíva v tom, že spoločenské „obmedzenia sa chápu ako údel daný zhora“. A sformulovala a odporučila nám opačný princíp, taký, ktorý vychádza z našej vôle a schopnosti „konať sebavedome a slobodne“. A tento postoj nazvala „kráľovským“.

Neprotestujem proti výzvam na autonómne, sebavedomé, svojprávne a slobodné rozhodovanie. Lenže to samo osebe nie je kritériom. Aj všetci antivaxeri, popierači covidu, nacionalisti, antiamerikáni, putinovci atď. sú presvedčení, že konajú autonómne ba slobodnejšie ako tí ostatní, lebo nepodľahli „mainstreamovým klamstvám, manipulácií kúpenými médiami“, statočne sa postavili na odpor „bigfarmám“, nadnárodným korporáciám a svetovládnemu kapitalizmu. Ich postoj je v tomto zmysle „kráľovským“: razantne odmietajú „údel“, ktorý im obmedzuje život „zhora“. Navyše údel z vôle primitíva Matoviča (a v tejto jeho charakteristike veru spoločnosť rozdelená nie je). To, že z môjho alebo aj z prezidentkinho pohľadu podľahli konšpiráciám, nič nemení na fakte, že oni sami svoj postoj pokladajú za autentický, a teda kráľovský, a ten „hlavnoprúdový“ názor za „poddanský“. Toľko k morálnemu aspektu.

Republikánska tradícia

Lenže v prezidentkinom prejave je aj iný moment. Totiž ten, že s takouto filozofiou vôbec nemala vyrukovať. Lebo ona nie je iba morálne meditujúcou osobou, ale štátničkou, našou najvyššou! A my máme aj nejakú štátnu tradíciu. Republikánsku. A aj protipanskú. Antimonarchizmus pri konštitúcii česko-slovenského štátu bol kľúčový. Aj preto prvými krokmi bolo zrušenie šľachty a všetkých jej privilégií. A jednoznačné oddelenie cirkvi od štátu. A následne republikánsko-občianska ústava. A nezastupiteľnú rolu mali v tomto celom procese Slováci. Predovšetkým sociálni demokrati vedení Emanuelom Lehockým, ktorí práve pre svoj program „zobčianštenia“ robotníctva vyhrali vysoko aj prvé voľby v novej ČSR (35 %). Iba pridávam, k tomu „zobčianšteniu“ patrilo aj volebné právo pre ženy (a tu sme patrili medzi priekopníkov vo svete…). A rodila sa aj občianska inteligencia, aj liberálna, ideovo zrejúca v časopise Hlas (odtiaľ hlasisti, ktorí zväčša politicky inklinovali k sociálnej demokracii).

Pravda, ani tieto prvé kroky neodstránili „panskú“ mentalitu. Tá sa rozširovala rastom buržoázie, ktorá dbala na to ukázať svoju odlišnosť od tých „menej“, od tých chudobnejších, biednejších, podriadených, slúžiacich; a robila to aj vrstva štátnych zamestnancov, aj manažment bánk či veľkých podnikov. Iba mimochodom, ak by som hľadal skutočné príčiny radikalizácie niektorých vrstiev, tak primárna príčina nebol boľševizmus, ale ponižujúci spôsob zaobchádzania zo strany buržoázie aj štátneho aparátu.

Panská mentalita

Táto „panská“ mentalita pretrváva podnes. Aj preto pápež František vystúpil ostro proti tejto mentalite v cirkvi, ktorú nazval dobre znejúcim talianskym výrazom „padrone“. Spustil boj proti „panskosti“, ktorá sa stala priam chorobou katolíckej cirkvi. A ktorá sa prejavuje aj v pohŕdaní tými najbiednejšími. Navyše, bohužiaľ, celá liturgia katolíckej cirkvi je založená na poddanskom princípe. Vypočujte si nedeľnú omšu a zistíte, že je až obsedantným vzývaním, prosením a klaňaním sa „pánovi“… Ten určuje „údel“, teda „zhora“ zvestuje „obmedzenia“, prikázania a vyžaduje poslušnosť. Čo je v konečnom dôsledku poslušnosťou cirkvi.

Nuž v slovenskej tradícii by hádam bolo štátnickejšie proti poddanskej aj panskej mentalite postaviť hodnoty občianskej solidarity, republikánskeho demokratizmu, ktoré sú v ostrom protiklade k hodnotám slobody, ako ich postavili antivaxeri: lebo oni si – napokon presne ako požaduje pani prezidentka – „slobodne vybrali“ (nedať sa zaočkovať) a aj sa „slobodne zriekli“ solidarity so spoločnosťou, ba aj so sebou samými…

Nerozmýšľajme ani poddansky, ani kráľovsky, ale radšej solidárne občiansky: takáto integrita slovenskej spoločnosti je nepochybne v súlade s našou civilnou, občianskou a demokratickou tradíciou, ktorú napokon pani prezidentka v mnohých smeroch aj presadzuje.

Nerozmýšľajme teda ani poddansky, ani kráľovsky, ale radšej solidárne občiansky: takáto integrita slovenskej spoločnosti je nepochybne v súlade s našou civilnou, občianskou a demokratickou tradíciou, ktorú napokon pani prezidentka v mnohých smeroch aj presadzuje.

Ja veru nie som predpojatý odporca prezidentky. Opačne, som jej podporovateľ, je to rozumná bytosť, ozdoba nášho štátu a len manipulátori môžu šíriť a dezorientovaní môžu veriť, že je nástrojom v nejakých „cudzích rukách“ (americkej veľvyslankyne, čo sa prechádza v Prezidentskej záhrade…). Práve ako autonómnej, slobodnej bytosti jej iba pripomínam, že ako najvyšší reprezentant štátu je aj nositeľom našej historickej tradície. A tá nie je „kráľovská“ a už veru ani nie „plebejská“ (ako ešte veril baťko Mináč), ale občianska. V čase covidu a z civilizačnej osi vyšinutej vlády by sme sa mohli posunúť aj k tradícii občiansko solidárnej.

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba
Viac na túto tému: #novoročný prejav #Zuzana Čaputová #Republika
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy