PROTI: Ako minister školstva zjednotil proti sebe vysoké školy
Píše Ivan Kotuliak, dekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU
Foto: Robert Hüttner, Pravda
November 1989 nám priniesol slobodu a demokraciu. Vďaka novembrovej angažovanosti študentov a akademikov si vysoké školy vybojovali akademickú samosprávu. Čiže princíp riadenia vysokých škôl, pri ktorom si univerzitné záležitosti spravujú vedci, pedagógovia a študenti nachádzaním konsenzu. Podobne je to aj v miestnych samosprávach. Novembroví akademici totiž veľmi dobre vedeli, čo znamenala nesloboda a politické zasahovanie v akademickom svete v predchádzajúcom období, čo znamenalo nemôcť slobodne bádať, prejavovať a publikovať vlastný názor.
Minister školstva Gröhling a štátny tajomník Paulis pripravili novelu VŠ zákona, ktorá vysoké školy oberá o akademické slobody. Novelu pripravili za zatvorenými dverami a po minuloročných protestoch proti ich zámerom zriadili kontaktnú skupinu, ktorá mala najväčšie problémy novely vyriešiť. Kontaktná skupina pracovala tri mesiace, no ministerstvo nepoužilo žiaden zo záverov rokovania na zlepšenie spomínanej novely. Málo sa vie o tom, že reprezentáciám poslalo ministerstvo iné finálne znenie novely, ako dalo do medzirezortného pripomienkového konania.
Ministerstvu sa podaril vo vysokom školstve nevídaný úkaz. Zjednotilo proti sebe všetky reprezentácie – študentov v Študentskej rade vysokých škôl, zamestnancov v Rade vysokých škôl, ako aj vedenia univerzít v Slovenskej rektorskej konferencii. Je pochopiteľné, že akademici odmietajú predloženú novelu, lebo ide o politizáciu vysokého školstva. Podstata novely tkvie v presune dôležitých kompetencií, ako je voľba rektora či správu majetku, z demokratických senátov na správne rady. Do týchto rád bude minister nominovať svojich ľudí, ale môže ich aj bez udania dôvodu odvolávať. Členovia rád nebudú niesť za svoje hlasovanie akúkoľvek zodpovednosť. Svojimi rozhodnutiami budú ovplyvňovať životy desaťtisícov študentov a zamestnancov, hoci nemusia byť jednými z nich.
Navyše so zmenou ministra školstva sa každé štyri roky môžu meniť aj vedenia univerzít a fakúlt, tak aby boli poplatné vládnucej garnitúre, podľa chuti aktuálnej politickej reprezentácie. Takýto návrh sa nedá nazvať inak ako politizácia vysokých škôl. Gröhlingova novela vracia VŠ do obdobia pred rokom 1989, keď vládu nad univerzitami mala politická moc. Prijatím tejto novely sa tiež znemožní implementácia nového systému akreditácií v roku 2022, na ktorej prípravu už vysoké školy minuli veľké množstvo energie.
Takýto návrh VŠ zákona sa nedá nazvať inak ako politizácia vysokých škôl. Gröhlingova novela vracia VŠ do obdobia pred rokom 1989, keď vládu nad univerzitami mala politická moc.
Takéto konanie sa nepáči nielen reprezentáciám, ale protestuje aj Generálna prokuratúra či Konferencia biskupov Slovenska a mnohé ďalšie organizácie. Ministerstvo nevyužíva ponúkané možnosti na diskusiu a tvrdošijne presadzuje navrhnutú novelu. Čerešničkou na torte je presadzovanie novely s poukázaním na kvalitu, pričom kvalita je v novele spomenutá jedným paragrafom. Úplne neakceptovateľným argumentom použitým na presadenie novely je téza, že reforma je dobrá, lebo reforma musí bolieť. To chceme povedať, že aj zatváranie kláštorov v 50. rokoch bolo správne, lebo bolelo?
Vysoké školy veľmi potrebujú skutočnú reformu, ktorá zastaví odliv mozgov do zahraničia. Pritom naši zástupcovia roky pomenúvajú hlavné problémy – chýbajúca dlhodobá vízia, nezadefinované očakávania a ciele, nestabilný kľúč delenia financií, ktorý sa každý rok mení, nedostatočná finančná podpora pre VŠ, podporovanie nekvality a zháňania sa za titulmi namiesto podpory kvality, zbytočne zložité verejné obstarávanie, absencia VŠ orientovaných na napĺňanie potrieb trhu práce. Akademici tieto ťažkosti pomenúvajú na príslušných miestach, nevykrikujú na námestiach či blogoviskách. Zdá sa však, že sa situácia mení, pretože tomuto ministrovi sa podarilo to, čo žiadnemu pred ním.
Naše školstvo vrátane vysokého potrebuje urgentne reformy. Pripravme spoločne zákony, ktoré budú riešiť skutočné problémy. Ide o nás, o naše deti a budúcnosť Slovenska. My akademici sme pripravení bojovať za lepšie školstvo a ponúkame spoluprácu pri napĺňaní tejto vízie.