Tým, že sa kamaráti so všetkými, má obrovský sociálny kapitál a je kľúčové pri akomkoľvek riešení konfliktov. Ak ste rodičom takéhoto dieťaťa, budete na jeho postavenie hrdí a nebudete ho nútiť pridať sa k niektorej strane a zapojiť sa do systému vzájomnej nevraživosti.
Vojenská zmluva, ktorú má vláda USA záujem uzavrieť so Slovenskom, a ktorú vláda SR v stredu schválila (ešte je potrebná ratifikácia parlamentom), sa snaží posilniť geopolitický vplyv USA vo svete. Nalejme si čistého vína. USA nám ju neponúkajú preto, že nám chcú pomôcť. Táto zmluva im dá cenné kilometre územia, o ktoré sa priblížia bližšie k Rusku. Dá im cenný čas na rýchly vojenský zásah, zníži požiadavky na letecké palivo, dostane Rusko pod ďalší tlak a zvýši pravdepodobnosť extrémnych riešení konfliktu.
Túžba po prevahe je staršia ako ľudstvo samo. Ale vznikom vojenského priemyslu sa jej dostalo novej motivácie. Biznis s vojenskou technikou je jeden z najvýnosnejších a vládne výdavky na zbrojenie tvoria viac ako 10 % všetkých vládnych výdavkov v USA. Zároveň sú USA najväčším exportérom vojenskej techniky a ovládajú 37 % svetového trhu so zbraňami. S veľkými peniazmi prichádza i veľký vplyv na politiku. A podobne ako sa fosílnemu sektoru podarilo dlhodobo držať ľudstvo v klamstve, že spaľovanie fosílnych palív neohrozuje planétu, tak sa darí vojenskému priemyslu udržiavať ľudí v strachu pred inými ľuďmi. Oba priemysly z toho majú nadpriemerné zisky na úkor kvality života nás ostatných.
Vojenská zmluva, ktorú má vláda USA záujem uzavrieť so Slovenskom, sa snaží posilniť geopolitický vplyv USA vo svete. Nalejme si čistého vína. USA nám ju neponúkajú preto, že nám chcú pomôcť. Táto zmluva im dá cenné kilometre územia, o ktoré sa priblížia bližšie k Rusku.
Kým v roku 2016 boli výdavky ministerstva obrany v štátnom rozpočte SR (bez prostriedkov EÚ) na úrovni 880 miliónov eur, v roku 2022 (takisto bez prostriedkov EÚ) sú už v sume 1,33 miliardy eur. Je to nárast o viac než 50 %. To znamená, že o stovky miliónov eur, ktoré sa každoročne pridajú na vojenské výdavky, sa musia znížiť výdavky iných rezortov. Takto prichádza školstvo či zdravotníctvo o peniaze, ktoré najmä v krízových časoch nutne potrebuje. Pre porovnanie, rozpočet ministerstva zdravotníctva od roku 2016 do roku 2022 vzrástol z 1,5 na 1,6 miliardy eur, teda približne o 7,8 %.
Známa je kauza nákupu 14 kusov vojenských stíhačiek. NKÚ vyčíslil náklady na ich nákup a údržbu na 6,2 miliardy eur. Takto minuté prostriedky štátneho rozpočtu nám neprinesú žiadne budúce zisky. Nemajú žiadny multiplikačný efekt, keďže ich podstatná časť odchádza zahraničným výrobcom. Nevytvárajú novú spotrebu, nevytvárajú nové pracovné miesta. Ak by sme o tieto prostriedky znížili štátny dlh SR, znížili by sme ho viac ako o desatinu.
Zástancovia navyšovania vojenských výdavkov často argumentujú našimi „záväzkami“ voči NATO. V prvom rade ide skôr o prísľub ako o záväzok, keďže tieto prísľuby nie sú právne záväzné a väčšina členských štátov NATO ich neplní. Ak sa však vláda rozhodne finančné prísľuby plniť, mala by sa v prvom rade zamerať na kľúčovejšie záväzky, v ktorých zaostáva – napríklad v oblasti boja proti klimatickým zmenám.
Namiesto pomoci jednej strane v ohrozovaní druhej strany by sa naša diplomacia mala snažiť o deeskaláciu konfliktu. Namiesto šírenia strachu podporovať vzájomný dialóg. Pomohla by tak chrániť životy, životné prostredie a ekonomiku. Pomohla by Slovensku získať cennú geopolitickú pozíciu, ktorá sa skôr či neskôr premietne i do výhodnej ekonomickej situácie.