Rok 2022 je v poradí tretím rokom, keď je ľudstvo konfrontované s rozsiahlou pandemickou situáciou. Celková situácia, globálna aj európska či naša národná, je však dnes horšia, ako bola pred ňou. Pandémia nás nedokázala zomknúť v boji proti nej, ale, naopak, zvýšila napätie tak vo svete, ako aj u nás doma a napokon aj medzi ľuďmi individuálne. Počet konfliktov a ohnísk napätia sa zvyšuje, viditeľné aj neviditeľné vojny znepokojujú už nielen politikov a analytikov, ale aj bežného občana. Mnohí sa stávajú obeťami vlastných vnútorných nepokojov či vojen. Všade okolo nás vnímame viac depresie ako optimizmu. Pojem sloboda sa výrazne zužuje nielen v dôsledku nie vždy oprávnených protipandemických opatrení, ale aj osobovaním si názorového diktátu určitých politických či záujmových skupín. Sloboda pritom buď je, alebo nie je. Všetky ostatné prívlastky alebo eufemizmy sú iba prejavom jej obmedzovania.
Ekonomika trpí nielen samotnou pandémiou a nie vždy správnymi opatreniami zo strany vlád, ale aj dosahmi globalizácie, vzniknutou nerovnováhou medzi koncentráciou lokalizácie výrobných a spotrebiteľských kapacít vo svete. Toto spôsobuje narušenie plynulosti prevádzok, rast cien vstupov či logistických nákladov. Systém „just in time“ sa v mnohých oblastiach stáva minulosťou, čo spôsobuje väčšiu viazanosť nákladov firiem na skladové zásoby. Výrazne sa zvyšuje vnútorná i vonkajšia zadlženosť krajín pri paralelnom znižovaní rozpočtovej zodpovednosti, čo vytvára novú nerovnováhu vo svetovej ekonomike a ohrozuje stabilitu najmä ekonomiky slabších krajín.
V takýchto základných rámcoch sa pohybuje aj slovenský mikrosvet, tak v oblasti politickej, spoločenskej, ako aj ekonomickej. Nevýhodou, ktorú nedokážeme celkom eliminovať, sú vonkajšie vplyvy na našu spoločnosť a ekonomiku. Výhodou, ktorú však zase dlhodobo nedokážeme využiť, je malá dimenzia krajiny, ktorá dáva možnosť prijímať adekvátne politické a hospodárske opatrenia umožňujúce rýchlejšie a adresnejšie stabilizačné kroky, ktoré by spájali tak spoločnosť, ako aj ekonomiku. Slovenská realita je však úplne opačná a stupeň rozbitia spoločnosti už dnes ohrozuje samotnú podstatu jej funkčnosti, ale aj samotného štátu. Zabúdanie na dlhodobé ciele a štátne či spoločenské postuláty je hlavnou príčinou politického hašterenia, nenávisti, neustálych zmien priorít či celospoločenskej degradácie. Absencia národnej stratégie komplexnej bezpečnosti v jednotlivých segmentoch spoločnosti a ekonomiky nás robí zraniteľnými a nepredvídateľnými.
Absencia národnej stratégie komplexnej bezpečnosti v jednotlivých segmentoch spoločnosti a ekonomiky nás robí zraniteľnými a nepredvídateľnými.
Táto krajina a jej občania majú svoju históriu, ktorá sa tiež stále politicky zneužíva na delenie ľudí. A to aj napriek tomu, že máme svojich velikánov, na ktorých však rýchlo zabúdame. Jedným z nich je aj Michal Miroslav Hodža, ktorého názov diela som použil ako titulok tohto článku. Máme však aj našu súčasnosť, ktorá sa začala 1. januára 1993, a za ňu nesieme zodpovednosť my všetci. Napĺňajme ju našimi skutkami tak, aby sme sa mohli za ňou s hrdosťou, ale aj s pokojom obzrieť. Rešpektujme sa navzájom, akceptujme s rozvahou, ale aj s pokorou názory tých, ktorí sú múdrejší od nás. Vnímajme Slovensko v politickom a ekonomickom kontexte sveta a Európy. Presadzujme svoje ekonomické a spoločenské záujmy v prospech občanov Slovenskej republiky tak doma, ako aj na medzinárodných fórach. Nehanbime sa za svoje názory a presvedčenie, ak sú v záujme tejto krajiny. Naučme sa vzájomne počúvať, tolerovať, rešpektovať a aj sa na seba usmiať. Nebojujme medzi sebou, ale spolupracujme. Nepodceňujme tých, ktorí majú iný názor, len preto, že sa to niekomu nepáči. Vráťme ľuďom slobodu a dokážme, že vieme tento štát nielen udržať, ale aj rozvíjať.
Ak si dáme do vienka roku 2022 tieto zásady, budeme môcť hovoriť o začiatku renesancie slovenskej spoločnosti a nastupujúci rok nebude strašiakom, ale novou osobnou, firemnou, štátnou, európskou a globálnou príležitosťou.