POLEMIKA: Reforma národných parkov

V decembri parlament odhlasoval reformu národných parkov. Kým ochranárska komunita tento krok uvítala, lesníci a ľudia žijúci v podhorských oblastiach sa k nej stavajú odmietavo.

22.01.2022 10:00
Muránska planina, park Foto: ,
Lesy tvoria až 86 percent rozlohy Muránskej planiny.
debata (1)

Marek Kuchta z iniciatívy My sme les reformu uvítal, pretože národné parky postupne získavajú do svojej správy postupne všetky štátne pozemky na svojom území. Naopak Jaroslav Šálka z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene ju kritizuje, lebo v nej chýbajú odborné argumenty.

ZA: Oklieštená reforma

Marek Kuchta, koordinátor kampane Osloboďme národné parky, iniciatíva My sme les

Foto: MK
Marek Kuchta

V decembri parlament odhlasoval reformu národných parkov (NP). Ochranárska komunita oslávila podstatné víťazstvo, no reforma prešla parlamentom značne oklieštená. Čo sa v skutočnosti zme­ní?

Národné parky síce od 1.4. 2022 vzniknú ako samostatné právne subjekty, no iba v troch z nich (TANAP, PIENAP a Slovenský raj) sa správa štátnych pozemkov presúva kompletne do ich kompetencie. Vo zvyšných NP pod ne prechádza iba správa štátnych pozemkov so 4. a s 5. stupňom ochrany, čo je menšia časť ich rozlohy. Prevod správy zvyšku štátnych pozemkov je podmienený zonáciou týchto NP. A tá je tým povestným veľkým háčikom.

Zhodnoťme však najprv pozitíva a čo reforma už na základe schválenej novely umožní: V prvom rade je dobré, že NP sa stanú samostatnými právnymi subjektmi. Doteraz im chýbali možnosti aj motivácia rozvíjať sa či vytvárať zázemie pre turistov. Ak aj niečo zarobili, museli to odviesť do centrálnej kasy, keďže neboli samostatnými organizáciami. Od budúceho roka budú môcť samostatne hospodáriť a získavať financie. Ako organizácie budú môcť ukázať, ako túto výhodu využijú.

Spomenuté tri z NP získavajú do svojej správy všetky štátne pozemky na svojom území. To je výborná správa. Len ak NP rozhoduje o tom, čo sa deje na jeho pozemkoch, dokáže na nich skutočne chrániť prírodu. A tiež sa starať o chodníky a infraštruktúru. Prvú lastovičku bolo hneď počuť zo Slovenského raja: ročná ťažba dreva v území NP sa zníži zhruba o dve tretiny. Mal by sa zvýšiť aj podiel bezzásahovej zóny.

Tri národné parky získavajú do svojej správy všetky štátne pozemky na svojom území. To je výborná správa. Len ak NP rozhoduje o tom, čo sa deje na jeho pozemkoch, dokáže na nich skutočne chrániť prírodu.

Ďalším dobrým krokom zakotveným priamo v novele je vznik rady každého NP, v ktorej budú zastúpené samospráva, lokálni podnikatelia, horská služba, správcovia súkromných lesov či aktívni občania a subjekty prepojené s NP. Podľa môjho názoru by mali byť určite zapojené aj Oblastné organizácie cestovného ruchu a Klub slovenských turistov.

V neposlednom rade dôjde aj k personálnemu navýšeniu v NP, hlavne na strane administratívy, ktorú každá nová organizácia bude teraz potrebovať. Z menšej časti nastane aj na odborných pozíciách, pozíciách strážcov či marketingu. Toto posilnenie je podstatné a nutné, no treba povedať, že personálny stav bude v pomere k rozlohe území NP stále nižší, ako je to v zahraničí. Napriek tomu možno očakávať, že posilnenie zlepší lokálnu zamestnanosť aj fungovanie NP a jeho schopnosť pritiahnuť novú či kvalitnejšiu klientelu.

Teraz k háčiku – chýbajúcej zonácii šiestich NP – Malej a Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Polonín, Slovenského krasu a Muránskej planiny. Zonácia je určenie zón národného parku, v ktorých sa nebude zasahovať a ostatných zón, napríklad tých, kde sa môže pásť či vykonávať starostlivosť, nachádzať výstavba. Zonácia rozhodne o budúcej podobe NP a bude o ňu enormný záujem zo strany ochrany prírody, ale aj tých majiteľov a správcov pozemkov, ktorí by radi boli v menej reštriktívnej zóne či mimo NP.

Z pohľadu ochrany prírody je dôležité, aby zonácie prebehli čo najrýchlejšie, aby boli čo najskôr definované územia, ktoré konečne prenecháme kompletne prírode. Tieto ucelené bezzásahové zóny sú základom každého poriadneho NP a vo väčšine tých našich absentujú.

Zároveň je kľúčové, aby tieto zóny boli vytvorené odborne. Tak, aby zahŕňali najvzácnejšie biotopy a mali dostatočnú veľkosť a prepojenosť. Zahŕňali veľké dolinové celky a nielen ťažko dostupné či hrebeňové partie, ako to bolo väčšinou doteraz. NP má totiž zabezpečiť nedotknutosť prírody vo všetkých typoch území, ktoré sa v ňom nachádzajú. Zonácie by mali byť vykonané najneskôr do roku 2024, ako to sľubuje Envirostrátegi­a 2030.

Dúfam, že vláda a ministerstvo životného prostredia v reformnom ťahu nepoľavia a v ďalšom kroku zonácie vytvoria také NP, ktoré optimálne skĺbia odborné požiadavky aj záujmy vlastníkov a lokálnych ľudí. Výsledkom môžu byť NP, ktoré nám budú závidieť v zahraničí, a zároveň budú ekonomickým impulzom pre región.


PROTI: Mocenský prístup Jána Budaja k reforme národných parkov

Jaroslav Šálka, Lesnícka fakulta TU vo Zvolene

Foto: Vlado Veverka
Šálka, Jaroslav

Naše národné parky (NP) potrebujú reformu. O tom niet pochýb. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ústami ministra a štátneho tajomníka rozprávalo heslovite o výhodách pre celú spoločnosť a predovšetkým pre ľudí na vidieku. Prevod štátnych lesných pozemkov pod MŽP nám všetkým chceli predať ako reformu. Čriepky reformy síce nájdeme v strategických dokumentoch a zákonoch, jej ucelenú a odborne pripravenú verziu však nikto nevidel. Racionálne odborné zhodnotenie rôznych alternatív, o ktorých sa, mimochodom, kupčilo do poslednej chvíle v parlamente, neexistuje. Prístup – toto schváľme a potom sa uvidí – treba považovať za nesystémový, ktorý nemôže priniesť nič dobré.

Minister Budaj interpretoval prevod niektorých štátnych lesných pozemkov pod MŽP ako kľúčovú a veľmi úspešnú reformu NP, ako splnený míľnik plánu obnovy. Superlatívy nad superlatívy. Každý výsledok kupčenia, politikárčenia a obštrukcií poslancov v parlamente by bol interpretoval rovnako, ako jeho nesmierny úspech. Aj keby bolo prešlo len zlúčenie ŠL TANAP-u a Správy TANAP-u . PIENAP a NP Slovenský raj, kde sa neočakávajú problémy so zonáciou, alebo je už uskutočnená, výsledok aj tak len opticky zlepšujú. Informácie, že to tak interpretovať musel, nie je ďaleko od pravdy a hovorí len niečo o kvalite vládnutia súčasnej vládnej koalície. Podstatné je, že je to už len dôsledok zanedbania riadneho legislatívneho procesu a odbornej diskusie o komplexnej reforme NP, ale hlavne mocenský postup, ktorý spôsobil prehĺbenie zákopov pre uskutočňovanie skutočnej budúcej reformy.

Schválenie presunu však nebola reforma, ale len prvý krok, len veľmi zle technicky pripravená snaha o presun správy štátnych pozemkov od ministerstva pôdohospodárstva (MPRV) k MŽP, dokonca bez kľúčovej dohody s MPRV. Memorandum obidvoch ministerstiev nebolo úprimné, ale bolo z neho cítiť vynútený falošný tón súzvuku. Dôvody presunu pozemkov boli jednoduché a opäť s cieľom posilniť vplyv MŽP. Prvý dôvod bol vo vytvorení lepšej pozície MŽP pri implementácií zaseknutých zonácií v NP, čo je kľúčový prvok reformy. Malo by z krku odborne podkutých zamestnancov štátnych lesov, ktorí nebudú môcť argumentovať proti čisto prírodovedne odôvodnenej zonácii bez zohľadnenia socio-ekonomických dosahov. Druhý, možno ešte silnejší dôvod, spočíval v ovládaní finančných zdrojov z eurofondov a plánu obnovy, ktoré však nie sú určené len na ochranu prírody, ale aj napríklad na ekologizáciu lesného hospodárstva a rozvoj dotknutých území.

Reforma národných parkov by mala byť pripravená odborne a mala by byť veľkorysá k znevýhodnenej menšine vidieckeho obyvateľstva. Skutočnú budúcu reformu národných parkov veľmi sťažil mocenským prístupom minister Ján Budaj.

Zdanlivo s reformou NP nesúvisiace prejednávanie nových území NATURA 2000 presne dokumentovalo, ako si MŽP predstavuje zapojenie dotknutých skupín obyvateľstva a ako asi bude postupovať pri zonáciach v NP. Podľa zákona o správnom konaní, ktorý je úplne nevhodný na zabezpečenie kvalitnej a efektívnej participácie. Naženieme vlastníkov pozemkov do jedného kultúrneho domu, povieme, že ich lúky budú chráneným územím európskeho významu, a potom si budú môcť požiadať o kompenzácie a participačný proces je vybavený. Vidiecki obyvatelia spätí s pôdou už od čias socializmu nezažili iný prístup, štát im pramálo pomáhal pri navracaní a sceľovaní pozemkov, len ich administratívne viac a viac obmedzoval atď. Ich nedôvera v štátne inštitúcie je preto prirodzená, ale aj živená samotnými štátnymi inštitúciami. Takýmto mocenským prístupom len ďalej posilňujeme ich nedôveru a tlačíme ich do rúk pravicového extrému, ktorý úspešne loví v týchto vodách.

Reforma NP podľa MŽP prinesie nevídaný rozvoj území predovšetkým v turizme. Ekonomické výpadky z produkcie tradičného pôdohospodárstva budú ako mávnutím čarovného prútika nahradené inými pre prírodu lepšími ekonomickými aktivitami. Odhliadnuc od naivnej predstavy, že živnostník zajtra predá traktor a pozajtra bude vyrábať prútené košíky, by nás mali trápiť iné skutočnosti. My totižto ani nevieme, aké tie ekonomické výpadky pre vidiek sú. Respektíve, my to ani nechceme vedieť. Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) si dala od Lesníckej fakulty TU vo Zvolene vypracovať ekonomickú štúdiu, koľko územie okolo NP Muránska planina stratí na pridanej hodnote pri utlmovaní lesného hospodárstva a iné socio-ekonomické ukazovatele. Tie čísla však asi vyzerali veľmi negatívne, keďže sa v poslednej verzii ani neobjavili. Ba ešte horšie, ŠOP SR ani oklieštenú štúdiu nezverejnila a tým spustila vlnu dohadov a konšpirácií.

Kľúčové inštitúcie pre ekonomický rozvoj vidieckych území v okolí NP sú VÚC a obce. Nikto nevie, ako má MŽP ekonomickú transformáciu a podporu území v okolí NP zladenú, ale napríklad podľa reakcií ZMOS-u alebo VUC sa zdá, že ani MŽP samotné. Keďže reforma NP podľa MŽP je aj zadržiavanie informácií a zanedbanie spolupráce s kľúčovými regionálnymi aktérmi, môžeme očakávať negatívne následky pre transparentnú skutočnú budúcu reformu národných parkov.

Reforma národných parkov by mala byť pripravená odborne a mala by byť veľkorysá k znevýhodnenej menšine vidieckeho obyvateľstva. Skutočnú budúcu reformu národných parkov veľmi sťažil mocenským prístupom minister Ján Budaj.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Budaj #reforma národných parkov