Po temnej ceste

Koncom minulého roku tento svet opustila jedna z najzásadnejších postáv amerického písomníctva druhej polovice dvadsiateho storočia: spisovateľka a novinárka Joan Didion. Slovenské médiá žiaľ túto udalosť reflektovali maximálne v spravodajských notickách - pritom dôvodov, prečo sa aj dnes zaujímať o jej dielo, a to i v našom prostredí, je množstvo.

23.01.2022 12:00
debata

Čo robí z Joan Didion takú výnimočnú autorku? Povedal by som: odvaha, vytrvalosť, otvorenosť a dokonalá literárna technika. Už ako novinárka si vyberala výrazné témy, ktoré silno rezonovali v americkej spoločnosti, a snažila sa ich autenticky zachytiť. Jej prvým veľkým úspechom bola reportážna kniha Slouching towards Betlehem, v ktorej detailne popisuje život tzv. kontrakultúry 60. rokov. Vo svojich publicistických textoch sa vždy zaujímala aj o sociálnu spravodlivosť: či už to bola knižná reportáž z občianskej vojny v Salvádore v rovnomennej knihe, alebo článok, v ktorom ako prvá americká novinárka poukázala na nespravodlivé odsúdenie piatich černošských chlapcov v známej kauze Central Park Five.

Do týchto tém a často aj nebezpečných prostredí sa púšťala odhodlane, hoci, ako tvrdí v rozhovore pre Paris Review, nemala v tej dobe v tejto oblasti veľa ženských vzorov. „Keď som začínala písať – koncom päťdesiatych, začiatkom šesťdesiatych rokov – existovala akási spoločenská tradícia, v ktorej mohli mužskí spisovatelia fungovať. Tvrdí alkoholici, zničená pečeň. Manželky, vojna, veľké ryby, Afrika, Paríž, žiadne plány na neskôr. Chlap, čo písal romány, mal vo svete nejakú rolu, ktorú mohol hrať a za jej fasádou robiť čokoľvek. Ženy spisovateľky nemali žiadnu konkrétnu rolu. Často boli vnímané ako invalidné – Carson McCullers, Jane Bowles. A Flannery O’Connor, samozrejme. Romány ženských autoriek boli aj vydavateľmi opisované ako citlivé. Neviem, či to platí aj dnes, ale vtedy to tak bolo, a vôbec sa mi to nepáčilo. Popasovala som sa s tým tak ako so všetkým ostatným: proste som sa starala o svoju vlastnú záhradku, nevšímala som si to, a správala sa nevyspytateľne.“ Neviem, či nad tým takto premýšľala, ale jej tvorba a život sa stali pre nadchádzajúce generácie žien vzorom nezávislej a úspešnej autorky, ktorá sa nemusí stavať do žiadnej vopred stanovenej role.

Možno ešte viac než výber tém je však dôležitá otvorenosť a intimita, s akou o nich referuje. Prvým úspešným príkladom takejto inovatívnej zmesi osobnej spovede a reportáže je esej White Album, v ktorej hovorí o svojom psychickom zrútení na konci šesťdesiatych rokov a ktorá sa dodnes objavuje v rebríčkoch najlepších esejí všetkých čias. Aj dnes hádam jej najznámejšia kniha The Year of Magical Thinking z roku 2005 je veľmi osobnou a dojímavou kronikou vyrovnávania sa so smrťou manžela, spisovateľa Johna Gregoryho Dunna. Dunne a Didion tvorili nielen manželský, ale aj významný kreatívny pár, spolupracovali na množstve textov a filmových scenárov, za zmienku stojí aspoň slávny film Zrodila sa hviezda s Barbrou Streisand a Krisom Kristoffersonom.

Jej dielo je veľmi bohaté a rozmanité, od románov po eseje, od reportáží po filmové scenáre, a ocenené všetkými možnými cenami, či už to je National Book Award, alebo medaila pre amerického národného umelca od prezidenta Baracka Obamu. Jedným z dôvodov, prečo takáto významná postava svetovej literatúry a publicistiky u nás nerezonuje, bude asi banálny fakt, že žiadna z jej kníh nebola preložená do slovenčiny – i preto uvádzam v tomto texte názvy jej textov v angličtine.

Ani v Česku to nie je oveľa lepšie: z jej rozsiahleho diela vyšla len memoárová próza Víc než ďalší den a minulý rok román Lízni si a hrej (Play it as it lays). „Spomínam si, že už ako dieťaťu sa mi protivila tzv. zlatá stredná cesta. Vždy som si myslela, že človek sa viac naučí na temných cestách. Tie ma vždy lákali oveľa viac,“ hovorí Didion v už spomínanom rozhovore. A hoci ju zaujímali temné cesty, jej dielo je cestou, ktorá mnohé osvetľuje, približuje, otvára nové témy a ukazuje citlivejšie prístupy. Teraz konečne nastal čas, aby sa na ňu vydali aj slovenskí čitatelia a čitateľky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #spisovateľka #Joan Didion