V prípade dosiaľ posledného prieskumu agentúry Median viacerých vydesí (či aspoň nepríjemne prekvapí) aktuálny líder voličských preferencií. Len rok nato, čo Smer-SD smeroval do zabudnutia, je prvý, a to isto spôsobí „slušnejšej“ časti Slovenska menší závrat. Lenže trend rastu Smeru bol už niekoľko mesiacov zjavný. Väčšina relevantných politických strán dlhodobo robila „kus dobrej roboty" v prospech Smeru a jediným politikom, ktorý húževnato kráčal za svojím cieľom (hoci cez mŕtvoly), bol Robert Fico. A tak v týchto dňoch môžu na Súmračnej otvárať šampanské (prípadne poslať ďakovnú bonboniéru do centrál Hlasu-SD alebo OĽaNO) a aj v reálnejších kontúrach premýšľať o potenciálnej vládnej budúcnosti.
Kam sme sa (ne)posunuli – dosahy krátkej pamäti
Uplynulý rok rozhodne nebol jednoduchý. Vládnej koalícii nepomohla ani zmena na poste predsedu vlády. Eduard Heger nedokázal adekvátne reagovať na bipolárne správanie a politické vnuknutia „tieňového premiéra“ Igora Matoviča, ba ani presvedčiť verejnosť, že je to on, kto rozhoduje o vládnych politikách. Zostal len pri frázovitých volaniach po úcte, za ktoré zaplatíme účty o pár rokov všetci. Peter Pellegrini sa utápal v beznádeji neexistujúcej politickej vízie pre Slovensko, ktorá by bola uveriteľnou alternatívou ficovsko-matovičovskej deštrukcie demokracie.
Trend rastu Smeru bol už niekoľko mesiacov zjavný. Väčšina relevantných politických strán dlhodobo robila „kus dobrej roboty" v prospech Smeru a jediným politikom, ktorý húževnato kráčal za svojím cieľom (hoci cez mŕtvoly), bol Robert Fico.
Za rok 2021 sa však predsa niečo výrazne zmenilo. Kam sme sa (ne)posunuli, najlepšie zobrazujú voličské preferencie obyvateľstva. Od januára 2021 do februára 2022 sa preferencie vyvíjali takto: Smer-SD +7,4 % (nárast o 90 %), Hlas-SD –8,2 % (pokles o 38 %), SaS +1,7 %, PS + 4,35 % (nárast o 70 %), OĽaNO a kol. –5,4 %, Sme rodina +0,1 %, Republika (exkotlebovci) zisk 5,7 %, Kotlebovci-ĽS NS –5,1 %. Napriek tomu, že podpora Progresívneho Slovenska môže vzbudzovať isté nádeje (rovnako ako aj úpadok extrémne populistickej a nedemokratickej eseročky Igora Matoviča), faktom ostáva, že výrazne posilňuje segment, ktorý neponúka víziu európskej budúcnosti. Ba naopak. Je tým najhorším, čo bolo súčasťou politickej minulosti Slovenska pred rokom 1989 a po ňom. Je priamym dôkazom straty pamäti, ktorej dôsledkom môže byť opakovanie tristných rokov minulosti.
Návrat do minulosti – aspekty nekvalitného vzdelania
Dôkazy onoho smerovania môžeme vidieť v dosiaľ nedostatočne komunikovanom pokračovaní prieskumu agentúry Median ako atraktívne preferencie politických strán. Odpovede verejnosti na ďalšie otázky svedčia o tom, ako sa v spoločnosti darí šíriť dezinformácie. Ako u nás kvôli nekvalitnému vzdelaniu a spomienkovému optimizmu silnejú hlasy podkopávajúce a nebezpečne zrádzajúce strategické záujmy Slovenska.
Z prieskumu vzišlo, že 16 rokov po našom vstupe do EÚ a NATO (kde sme často pôsobili skôr ako čierni pasažieri než ako zodpovední členovia) až 48 % (v prípade NATO), teda väčšina populácie prechováva nedôveru k tejto organizácii, ktorá je kľúčová pre našu bezpečnosť a jediná racionálna voľba jej garancie. Ak sa na čísla ohľadom NATO pozrieme cez prizmu politických strán, vidíme, že najnižšia dôvera je pri stranách/hnutiach Kotlebovci-ĽS NS 10 %, Republika 12 %, Smer-SD 22 % a Hlas-SD 34 %, čo najmä v prípade deklaratívnych tvrdení Smeru a Hlasu, že podporujú naše členstvo v NATO a ich „závislosti“ od robenia populistickej politiky nepôsobí vôbec dobre. A nedáva záruky, že v prípade neodolateľnej túžby po moci a facebookovej popularite, ktoré prevýšia zodpovednú politiku za budúcnosť Slovenska, nepodľahnú obe strany volaniu „vox populi“ a nebudú spolu s dvomi neofašistickými stranami iniciovať vystúpenie SR z NATO.
Ešte výraznejšie sa „politika strachu" vezúca sa na vlnách konšpirácií prejavila v postojoch verejnosti k bezpečnostnej spolupráci Slovenska s USA a k obrannej dohode s USA. V oboch prípadoch je proti až 52 % (spolupráca), resp. 54 % (dohoda) respondentov prieskumu. Ak sa opäť pozrieme na politické strany, tak vidíme, že proti dohode je 76 % voličov Hlasu-SD, 79 % Smeru-SD, 83 % Republiky a 83 % K-ĽS NS. A to napriek tomu, že za vlády Smeru-SD sa podpísala najväčšia (čo sa týka platby) dodávka zbraní z USA pre Slovensko, čím sa zvýraznila práve oná bezpečnostná spolupráca medzi USA a Slovenskom.
Na záver možno už len skonštatovať, že vďaka nástupu sociálnych sietí, na ktoré nedokázali adekvátne odpovedať reformy vzdelávacieho systému, ba ani demokratické politické strany, sa dnes darí populistom podrývať strategické záujmy Slovenska a mentálne vracať spoločnosť pred rok 1989.