Keď teraz nitriansky primátor Marek Hattas plánuje ísť do jesenných krajských volieb pod značkou Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja, počína si racionálne. A keď uspeje, ďalšou métou môže byť vznik celoštátnej strany zloženej z podobných družín naprieč celou krajinou (napr. Matúš Vallo a jeho Team Bratislava) s ambíciou mať vlastné zastúpenie v Národnej rade. Čo sa dnes napríklad javí ako vzdialená budúcnosť, môže časom nabrať rýchle obrátky.
Predchodcom českých Starostov a nezávislých (STAN) bolo hnutie Nezávislí kandidáti pre kraj založené v roku 2004 a zbierajúce úspechy len v niekoľkých regiónoch. V roku 2009 sa transformovalo na STAN, v parlamentných voľbách nadviazalo spojenectvo s TOP 09 a v roku 2010 už jeho lídri sedeli v Snemovni aj vo vláde. Spoločným cieľom bola zmena v prerozdeľovaní daní v prospech obcí, hlavne tých menších. O tri roky neskôr čakal na TOP 09 a STAN opozičný údel. V roku 2017 chystal STAN koalíciu s ľudovcami, tá však vybuchla, takže kandidoval samostatne, tesne prekonal päťpercentnú hranicu a získal šesť mandátov.
Komunálna politika je vždy základ. Nie je dôvod, prečo by úspešného primátora nemohla vo vysokej politike istiť regionálne profilovaná strana. Skôr alebo neskôr sa však chyby na kráse prejavia. Zvlášť vtedy, keď nie je lokálna obľuba spojená s jasným hodnotovým ukotvením.
Vlani STAN vytvoril predvolebnú koalíciu s Pirátmi. Bola to veľká sláva, o jej lídrovi, predsedovi Pirátov Bartošovi sa už hovorilo ako o novom premiérovi. Potom sa kampaň zvrtla a najmä Pirátom klesla popularita. Výsledok: 15,6 percenta hlasov a 37 kresiel. Oproti očakávaniam však partnerským stranám nepripadol rovnaký počet. Starostovia majú 33 a Piráti len štyri. Je to dané tým, že kandidáti STAN získali vysoký počet preferenčných hlasov, čím sa potvrdili sympatie občanov k osobnostiam známym z ich bydliska.
Starostovia a nezávislí sú tak po ODS fakticky druhou najsilnejšou vládnou stranou a ich líder Vít Rakušan (bývalý starosta Kolína) dokonca krátko zvažoval, či nevyužiť svoju popularitu pre kandidatúru na prezidenta republiky.
Odvrátenou tvárou úspechu STAN sú aféry, ktoré sa na hnutie zosypali. Najprv skúsili nominovať na ministra priemyslu a obchodu svojho podpredsedu Věslava Michalika, ktorého dostihlo nepriehľadné rodinné podnikanie smerujúce až do cyperského daňového raja. Podobný problém stretol sponzorov STAN, jeden z nich čelí aj trestnému stíhaniu. Hnutie vo finále všetky dary od firiem vrátilo. Na pretras prišla tiež prestížna stáž, ktorá šéfa klubu STAN Farského na osem mesiacov zaviala až do USA. Najprv sa tváril, že stihne skĺbiť štúdium aj poslaneckú prácu, teraz sa však pod tlakom chystá vzdať mandátu. Minister vnútra Rakušan sa zase dostal do rečí pre stretnutia s ľuďmi v rezorte, ktoré absolvoval ešte pred vymenovaním vlády. Jedna z nich viedla k odchodu policajného prezidenta.
STAN sa vyhovára na neskúsenosť, tú mu však nikto neverí. Jeho politici už skôr skúšali, čo všetko im budú voliči ochotní tolerovať. S popularitou hnutia to asi zamáva. Iný tvrdý oriešok spočíva v nedostatočnej ideovej vyprofilovanosti. STAN tvoria napospol komunálni politici, ktorí sa nehlásia k ľavici ani pravici. Nie na každú otázku však možno odpovedať, že sú stredovým hnutím. Vnútri STAN tak môže dochádzať k prehlbovaniu názorových rozdielov.
Komunálna politika je vždy základ. Nie je dôvod, prečo by úspešného primátora nemohla vo vysokej politike istiť regionálne profilovaná strana. Skôr alebo neskôr sa však chyby na kráse prejavia. Zvlášť vtedy, keď nie je lokálna obľuba spojená s jasným hodnotovým ukotvením.