Otázkou, či môže aj človek porozumieť reči zvierat a rastlín, alebo aj reči vetra, vody či iných naozaj či len zdanlivo neživých vecí, sa odpradávna zaoberajú rozprávky. A pokiaľ rozprávky tvrdia, že áno, vyplýva z toho aj ďalšia zaujímavá vec: zvieratá sa vedia naučiť reč národa, na území ktorého žijú. Napríklad ak sa u Dobšinského dočítame, že náš po slovensky hovoriaci Svenči gazda sa vedel dorozumieť so zvieratami, značí to, že aj zvieratá, s ktorými komunikoval, vedeli po slovensky.
V rozprávke je to možné – poviete si. Ale prečo by len v rozprávke? Jedna z našich dcér sa o tom presvedčila naživo. V detstve mala srnčieho ratlíka, o ktorom napísala aj knižku Koncert pre Amora alebo Bol raz jeden malý psík (Petrus, 2005), a tí, čo ju čítali, vedia, že ten srnčí ratlík vedel nielen cestovať trolejbusom a hrať na klavíri, ale aj sa s ňou vedel pozhovárať perfektnou slovenčinou. Knižka sa končí smutne – psík jedného dňa záhadne zmizol. Keď potom autorka knižky odišla študovať do Nemecka, márne sa tam pokúšala spriateliť s nejakým iným psíkom, čo by jej toho zmiznutého nahradil. Keď sme s ňou telefonovali, chceli sme vedieť, prečo sa jej to nedarí a ona nám to vysvetlila: „Neviem ešte dobre po nemecky a nemecké srnčie ratlíky, keď s nimi hovorím po slovensky, mi nerozumejú ani slovo.“
Pripusťme teda, že príroda nielen hovorí, ale aj ovláda rôzne jazyky, a že v tom našom slovenskom, nielen rozprávkovom, ale aj reálnom priestore hovorí po slovensky. Tešme sa z toho a neničme si ju. Najmä keď – v porovnaní s nami, čo sme tu iba na chvíľu – tá naša príroda je staršia, lepšia a dokonca aj vzdelanejšia než my.
(Pripúšťa to aj príbeh, v ktorom vedie rozhovor slovenská Lipa s českým Černochom. Navyše na youtube nájdete aj jeho melódiu. Oslovil ma totiž raz Braňo Hronec a vraví: „Zložil som pieseň, ktorú budú spievať Peter Lipa a Karel Černoch, len nemám k nej ešte text, a ani neviem, o čom by ten text mal byť. Ale ty už na to prídeš.“ Braňo sa nemýlil. Prišiel som na to.)
ČERNOCH A LIPA
ČERNOCH Když si chceme rozumět…
LIPA …najlepšie je zaspievať si.
Porozumejú si hneď…
ČERNOCH … lidé, stromy, zvěř i ptáci.
Co zazpívat černoch umí,…
LIPA … to hneď lipa pekne šumí.
Aj tá vŕba, aj ten tis
podľa hudby vedia šumieť.
ČERNOCH Zašumí svý cis, fis, dis,
a můžou si porozumět.
LIPA To, čo lipa pekne šumí,..
ČERNOCH .. hned zazpívat černoch umí.
SPOLU Je to ná – ná – ná – ná – je to nádherná náhoda!
ČERNOCH Černoch jako Indián…
LIPA … všetko spevom vypovedia.
ČERNOCH I člověk i pavián
LIPA dohodnúť sa spevom vedia.
ČERNOCH Co zazpívat černoch umí,
LIPA to hneď lipa pekne šumí.
ČERNOCH Hele, poslouchejte, vy lípo jedna, jestlipak dovedete zašumět todleto: Třitisícetřista třiatřicet stříbrnejch křepelek přeletělo přes třitisícetřista třiatřicet stříbrnejch střech. No, zašumte to!
LIPA Je tam toho. To sa šumí takto: A tie vrabce z toho tŕňa štrng brng do tŕňa. A skúste to teraz vy so mnou zaspievať.
ČERNOCH To je toho. Nejsem přece dřevo, abych to neuměl. To se zpívá takhle: Třitisícetřista třiatřicet stříbrnejch křepelek přeletělo přes třitisícetřista třiatřicet stříbrnejch střech.
LIPA Nepriateľskí maršáli
tiež si môžu spievať takto!
ČERNOCH A válka se voddálí
vo tisíce krásnejch taktů.
LIPA To, čo lipa pekne šumí,
ČERNOCH hned zazpívat černoch umí.
SPOLU Je to ná – ná – ná – ná – je to nádherná náhoda!