Uvidíme ako teraz. Potrebu zmeny chápem, v prípade volieb do parlamentu máme pomerný systém, s hranicou pre vstup do parlamentu a jedným volebným obvodom. Nie je to šťastná kombinácia. Hranica má zabezpečiť, aby sme nemali priveľa strán, aby sa politické sily príliš netrieštili, no prax je nakoniec aj tak iná. Skôr či neskôr máme strany, ktoré majú v parlamente jedného poslanca. A, naopak, oná hranica vedie voliča k tomu, aby viac špekuloval, či jeho hlas neprepadne, než skutočne vyjadril svoje preferencie. Jeden volebný obvod nahráva stranám s výrazným lídrom, no nie som si istý, či práve toto potrebujeme. Pomerný systém, bez prémie pre víťaza, často vedie k nestabilným vládam či k vládam neschopným radikálnejších reforiem.
O nič lepšie to však nie je s volebným systémom pre komunálne voľby. Jednokolová priama voľba ľahko môže viesť k tomu, že zvíťazí kandidát absolútne neprijateľný pre väčšinu elektorátu. I jednokolovo by sa to dalo riešiť, napríklad ak by mal každý volič viac „hlasov“, prípadne i negatívnych, ktoré by mohol rozdeľovať medzi jednotlivých kandidátov. To sa týka hlavne starostov, primátorov a županov. No voľba poslancov nie je o nič menej problematická, hlavne v prípade veľkých miest, kde „nepozná každý každého“. Je síce priama, ale príliš často rozhoduje ani nie tak „meno“ kandidáta, t. j. to, čo sám predstavuje, čím je známy v komunálnej problematike, ale skôr stranícka afiliácia za menom (v Bratislave zvlášť).
Vytvorenie, vzhľadom na politické preferencie Bratislavčanov, komunálneho hegemóna nemusí dopadnúť pre mesto dobre. Už sme s takým niečím mali zlú skúsenosť.
Ani s volebnými obvodmi to nie je jednoduché. Obvody sú viacmandátové, ale kandidát v danom obvode nemusí ani bývať, nehľadiac na to, že u nás je pomerne benevolentný prístup, ak sa miesto skutočného a oficiálneho trvalého pobytu nezhodujú (sú krajiny, ktoré toto postihujú), čo má, mimochodom, zlý dosah i na financovanie obcí. Aspoň že volebné obvody sú stabilné a nemáme zvyk z USA, kde si ich prekresľovaním ešte pred voľbami politici „zvolia najprv voličov“. Stranícka politika sa však prejavuje aj tu. Jednak vstup do volebnej súťaže je ľahší pre kandidáta s podporou politickej strany. Nezávislý kandidát musí zbierať „podpisy“ staromódnou formou. Doba dávno dozrela, aby na to stačila už overená forma internetovej petície, tým skôr, že práve sem sa viac prenáša diskusia o komunálnych témach. Otázne je, či je vôbec nutné, aby toto absolvoval kandidát každé štyri roky a možnosť kandidovať by mu automaticky nemala vyplynúť z predchádzajúceho mandátu.
S tým všetkým súvisí samotné demokratické jadro volieb. Postoje jednotlivých kandidátov ku kľúčovým miestnym komunálnym témam sa môžu veľmi líšiť od postojov „partie“, ktorú má kandidát za menom. Voľby nie sú losovanie a volič by nimi mal kvalifikovane vyjadriť svoju vôľu na základe poznania. Sám som dlhé roky volil politicky (podľa straníckej príslušnosti) a potom sa chytal za hlavu.
Súčasné bratislavské komunálno-predvolebné dianie reaguje svojím spôsobom na všetky spomenuté problémy. Na rozdiel od všeobecného ústupu od straníckych k nezávislým kandidátom tu vzniká komunálna strana (podobný projekt ohlásil aj nitriansky primátor). Samo osebe to nemusí byť zlá myšlienka, ak by vznikla hodnotovo homogénna skupina poslancov so silnou víziou mesta, schopných presadiť prípadne aj nepopulárne, ale pre mesto životne potrebné opatrenia. A nútiť do nich primátora i celý magistrát. Toto sa zatiaľ nedarilo.
No vznikom strany sa tu „stranícka politika“ nekončí. Už pred pár mesiacmi bola ohlásená spolupráca, či priam volebná koalícia, novej komunálnej strany s názorovo blízkou PS a dosť vzdialenou SaS. Tvorba hodnotovo heterogénnych koalícií má opodstatnenie, keď je cieľom poraziť nejakého výrazného súpera (Mečiar, Fico, Babiš). Tu to má skôr zmysel „v nekonkurovaní si“, čo pre demokraciu nie je dobrá správa, politická súťaž je dobrá vec. Vytvorenie, vzhľadom na politické preferencie Bratislavčanov, komunálneho hegemóna nemusí dopadnúť pre mesto dobre. Už sme s takým niečím mali zlú skúsenosť.
Inou otázkou je, koho by takáto konštelácia mala vyniesť do poslaneckých kresiel. Už sa mi nejaké mená dostali do uší, väčšinou som ich vedel nejako zaradiť v rámci komunálnej politiky, no jedno vôbec nie. Kandidátom sa vraj stane ako významný sponzor jednej z „koaličných“ strán. Mimochodom, podniká v oblasti, ktorá nesie v sebe latentný konflikt s plánmi onej komunálnej strany. Ale hádam to boli len klebety, počkajme si na kandidačné listiny…