POLEMIKA: Jadro a plyn ako udržateľné zdroje

Európska komisia minulý týždeň schválila dočasné zaradenie jadrovej energie a zemného plynu medzi udržateľné zdroje energie v rámci tzv. taxonómie. Znamená to, že momentálne ich považujeme za potrebné na prechod k čistým a obnoviteľným zdrojom energie, no po určitom prechodnom období ich prestaneme používať.

12.02.2022 10:00
debata (7)

Kým energetický analytik Karel Hirman toto rozhodnutie považuje za víťazstvo „zdravého sedliackeho rozumu“, europoslanec Martin Hojsík si myslí, že v súboji o záchranu klímy zvíťazil lobing nad faktmi.

ZA: Neľahké prechodné obdobie v energetike

Karel Hirman, energetický analytik

zväčšiť Karel Hirman Foto: archív KH
Karel Hirman analytik Karel Hirman

Sme na začiatku konca éry fosílnych palív. To nie je výmysel ekologických aktivistov ani bruselských úradníkov. Uhlie, ropa a zemný plyn, ktoré boli základom priemyselného a modernizačného skoku našej civilizácie, no boli aj jednou z hlavných príčin vypuknutia dvoch najničivejších svetových vojen, už nemajú dostatočný potenciál na bezpečné a trvalo udržateľné krytie našich budúcich energetických potrieb.

Nedávne rozsiahle blackouty, ktoré nechali bez elektriny mnohomiliónové čínske a indické megapolisy, či nevídané cenové skoky u nás v Európe, sú prejavom neistoty a nervozity prechodného obdobia. Nevieme, aké bude dlhé a aký bude presne výsledok zmeny celosvetovej energetiky, ale vieme, že nás čakajú veľmi zložité a turbulentné roky plné väčších či menších kríz, a to nielen v samotnom energetickom sektore.

Preto je nevyhnutné, aby sme si v EÚ stanovili pravidlá pre túto prechodnú éru. Aby sme boli úspešní a aby sme sa vyhli fatálne chybným rozhodnutiam, ktoré by destabilizovali našu energetiku a celú našu spoločnosť, musíme tieto pravidlá definovať na základe reálnych možností. Heslo „poručíme vetru – dažďu“ sa v našej východnejšej časti Európy neuplatnilo v predchádzajúcom storočí a naozaj je viac ako naivné sa domnievať, že nám by sa predsa podarilo prekabátiť elementárne prírodné zákony, ako aj zákony ľudského správania a fungovania spoločnosti.

Zverejnená taxonómia ohľadne prístupu k zemnému plynu a jadrovej energii, ktorú vypracovala Európska komisia, je presne takýmto pravidlom pre toto naše prechodné obdobie.

Na Slovensku sa stalo módou za všetko kritizovať „Brusel“ a nadávať našim európskym byrokratom za ich prácu. Lenže práve zverejnená taxonómia ukazuje, že chladnokrvné uvažovanie a prístup nadnárodnej európskej byrokracie dokážu vyprodukovať rozumný pohľad a riešenia, ktoré potláčajú často viac politicky a ideologicky motivované prístupy na národnej úrovni, alebo aj v európskych politických štruktúrach.

Zaradenie zemného plynu a jadrovej energie do prechodného obdobia sa dá označiť za víťazstvo „zdravého sedliackeho rozumu“.

Zaradenie zemného plynu a jadrovej energie do prechodného obdobia sa preto dá označiť za víťazstvo „zdravého sedliackeho rozumu“. Ale pozor! Podmienky pre ich ďalšie používanie sú nielen časovo ohraničené, ale sú aj dosť tvrdé, najmä pre plyn. Je zrejmé, že zlaté obdobie plynu v Európe sa definitívne končí, aj keď ešte nejaké to desaťročie bude jeho rola významná. A to je logická odpoveď na situáciu, keď naša závislosť nielen od dovozu ropy, ale aj plynu už dosahuje úroveň, ktorá jednoducho ohrozuje naše základné ekonomické a bezpečnostné záujmy. Takže náš prístup k fosílnym palivám nie je len o ekologicko-klimatických faktoroch.

Podpora jadrovej energetiky je jednoznačnejšia. Veď je to nateraz jediný veľký zdroj energie, ktorý neprodukuje emisie uhlíka, a čo je tiež veľmi dôležité, je predvídateľný a regulovateľný podľa našich potrieb a nezávisí od počasia alebo klimatických pomerov ročného obdobia. Vlastne jedinou zásadnou výhradou je otázka bezpečnej likvidácie vyhoreného paliva. Lenže ani to nie je už dnes neprekonateľný problém. Ba práve naopak.

Palivo, ktoré teraz označujeme za vyhorené, v skutočnosti obsahuje aj po svojom použití v reaktoroch súčasnej konštrukcie ešte veľmi vysoký obsah využiteľnej energie. A práve týmto smerom sa uberá vývoj nových reaktorov, založených na úplne iných prevádzkových princípoch. Pre tieto reaktory by sa po patričnej úprave mohlo dnešné „vyhorené“ palivo stať palivom budúcnosti.

Treba zdôrazniť, že bez zvládnutia tejto úlohy, budovanie ďalších reaktorov na základe súčasného dizajnu naozaj nemá perspektívu nielen v Európe. Pretože ich výstavba ale aj prevádzka je veľmi komplikovaná a drahá, čo spolu s problémom použitého paliva a likvidáciou samotného zariadenia elektrární robí z nich už neúnosne drahé a len ťažko konkurencieschopné riešenie. Existuje však reálna šanca, že tieto nové reaktory sa objavia v bežnej prevádzke už do konca tohto desaťročia, vzhľadom na veľké investície do vývoja a jeho pokročilé štádium. Ak sa naozaj potvrdia očakávania s nimi spojené, potom by jadrové zdroje mohli byť aj trvalou súčasťou našej budúcej energetiky, pričom by vzhľadom na svoje prevádzkové vlastnosti fungovali vo veľmi dobrej symbióze s obnoviteľnými zdrojmi či s vodíkovou časťou novej európskej energetiky.

Zvíťazil lobing nad faktmi

Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda Progresívneho Slovenska

zväčšiť Martin Hojsík
Martin Hojsík, PS, vizitka Martin Hojsík

„Sledujte peniaze", znie rada v známom americkom filme Všetci prezidentovi muži. Investigatívnemu novinárovi Bobovi Woodwardovi mala pomôcť rozpliesť zložitú sieť nejasných informácií, vzťahov, indícií a nájsť pravdu. Rada, ktorú sa oplatí uplatniť nielen vo filme, ale aj v realite. Často nám pomôže pochopiť, prečo niekto hovorí to, čo hovorí.

Témou týchto dní je spor o zaradenie plynu a jadra medzi tzv. prechodné investície v rámci taxonómie udržateľných investícií. Asi len ťažko námet na napínavý politický triler, poviete si. No vo svojom dôsledku veľmi dôležitý. Ide totiž o naplnenie nášho cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. A teda o nič menej ako o odvrátenie klimatickej katastrofy a o prežitie ľudstva. Zrazu to má isté napätie.

Ako to už býva, proti sebe sa postavili dva tábory. Na jednej strane odborníci, vedkyne a ľudia bojujúci proti klimatickej kríze a fosílnym zdrojom energie, na druhej zas časť biznisu a politici brániaci pozície svojich krajín. Pre mňa ako človeka, ktorý celý život zasvätil ochrane životného prostredia, bolo ľahkým rozhodnutím pridať sa k prvej skupine. Mám na to jasné a zrozumiteľné dôvody.

Vysvetlime si ale najprv kontext. Čo sa vlastne stalo a prečo vznikla taká veľká polemika? Európska komisia (EK) po silnom lobingu členských štátov (vrátane Slovenska) navrhla zaradiť fosílny plyn a jadro medzi takzvané prechodné investície v rámci taxonómie udržateľných investícií.

Je dôležité zdôrazniť, že EK plyn a jadro neoznačila za zelené, ale len také, ktoré nám majú dočasne pomôcť v prechode na klimatickú neutralitu. To je dôležitý a významný rozdiel. A aj keby ich za také neoznačila, nikto by ich nezakázal, plyn a jadro by z Európy nezmizli. Ak niekto tvrdí opak, v lepšom prípade problematike nerozumie, v horšom klame a v oboch zbytočne straší. Plyn a jadro by “len” nedostali nálepku tranzičnej investície.

Prečo je to dôležité? Ak máte správnu nálepku, môžete sa dostať k lacnejším peniazom. A po rozhodnutí EK sa, žiaľ, k peniazom, ktoré mali byť určené výhradne na rozvoj zelenej energie (napríklad zo slnka, z vetra či geotermálnych zdrojov), budú môcť dostať aj projekty založené na využití fosílneho plynu a jadra. „Sledujte peniaze”…

V celej téme sú kľúčové termíny. Ukážu vám, prečo sú niektoré investície nezmyselné a jednoducho sa neoplatia. Cieľ EÚ je znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. A dnes sa už píše rok 2022.

V súboji o záchranu klímy zvíťazil lobing nad faktmi, vedou a expertízou.

A zatiaľ čo pri plyne je nezmyselnosť jeho podpory akceptovaná aj širokou verejnosťou (ľuďom je podozrivé, keď hovoríme o znižovaní emisií skleníkových plynov a súčasne podporíme investície do fosílneho plynu), pri jadre je to trochu komplikovanejšie.

Jadro je často považované za stabilný zdroj energie s veľmi nízkymi emisiami skleníkových plynov. Problém je však výstavba nových elektrární, ktorá trvá dlhé roky a je sprevádzaná mnohými problémami. Pozrite sa len na Mochovce, ako sa ich výstavba naťahovala a predražovala. A to je pri atómkach priam tradícia nielen na Slovensku. Nevraviac o probléme produkcie vysoko rádioaktívneho odpadu, pre ktorý sa ešte nepodarilo nájsť riešenie. Pre istotu ale zopakujem, naše „atómky” nikto zakazovať nejde. Stále sa bavíme len a len o značke pre nové investície. Napríklad do ďalších reaktorov na Slovensku, štúdií a ich prípravu a podobne. “Sledujte peniaze”…

V súboji o záchranu klímy v tomto momente zvíťazil lobing nad faktmi, vedou a expertízou. A práve veda by mala byť v našom rozhodovaní smerodajná. Rozhodnutie kritizovali mnohé odborné združenia vrátane Platformy pre udržateľné financie, ktorá je poradným orgánom EK pre taxonómiu, či známeho Rímskeho klubu. Odborníci komisii odkázali, že tentoraz proste šliapla vedľa.

Ja s nimi súhlasím a som z tohto rozhodnutia sklamaný. Snažil som sa postoj EK zmeniť, absolvoval som dôležité stretnutia, kde som za našu liberálnu frakciu vznášal námietky a argumenty, dokonca som si ešte pár dní pred rozhodnutím telefonoval s komisárkou Mairead McGuinness, aby som ju presvedčil, že tento návrh je krokom späť.

Komisia však rozhodnutie spravila a zaradením plynu a jadra medzi prechodné investície dopriala víťazstvo proplynovým a projadrovým lobistom. V realite sme ale prehrali my všetci.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #jadrová energetika
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy