Index trápnosti tejto vlády

Vyvarujem sa hodnotenia krokov vlády, ktoré boli alebo sú pravdepodobne v rozpore s Ústavou SR. Na ich meranie sa hodí iný index, než akým je Index trápnosti (IT). Jeho autorkou je fejtonistka britského denníka The Guardian Arwa Mahdawi.

11.02.2022 14:00
debata (20)

V roku 2017 vytvorila IT, aby porovnala, ktorý z dvoch štátov a ich vlád – USA a Spojené kráľovstvo – sú disfunkčnejšie. V tom roku, keď bol šéfom USA Donald Trump a britskou premiérkou Theresa Mayová, „vyhrali“ USA. Pre rok 2021 ešte definitívne výsledky analýzy nemá, ale, ako hovorí, zdá sa, že vlády USA a Spojeného kráľovstva skončia napokon narovnako.

Nepoznám podrobne metodológiu, na ktorej IT stojí, no medzi charakteristikami sú napríklad „úroveň chaosu“, „smerovanie k autoritárskemu režimu“, „poškodenie medzinárodného imidžu štátu“, ale i „daňová sloboda pre najbohatších“, „nenávisť k chudobným“ a pod.

Akútna pomoc pre najnúdznejších

Istý slovenský denník, analyzujúc prieskumy verejnej mienky, zostal zhrozený. Spýtal sa, či nám naozaj hrozí vláda ľavice a nacionalistov. Komentovať komentátorov denníka nechcem, no isté je, že keby súčasná vláda mala podľa IT iné skóre, mali by tieto noviny po starosti.

K chaosu s manažovaním pandémie, k poškodzovaniu imidžu Slovenska napríklad Igorom Matovičom na štátnej návšteve u francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona; k návrhu daňového zvýhodňovania tých, ktorí poberajú vysoké príjmy, rovnou daňou atď., treba pridať aj „ochotu“ vlády pomôcť tým, ktorí sú na jej pomoc najodkázanejší.

V minulotýždňových Sobotných dialógoch Eduard Heger presviedčal: „Okolité štáty dobiehajú to, čo sme my proti zdražovaniu urobili.“ Mal na mysli opatrenia proti vyšším cenám energií a potravín, ktoré vláda urobila „kvalitne“ a „za niekoľko sto miliónov“ v „predstihu“.

Ani tí najpostihnutejší sa nemôžu spoľahnúť, že im táto vláda v najhoršom pomôže. Napríklad domácnostiam, resp. 615-tisícom ľudí, ktorí sú ohrození rizikom chudoby a budú ešte hladnejší, lebo Matovič DPH nezníži ani dočasne a zrejme nepodporí ani žiadnu jednorazovú podporu pre nich.

Medzi inými uviedol i odmeny dôchodcov za očkovanie, ktorých konečný počet sa odhaduje na 700-tisíc. Ak sa však iba pre 200– či 300-eurovú odmene dáva 700-tisíc dôchodcov zaočkovať, sú to nepochybne tí, ktorých k tomu donútili nízke dôchodky a ich 1,3-percentné zvýšenie či zmrazenie minimálneho dôchodku pri rastúcom indexe spotrebiteľských ci­en.

Pravicová politika tradične presadzuje tzv. adresné sociálne opatrenia pre tých, čo to najviac potrebujú. Podkopáva tým ochotu strednej triedy podporovať sociálny štát, ktorý spolufinancuje, ale na jeho výhodách sa nepodieľa. No zdá sa, že ani tí najpostihnutejší sa nemôžu spoľahnúť, že im táto vláda v najhoršom pomôže. Napríklad domácnostiam, resp. 615-tisícom ľudí, ktorí sú ohrození rizikom chudoby a budú ešte hladnejší, lebo Matovič DPH nezníži ani dočasne a zrejme nepodporí ani žiadnu jednorazovú podporu pre nich. Hovoriť v tejto súvislosti iba o indexe trápnosti nestačí. Táto vláda sa totiž neriadi článkom č. 119 Ústavy SR, že o návrhoch zákonov (napríklad o DPH) a zásadnejších opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky má rozhodovať v zbore a nenechávať o tom rozhodovať jedného, i keď faktického premiéra.

Za infláciu je zodpovedná NBS

Po tomto vyhlásení E. Hegera a prízvukovaní, že NBS má nástroje, aby infláciu regulovala (samozrejme, spolu s Európskou centrálnou bankou, lebo sme súčasťou eurozóny), sa hodnota IT ešte zvýšila. Ak sme totiž členom eurozóny, tak menovú politiku, ktorej hlavným cieľom je cenová stabilita, určuje ECB. Peter Kažimír ako guvernér NBS je síce členom Rady guvernérov ECB, ktorá má 24 členov, ale keby aj chcel silou-mocou zmeniť jej politiku, jedným hlasom, ktorým disponuje, by to nedokázal.

Ak za infláciu nenesie zodpovednosť NBS, nesie ju ECB? Názory v diagnostikovaní príčin inflačného rastu nie sú rovnaké a rozdielne sú názory i na „vinu“ ECB. Je táto inflácia dopytová (vyvolaná vysokým dopytom) alebo ponuková (vyvolaná nedostatočnou ponukou)? Viac faktorov v EÚ je na strane nedostatočnej ponuky napr. pre pandémiu, pre dosahy klimatických zmien, pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu a pod., t.j. na strane faktorov, za ktoré ECB zodpovednosť nenesie.

Eduard Heger by mal pri posudzovaní politiky ECB (alias NBS) byť opatrnejší nie preto, že ECB je nezávislou inštitúciou (a podľa ekonomických liberálov nekritizovateľnou­!), ale preto, že ECB svojou politikou podporuje rast a pomohla udržať nominálne úrokové sadzby vládnych dlhopisov na nízkej úrovni. Okrem iného i vládnych dlhopisov Slovenskej republiky!

Politika ECB doteraz pomohla udržať nízke úroky i na úvery za hypotéky, ktoré sú nútení budúci „dlhoví otroci“ na seba brať. Keby totiž čakali na sľubované štátne byty za nízke nájomné, asi by sa ich nedočkali do konca života. Stačí porovnať politiku Českej národnej banky, ktorá opakovane zvyšuje – a dodajme až radikálne – svoje úrokové sadzby: kľúčovú úrokovú sadzbu naposledy zdvihla na 4,5 percenta a dosiahla najvyššiu hodnotu za posledných 20 rokov oproti ECB, ktorá zatiaľ podržala kľúčovú úrokovú sadzbu na –0,5 %. Jedným z dôsledkov je, že priemerná úroková sadzba na hypotéky v ČR dosiahne čoskoro úroveň 6 a viac percent.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #inflácia #NBS #seniori #The Guardian #Emmanuel Macron #sociálne opatrenia #nízke úrokové sadzby
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy