Európa včera, dnes a zajtra

Pokiaľ chceme hovoriť o európskom kontinente, či už z geografického, alebo z historicko-civilizačného pohľadu, musíme hovoriť o celom území, ktoré sa nazýva Európa.

20.02.2022 12:00
debata (6)

Pokiaľ chceme hovoriť o európskom kontinente, či už z geografického, alebo z historicko-civilizačného pohľadu, musíme hovoriť o celom území, ktoré sa nazýva Európa.

Je to kontinent, ktorého história ukazuje množstvo nezmyselných deliacich čiar, ktoré bránili a bránia reálnej politickej a ekonomickej spolupráci, a tým aj prosperite či kvalite života nás Európanov. Je to kontinent nielen početných národov, ale aj kolíska toho, čo nazývame európska civilizácia, ktorá nesporne svetu veľa dala, ale súčasne ho aj o mnoho obrala.

Európa prešla počas svojej známej histórie rôznymi etapami tak dovnútra kontinentu, ako aj vo svojej vonkajšej expanzii. Neboli to len chvíle slávy, ale aj chvíle potupy, nenachádzali sme len pozitívne riešenia, ale robili sme aj chyby. Jedným z mnohých omylov je tzv. eurocentrizmus, t. j. hodnotenie sveta z pohľadu Európy. A keď hovorím o pohľade Európy, mám na mysli pohľad tej časti Európy, ktorá sama seba definuje ako západnú, oddelenú od jej prirodzenej východnej časti. To, čo dnes nazývame západnou civilizáciou, je produktom západnej Európy, ktorá ju exportovala na severoamerický kontinent.

Zabúdame pritom na dva kľúčové faktory. V prvom rade na to, že aj východná časť Európy priniesla do európskej civilizácie, vedy, kultúry nezanedbateľné vstupy. Ako aj, že bez východnej časti Európy nemôžeme hovoriť ani o európskej identite, ani o európskej civilizácii. Druhým omylom západnej civilizácie je, že historicky dlho bola odtrhnutá od vývoja iných civilizácií – v Ázii, Afrike či Južnej Amerike, ktoré majú tiež svoj nezanedbateľný podiel na ľudskej civilizácii. Členenie Európy a sveta na západ, východ, sever a juh má len geografický význam, nikdy si toto členenie nemôže nárokovať politickú, geopolitickú či civilizačnú dimenziu.

Na začiatku 90. rokov 20. storočia sme všetci verili v zjednotenie Európy, verili sme v Európu od Atlantiku po Ural. Keď sa však posunieme o 30 rokov ďalej, vidíme, že Európa znovu nevyužila svoju historickú príležitosť.

Na začiatku 90. rokov 20. storočia sme všetci verili v zjednotenie Európy, verili sme v Európu od Atlantiku po Ural. Keď sa však posunieme o 30 rokov ďalej, vidíme, že Európa znovu nevyužila svoju historickú príležitosť a dokonca nevyhnutnosť kontinentálnej spolupráce. Tým aj udržania si svojich pozícií v globálnom svete a ekonomike. Znovu po páde železnej opony budujeme novú, znovu tu začínajú rinčať zbrane a znovu sme na tej istej križovatke, ako už toľkokrát v minulosti.

Naposledy po druhej svetovej vojne, keď sme ani veľké európske víťazstvo nad fašizmom nevedeli pretaviť do povojnovej spolupráce, ale zase rôznymi formami začali bojovať sami proti sebe. Veď práve spojenie východu a západu Európy dokázalo zlikvidovať jednu z najhorších hrozieb nielen Európy, ale aj ľudstva – fašizmus. Práve vtedy sa ukázalo, čo znamená spojenie síl a európska civilizácia.

Je škoda, že dnes, keď tretí rok nielen Európa, ale celý svet bojuje s úplne iným nepriateľom, ktorého sme nazvali COVID-19, ani svet, ani Európa sa nedokázali spojiť a nájsť spoločné vedecké riešenia na jeho prekonanie. Naopak, akoby sa COVID-19 stal znovu bojiskom medzi Východom a Západom. Nebojujeme proti spoločnému nepriateľovi, ktorý nás, postupne ako fašizmus, spoločne ohrozuje, ale bojujeme proti sebe, hoci aj vedomí si toho, že tento druh boja nemá víťazov.

História Európy je do značnej miery históriou vojen, rebélií či povstaní. Zo žiadnych nevyšla Európa silnejšia. Európa bola silná vtedy, keď v jej politike prevládal intelekt, invencia a vizionárstvo. V súčasnosti prebieha Konferencia o budúcnosti Európy. Prebieha v rámci krajín EÚ a čo jej najviac chýba, je jej skutočná európska dimenzia, bez ktorej bude aj jej výsledok slabý.

Európska únia môže zohrať významnú úlohu v procese európskej kontinentálnej politiky, bezpečnosti a ekonomiky. Musí sa však zbaviť svojho západoeurópskeho centrizmu a začať uvažovať, a najmä konať v skutočných európskych dimenziách v záujme bezpečnosti na kontinente. Toto je podľa mňa jediná cesta, ako uspieť v dynamicky sa meniacom svete s rešpektovaním slobody a práva občanov, národov a krajín európskeho kontinentu.

Postavme filozofiu budúcnosti Európy na spolupráci a vzájomnom porozumení. Európa nadobudne svoju stratenú dynamiku len reštartom celoeurópskej spolupráce a bude uznávaná a úspešná, keď bude dovnútra aj mimo hraníc svojho kontinentu rešpektovať práva a históriu druhých a spoločne s nimi obohacovať civilizáciu tejto planéty.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Európa #história #druhá svetová vojna #kolonializmus #pandémia koronavírusu
Flowers