Roky prísľubov zo strany euroatlantického spoločenstva vyšumeli do prázdna a Ukrajina sa tvárou v tvár agresívnemu Rusku ocitla sama. Západ sa odmieta aktívne vojensky do konfliktu zapojiť a ani pasívny prísun zbraní ukrajinskej armáde nie je dostatočný. Výsledkom je pokračujúce ostreľovanie civilných cieľov zakázanými zbraňami a prehlbujúce sa utrpenie ukrajinských obyvateľov, ktorému sa európske krajiny i celý svet iba prizerajú.
Zatiaľ čo ukrajinský prezident márne žiada o vyhlásenie bezletovej zóny alebo aspoň o efektívnejšie prostriedky na zaistenie bezpečnosti svojich občanov, krajiny NATO váhajú v obavách o rozšírenie konfliktu aj na ich územie, ktorým sa ruský prezident opakovane vyhráža. Ukrajina potrebuje posilnenie svojej protivzdušnej a protiraketovej obrany, a to okamžite. Nie je možné už dlhšie váhať alebo rozmýšľať, či požadované vojenské prostriedky dodáme. Ide o hodiny, a nie dni, inak už nebude čo brániť.
Rusko je odhodlané dosiahnuť svoje ciele za každú cenu a nebude váhať použiť aj zbrane hromadného ničenia, pokiaľ sa mu na fronte nebude dariť. Čím dlhšie sa vojna bude naťahovať a neúmerne ruský štát finančne zaťažovať, tým viac bude narastať pokušenie ruského prezidenta rázne ju ukončiť. Dosiahnutie rýchlej kapitulácie Ukrajiny za pomoci chemických, biologických či jadrových zbraní sa môže stať reálnou voľbou.
Západ by si mal konečne uvedomiť, že ten, kto nie je ochotný riskovať a prinášať obete, nemôže nikdy vyhrať. História nás v tomto smere opakovane poučila.
Západ je naivný, ak si myslí, že keď sa do konfliktu nezapojí, tak ruský prezident jadrové zbrane nepoužije. V jeho súčasnom psychickom rozpoložení je možné všetko, nielen jadrové útoky na ukrajinské mestá, ale aj na ciele vo zvyšku Európy, pokiaľ sa bude cítiť zahnaný do kúta. Ustúpiť už totiž nemôže, stavil všetko na jednu kartu. Možnou alternatívou je len rozpad jeho imperiálnej vízie a súd za vojnové zločiny pred Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu. A to je pre neho úplne neprijateľné. Keď teda nevyhrá on, nevyhrá nikto.
Existuje za danej situácie ešte nejaké riešenie, ktoré by úplnej katastrofe zabránilo? Existuje. Buď urýchlene skoncovať s vojnou prostredníctvom masívnej vojenskej podpory ukrajinskej armády bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré by umožnili ruské vojská z krajiny vytlačiť, a zároveň túto podporu garantovať silou jadrových zbraní, alebo skoncovať s ruským prezidentom a z vedenia štátu ho odstaviť, či už za pomoci vnútorného prevratu, alebo nejakého špeciálneho zásahu zvonku. Žiadne jednoduché riešenia ani riešenia bez rizika už nie sú. Západ by si mal konečne uvedomiť, že ten, kto nie je ochotný riskovať a prinášať obete, nemôže nikdy vyhrať. História nás v tomto smere opakovane poučila.
Čo nám teda chýba? Ukrajinská odvaha a odhodlanie, a najmä silní vodcovia, ktorí by sa neobzerali na svoje znovuzvolenie a boli by ochotní viesť svoje národy proti zlu ohrozujúcemu svetový mier a bezpečnosť nás všetkých. Potrebujeme nového Churchilla alebo Reagana. Niekoho, kto pozdvihne pochodeň a povedie nás k víťazstvu, v boji za naše hodnoty a našu budúcnosť, proti všetkým, ktorí chcú súčasný medzinárodný poriadok zničiť.