Ani za viac ako dva týždne nerozhodla, ako bude samosprávam a dobrovoľníkom prispievať aspoň finančne, nehovoriac o tom, ako pomoc utečencom podporí logisticky a kapacitne. Mária Sliacka, šéfka UNICEF Slovensko, však varuje, že „počiatočná eufória pomoci Ukrajincom opadne a príde veľa problémov“.
Systematický prístup vláda nahrádza nekoncepčnými opatreniami. Malé deti majú byť okamžite umiestnené do materských škôl, do ktorých slovenskí rodičia tie svoje vinou nedostatočných kapacít nedostanú. Ešte nebezpečnejší je prístup k zamestnávaniu utečencov: ministerstvo práce otvorilo náruč spôsobom, ktorý motivoval pracovné agentúry, aby začali okamžite obiehať ubytovne s Ukrajincami. Tí prácu naozaj potrebujú a keďže o našom pracovnom práve nevedia nič, nechávajú sa dotlačiť do nedôstojných podmienok.
Riziko nenávisti
Nielenže „príde veľa problémov“, vláda ich svojím prístupom priam vytvára. Prichádzajúci utečenci napríklad nie sú okamžite testovaní na COVID-19, resp. ich testujú samosprávy, iba ak na to majú peniaze. Izolovať ich však nedokážu, a tak sa napríklad v jednom okresnom meste medzi ľuďmi začali šíriť fámy, že „roznášajú nákazu“. Alebo Ukrajinci nastúpia do náročnejšej práce za minimálnu mzdu, ochotní robiť nezaplatené nadčasy. Už to našich nahnevá, a keď sa niečo na pracovisku stratí, vinník bude „jasný“. Nehovoriac o špekulantoch, ktorí sú za 200 eur schopní natlačiť desiatky ľudí do malých priestorov.
Nielenže „príde veľa problémov“, vláda ich svojím prístupom priam vytvára. Prichádzajúci utečenci napríklad nie sú okamžite testovaní na COVID-19, resp. ich testujú samosprávy.
Nemalá časť spoločnosti, ktorú vláda nechala napospas už počas pandémie, sa začne cítiť systematicky znevýhodňovaná. A to bude voda na mlyn proruským trolom, šíriteľom hoaxov, bludov a najmä nenávisti. Ani si nebudú musieť vymýšľať, stačí, že budú zveličovať reálne existujúce problémy. „Oni fakt nebudú platiť ani to euro za stravu?“ spýtala sa ma mamička dvoch detí v škôlke a jedného v „základke“. Spolu s manželom drú za pásom vo fabrike.
Chýba pochopenie a osobná účasť ministrov
To neznamená, že Ukrajincom nemáme takto pomáhať. Vláda však musí okamžite ukázať našim ľuďom solidaritu zo strany štátu a manažérske úsilie systematicky reagovať na mimoriadnu situáciu. Nikto nečaká zázraky, ale rýchle a presné informácie, koordinácia a rýchla reakcia v najťažších prípadoch nemôže byť pre okresné úrady problémom. Tie sú predĺženou rukou štátu v regiónoch. Je neakceptovateľné, že ich prostredníctvom minister nemá prehľad o akútnych problémoch.
Namiesto arogancie musia ministri prejaviť osobnú účasť a pochopenie pre problémy i obavy obyčajných ľudí, pre ktorých je príchod veľkého množstva utečencov odkázaných na cudziu pomoc niečím úplne novým. Tak ako dobrovoľníci po celom Slovensku, aj vláda musí odložiť všetko ostatné bokom, aby sa títo ľudia necítili vo svojom úsilí osamotení. Formálne slová uznania, na ktoré po pandémii nenadviazali činy, dnes verejnosť neuspokoja.
Členovia vlády musia byť osobne na miestach, kam Ukrajinci prichádzajú, nielen na hranici. A rozprávať sa s domácimi o ich integrácii, vysvetľovať im, prečo utečencom takto pomáhame.
Veľmocenská stratégia ráta s utečeneckou krízou ako nástrojom na rozbitie spoločenskej súdržnosti u nepriateľov. Úspech jeho použitia však nezáleží na Putinovi, ale na (ne)schopnosti našej vlády.
Nejde mi o strašenie. Tragickému dôsledku v podobe nárastu nacionalistického populizmu a vzájomnej nenávisti môžeme zabrániť. Len v tejto chvíli je evidentné, že vláda si vážnosť tohto rizika s dlhodobými následkami vôbec neuvedomuje.