POLEMIKA: Rýchly vstup Ukrajiny do EÚ

Napriek morálnej podpore Ukrajine nepanuje v otázke urýchleného vstupu do EÚ medzi politikmi a odborníkmi zhoda. Je Ukrajina vôbec pripravená vstúpiť do únie, keď ešte nie je ani kandidátskou krajinou? Nesľubujeme jej nesplniteľné? Aké sú argumenty za a proti?

19.03.2022 10:00
Ukrajina / EÚ / Európska únia / Foto: ,
debata (13)

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyvolala legitímnu otázku, či by náš východný sused nemal byť prijatý čo najskôr do Európskej únie. Nielenže do nej prirodzene patrí, ale členstvo v únii by mohlo v budúcnosti zabrániť opakovaniu ruskej agresie. Hoci vpád ruských vojsk viedol k veľkej solidarite, v odpovedi na otázku, kedy by sme mohli uvítať Ukrajinu v EÚ, nepanuje zhoda. Veď Ukrajina zatiaľ nie je ani kandidátskou krajinou a pred ňou stoja v poradí iní uchádzači.

Analytik pražského Výskumného centra Asociácie pre medzinárodného otázky (AMO) Pavel Havlíček si napriek tomu myslí, že Ukrajina je už dnes celkom dobre pripravená a urýchlené prijatie by bolo vítaným impulzom pre budúcnosť celej Európy. Europoslanec Robert Hajšel zdôrazňuje, že Ukrajine musíme morálne pomáhať, ale nemali by sme zbytočne vytvárať falošné očakávania a dávať nesplniteľné sľuby, čo by mohlo nakoniec uškodiť samotnej Ukrajine i únii.

ZA: Impulz pre budúcnosť Európy

Pavel Havlíček, analytik, Výskumné centrum Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO), Praha

Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra AMO,...
Pavel Havlíček, Asociácia pre medzinárodné otázky (AMO), Praha Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra AMO, Praha

Keď 28. februára ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj využil právo požiadať v mene svojej krajiny o vstup do Európskej únie, vyvolalo to medzi niektorými západnými politikmi zdvihnuté obočie. Najmä ak uvážime, že ukrajinská armáda a spoločnosť dnes bojujú o vlastné prežitie proti ruskej agresii, ktorú Putinov režim rozpútal len o štyri dni skôr.

Na ukrajinskú žiadosť o urýchlené prerokovanie ich požiadavky a udelenie Ukrajine tzv. kandidátskeho štatútu rýchlo nadviazala iniciatíva ôsmich hláv štátov z regiónu strednej a východnej Európy. Tie žiadosť podporili aj s ohľadom na všemožne preukázanú podporu Ukrajiny v jej boji za slobodu a právo nezávislej voľby zahraničnopoli­tických a bezpečnostných spojencov. K osmičke sa následne pridalo aj Maďarsko a Chorvátsko. To z potvrdenia ukrajinských európskych ambícií vytvorilo iniciatívu opierajúcu sa o podporu viac ako jednej tretiny členov EÚ.

Keď sa minulý týždeň prerokúvala ukrajinská žiadosť v Európskej rade, bolo zrejmé, že nie všetky európske štáty sú takto ambiciózne. Počas prvého dňa summitu vo Versailles sa viedli dlhé polemiky o finálnej deklarácii EÚ. Finálny výsledok nakoniec potešil aj zástancov tohto bezprecedentného kroku. Európska rada nielen ako už v minulosti uznala európske ašpirácie Ukrajiny, ale tiež odkázala na relevantné európske zmluvy, ktoré okrem iného zahŕňajú článok 49 Zmluvy o Európskej únii. Ten dáva každej krajine v Európe právo požiadať a stať sa členom únie, samozrejme, pri splnení vopred stanovených pravidiel. Vstup Ukrajiny by bol pre úniu v dlhšom horizonte v každom prípade výhodný.

Ukrajina je preto na proces rozšírenia pomerne dobre pripravená a s politikou rozšírenia oboznámená, hoci niektoré problémy stále pretrvávajú.

Symbolizmus. V súčasnosti sa nejde o rozhodnutie, či sa Ukrajina raz stane členom, alebo nie. Stojí pred ňou čisto formálne rozhodnutie o udelení kandidátskeho štatútu. Ten už skúma Európska komisia. Zadanie dostala od európskych lídrov práve na minulotýždňovom summite. Na jednej strane ide o to, či EÚ bude schopná dôstojne odpovedať Ukrajine, ktorá sa kvôli svojej európskej orientácii musí dnes brániť ruskej agresii a platí za to životmi svojich vojakov a civilistov. Na druhej strane môže únia dať jasne najavo mieru svojich ambícií a jasne odpovedať na ruskú snahu diktovať ďalším členom medzinárodného spoločenstva svoju vôľu a mať právo veta vzhľadom na ich budúcu orientáciu.

Medzinárodné právo. Európske krajiny vrátane Ruska ešte v 90. rokoch opakovane zdôrazňovali, že každý štát – najmä na európskom kontinente – má právo vybrať si svoju formu vlády, spojeneckú orientáciu a dodržiavať demokraciu a ľudské práva vrátane práva medzinárodného. To sa opakovane objavovalo v medzinárodných dohodách ako napríklad v Helsinskom akte, Parížskej deklarácii či v celom rade ďalších dohôd medzi Západom a Ruskom. Rezignácia na tieto základné práva a podriadenie konceptu „demilitarizácie“ a „neutralizácie“ Ukrajiny, ako to presadzuje Putinovo Rusko, by znamenali rezignáciu na medzinárodný multilaterálny poriadok, na ktorom stojí bezpečnosť a prosperita EÚ. Odpoveď v podobe udelenia štatútu kandidátskej krajiny je teda viac ako namieste, najmä ak tento vektor presadzuje viac ako 60 % ukrajinských občanov.

Budúcnosť východnej Európy. Únia minimálne od roku 2003 presadzuje stabilitu, bezpečnosť a prosperitu vo svojom najbližšom okolí, a to v rámci Európskej susedskej politiky od roku 2009 špecifikovanej na tzv. Východné partnerstvo. Práve pre šesticu štátov východnej Európy EÚ vyvinula sériu nástrojov, ktoré ich majú priviesť bližšie do európskeho priestoru, a to tak s ohľadom na ekonomickú integráciu, ako aj politické pridruženie. Únia pritom využívala nástroje, ktoré predtým spadali do politiky rozširovania, hoci o ňom v rámci tejto politiky nehovorila a nechávala túto otázku zámerne otvorenú. Počas takmer 20 rokov, najmä po roku 2014, sa EÚ podarilo Ukrajinu zásadným spôsobom premeniť a procesom preberania európskej legislatívy normatívne posunúť bližšie k európskym štandardom. Ukrajina je preto na proces rozšírenia pomerne dobre pripravená a s politikou rozšírenia oboznámená, hoci niektoré problémy stále pretrvávajú.

Budúcnosť Európy. Postoj EÚ v tejto veci je, samozrejme, aj výpoveďou o samotných Európanoch a politike rozširovania. Tá v uplynulých rokoch trpela krízou dôvery a veľmi dlhým meškaním od pristúpenia Chorvátska v roku 2011. Dejiny európskej integrácie sú totiž aj dejinami jej rozširovania a pretvárania susedstva EÚ v priestor stability a mieru. Uznanie kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu, Gruzínsko a Moldavsko a nový optimizmus v tejto veci naprieč EÚ by teda mohol dať nový impulz aj zmrazenému procesu rozširovania západobalkánskych krajín. To platí o to viac, ak chce Európska komisia skutočne splniť svoj prídomok geopolitickú, ako si vytýčila do svojho názvu ešte v roku 2019.

PROTI: Neprimerané očakávania. Okamžité prijatie je nemožné

Robert Hajšel, poslanec Európskeho parlamentu

Na snímke Europoslanec Robert Hajšel. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
robert hajšel Na snímke Europoslanec Robert Hajšel.

V prvom rade chcem zdôrazniť potrebu čo najskoršieho skončenia vojenských útokov Ruska na ukrajinskom území. Nedajú sa ničím ospravedlniť a nedajú sa z hľadiska medzinárodného práva nazvať inak ako agresiou, a to bez ohľadu na to, čo im predchádzalo. Preto som presvedčený, že potrebujeme mier, ale jeho nastoleniu nepomôžu dodávky stíhačiek či vyhlásenie bezletovej zóny, za čo sa možno v dobrej vôli prihovárajú aj mnohí štátnici a politici.

Ak však prejdem k veci, už len z faktu, že Ukrajina je vo vojne, že časť jej územia je obsadená ruskou armádou, že teraz nemá jasné hranice, že z nej zo strachu doslova ušlo už niekoľko miliónov ľudí, vyplýva, že skoré začlenenie do EÚ, akokoľvek by sme si to mohli želať, neprichádza do úvahy. Dokonca je nereálne čakať skoré začatie rokovaní o vstupe či podstatné zrýchlenie prístupového procesu. Ten aj napriek politickej vôli bude trvať isto dlhšie ako zopár rokov. Tvrdiť, že to tak nie je a členstvo Ukrajiny v EÚ možno podstatne urýchliť, je zavádzaním z neznalosti alebo ťahaním medových motúzikov pod nosom beztak sklamaným Ukrajincom.

Osobne som bol vždy za prijatie Ukrajiny do EÚ, ktorá celé desaťročia váhala, či vôbec má uznať túžbu Ukrajincov po členstve. Už pred dvadsiatimi rokmi – ešte ako novinár v Bruseli, keď nárok na členstvo v EÚ po splnení predpísaných kritérií sa po „Visegráde“ priznal aj všetkým štátom Balkánu, som tvrdil, že rovnaký nárok stať sa členmi EÚ musia mať aj Ukrajina, Bielorusko a Moldavsko. O tom vtedy v EÚ nechceli ani počuť. Až napadnutie Ukrajiny Ruskom prinútilo europarlament a lídrov EÚ, aby aspoň požiadali Európsku komisiu o vypracovanie stanoviska ku kandidatúram tejto trojky. Lenže toto je naozaj iba procedurálne gesto, ktoré pripravenosť rozšíriť EÚ o Ukrajinu nijako nezvýši, ani na strane únie, ani na strane Kyjeva.

Kyjev však treba v EÚ privítať ihneď, ako na to bude táto veľká krajina s veľkými problémami, ale ešte s väčším entuziazmom pripravená a ako na to budeme pripravení aj my.

Aj teraz som za čo najskoršie možné členstvo Ukrajiny v EÚ, teda len čo budú na tento krok pripravení aj v Kyjeve, ale aj my v samotnej únii. Nevytvárajme zbytočne Ukrajincom dôvody na následnú frustráciu. Je to neférové a pokrytecké. Perspektíva prijatia Ukrajiny do EÚ by sa aj bez tejto vojny roztiahla na viac ako desaťročie. I keď napadnutie Ukrajiny Ruskom paradoxne o niečo urýchlilo procedurálnu stránku veci (okamžité požiadanie Bruselu o stanovisko k podanej ukrajinskej prihláške, čo zvyčajne trvá oveľa dlhšie), volanie prezidenta Zelenského po okamžitom pristúpení k EÚ európski lídri vo Versailles jasne zamietli. Ak vojna Zelenského kandidatúru pohla procedurálne o krôčik dopredu, fakticky sa členstvo nášho suseda každým dňom vojny odďaľuje ešte viac a začne sa približovať až po vojne v čase urýchleného obnovovania zničenej krajiny.

Teraz musíme Ukrajine pomáhať prijímaním utečencov, poskytovaním finančnej a politickej podpory aj tlačením Ruska do zastavenia útokov a do rokovaní o mieri. Keď sa raz podarí vojnu skončiť, máme v EÚ celý rad nástrojov, ako Ukrajincom pomôcť. Nejde iba o dočasné uľahčenie ich zamestnávania alebo zaradenia ich študentov na štúdiá – čo je však dôležité práve teraz. Posunutím už existujúcej asociačnej zmluvy na vyššiu úroveň môžeme ihneď po skončení vojny pomôcť Ukrajine postupne sa integrovať do spoločného trhu EÚ či do energetickej politiky.

Kyjevu bude treba výrazne pomôcť v adaptácii ekonomiky na podmienky únie, v boji proti silnej korupcii, v prijímaní a uplatňovaní európskeho práva a budovaní administratívnych kapacít. Samotné rokovania o podmienkach vstupu sa otvárajú iba v tých oblastiach, kde kandidát na členstvo dosiahol požadovaný pokrok, a uzatvárajú sa, keď je jasné, že ani EÚ, ani daná krajina nebude mať po vstupe v tejto oblasti výraznejší problém.

Na prijatie takých štátov, ako je Ukrajina alebo Turecko, nie je pripravená ani samotná únia. Ani tu si nemôžeme klamať. Prijatie Ukrajiny v tomto nastavení jednotlivých politík EÚ by spôsobilo otras na trhu práce vo viacerých členských krajinách, krach celého radu firiem a najmä kolaps politiky súdržnosti, čiže eurofondov. Pred akýmkoľvek prijatím väčších štátov treba EÚ, a jej fungovanie, adaptovať. Tu nejde len o jednohlasnosť v zahraničnej politike alebo o právny štát, ale aj o spôsob rozdeľovania peňazí z rozpočtu EÚ pre farmárov či zaostalejšie regióny.

Ukrajina určite nemôže vstúpiť do EÚ už o niekoľko rokov. To by poškodilo EÚ, Slovensko, ako aj samotnú Ukrajinu. Kyjev však treba v EÚ privítať ihneď, ako na to bude táto veľká krajina s veľkými problémami, ale ešte s väčším entuziazmom pripravená a ako na to budeme pripravení aj my. A v tomto procese je morálnou povinnosťou EÚ Ukrajine pomáhať.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #rozširovanie EÚ #Ukrajina #vstup do EÚ