Vojna ukazuje aj našu zraniteľnosť

Konflikt na Ukrajine podčiarkuje, aké potenciálne krehké je naše hospodárstvo, infraštruktúrne fungovanie, ale aj fungovanie spoločnosti ako takej.

23.03.2022 14:00
debata (4)

Vo februári naše Centrum pre verejnú politiku publikovalo prvú verziu vznikajúcej komplexnej vízie toho, ako by v budúcnosti malo vyzerať Slovensko. Odpovedá aj na viaceré výzvy, ktoré priamo podčiarkla prebiehajúca kríza.

Ceny ropy a bývanie v satelitoch

Jedným z dopadov je prudký nárast cien energií vrátane palív. Slovenské mestá, najmä Bratislava, sa pritom v posledných dvoch desaťročiach živelne rozlievali do okolitej krajiny. Vedie to, okrem iného, k obrovskému spoliehaniu sa na automobilovú dopravu. Ľudia dôsledky v nasledujúcich týždňoch, ak nie mesiacoch, zrejme tvrdo pocítia.

Vízia dôrazne vyzýva na nový prístup k územnému plánovaniu. Jedným z kľúčových je tu koncept integrovaných rezidenčných celkov. Cieľom je, aby štát v spolupráci so samosprávami aktívnejšie poskytol základné spracovanie území, ktoré sa následne využijú na mix súkromnej aj verejno-súkromnej výstavby.

Tieto zóny budú kompaktnejšie ako tie, ktoré živelne vznikajú dnes. Najmä tým, že sa podporí výstavba malých obytných budov, kým rodinné domy budú skôr doplnkom. Vďaka centralizujúcim prvkom budú nové zóny o niečo architektonicky jednotnejšie, ale bez príliš zväzujúcej uniformity. Budú mať jasný priestor pre sociálnu infraštruktúru (napríklad školské zariadenia) a ľahšie sa pre ne bude plánovať obslužnosť hromadnou dopravou.

Text tiež vyzýva na výraznejšie investície do mestskej hromadnej dopravy vrátane reštartu projektu bratislavského „metra“. V skutočnosti ľahkých súprav fungujúcich dominantne nad zemou.

Na iné druhy problémov odpovedajú tie časti vízie, ktoré sa týkajú problematiky obrany aj vnútornej bezpečnosti. Dokument načrtáva zmenu organizácie ozbrojených síl smerom k väčšiemu množstvu špeciálnych síl. Tie by mali byť schopné pôsobiť práve v takých druhoch konfliktov, kde budú musieť byť napríklad vyslané do nestabilných zón v blízkosti hraníc EÚ.

Podobne dokument načrtáva väčšie rozvinutie možností ochrany proti chemickým či biologickým ohrozeniam v rámci bojového konfliktu či sabotážnych aktivít. Dôležitou súčasťou navrhovaných opatrení je vytvorenie systému reálnych rezerv pre ozbrojené sily (dokument ich nazýva kadetskými silami).

Robustnejšie hospodárstvo aj demokracia

Kríza môže mať v neposlednom rade pomerne silný dopad na naše hospodárstvo, v prípade, ak by sa konflikt na Ukrajine pretavil do dlhodobej formy. Sme jednoducho príliš zameraní na výrobu automobilov, pričom pri raste cien vstupov do batérií (napríklad ruského niklu) je ohrozený aj rýchly prechod na elektromobily.

Ešte dôraznejší bude dopad na pracovný trh. Treba rátať s tým, že prílev Ukrajincov (lacných, pracovitých a pomerne kvalifikovaných) bude znamenať stratu zamestnania časti Slovákov nielen doma, ale najmä v zahraničí (Rakúsko, Nemecko). Vrátia sa domov, na veľmi málo výkonný pracovný trh.

Aj počas pandémie, aj v čase vojny, hoci len v susedstve, prudko rastie dopyt po efektívnom štáte. Otázka je, ako na tento dopyt odpovieme.

Ten je pomerne neflexibilný, nemáme napríklad systém rýchleho rozdeľovania pracovných síl medzi firmami, ako ho majú v susednom Rakúsku. Veľmi slabo dokážeme reagovať na rýchle zmeny situácie. Počas pandémie malo byť napríklad vyslovene prioritou začať sa venovať „malým infraštruktúrnym zlepšeniam“.

Teda drobným renováciám budov a inštalácií, zlepšeniam škôl, výstavbe chodníkov či parkovísk. Ide o činnosti, na ktoré sa potenciálne rýchlo dajú použiť voľné pracovné sily. V pandémii bol navyše dôležitý argument, že ide o prácu na čerstvom vzduchu.

Chýbajú však aj infraštruktúrne plány, obecné podniky či efektívne rekvalifikačné štruktúry. Aj tomu sa dokument venuje. Podobne ako, samozrejme, možnostiam zvýšenia inovatívnosti domácej ekonomiky. To je však beh na dlhšiu trať.

Spoločnosť však nie je zraniteľná len z hľadiska infraštruktúry či hospodárstva. Či pandémia, alebo teraz vojnová kríza ukázali, že ako politické spoločenstvo sme veľmi náchylní na rýchlu fragmentáciu. Práve teraz, keď ideme do krízových časov a potrebujeme byť racionálni a schopní rýchlej mobilizácie, sme v skutočnosti mimoriadne rozhádanou spoločnosťou.

Pandémia je veľmi dobrý príklad. Nespokojnosť s opatreniami sa ku koncu prejavovala takmer v každej krajine. Ale základnú politickú mapu či verejnú diskusiu nemenila ani v Rakúsku, ani v Nemecku, ani vo Francúzsku. Naopak, u nás je verejná diskusia tak málo racionálne štruktúrovaná, že krátkodobé emócie spojené s opatreniami nálady v spoločnosti menili rýchlo a veľmi výrazne.

Aj preto je dôležité, aby bola spoločnosť zvyknutá na racionálnejšie diskusie, ktoré ju urobia robustnejšou. Vízia podčiarkuje, ako postupne meniť fungovanie médií (vrátane výraznej zmeny fungovania verejnoprávnych štruktúr), viac sa venovať demokratickej osvete, ale aj ako jednoducho dávať ľuďom cez rôznorodé aktivity viac možností sebarealizácie smerom k verejnej politike.

Aj počas pandémie, aj v čase vojny, hoci len v susedstve, prudko rastie dopyt po efektívnom štáte. Otázka je, ako na tento dopyt odpovieme.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #ropa #Slovensko #vojna na Ukrajine
Flowers