Nestrácať empatiu, ale ani rozum

Na emotívnu výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na bezletovú zónu nad Ukrajinou nemožno reagovať rovnako emotívne. Zelenskyj si možno uvedomuje, že by to znamenalo konflikt medzi NATO a Ruskom a začiatok tretej svetovej vojny. K členstvu v NATO a v Európskej únii by to však Ukrajine nepomohlo... Jeho opakovanú žiadosť si možno vysvetliť taktikou vyjednávania: najskôr nastoliť maximalistickú požiadavku a neskôr zľavovať.

25.03.2022 14:00
debata (11)

Vojna na Ukrajine vyžaduje, aby demokratické štáty urobili všetko, čo je v ich silách, aby ju zastavili a zmiernili jej devastačné dôsledky na Ukrajinu – ale aj na seba. Preto má predseda Hlasu-SD Peter Pelegrini pravdu, ak chce, aby vláda okrem lex Ukrajina pripravila i lex Slovensko, ktorý by mal na dôsledky vojny u nás reagovať.

Od lex Ukrajina k lex Slovensko

Každým dňom počet utekajúcich z Ukrajiny rastie – koncom minulého týždňa podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu už presiahol tri milióny. Kapacita susediacich štátov a dnes už i Česka poskytnúť dôstojné podmienky pre nich sa dostáva na hranicu možností. Začínajú preto žiadať o solidárnu pomoc štáty, ktoré touto imigračnou vlnou zasiahnuté nie sú. Na prekážku nemusí byť iba to, že solidarita v našej interpretácii je jednostrannou solidaritou, no i každým dňom reálnejšie riziko, že štáty najviac postihnuté migračnou vlnou po vojnách v Afganistane, Iraku, po tzv. arabskej jari či vojne v Sýrii budú čeliť novému náporu utečencov do Európy. Zastavenie dodávok pšenice z Ukrajiny a Ruska, ktoré produkujú štvrtinu jej svetovej produkcie, totiž vyženie státisíce utekajúcich pred hladom zo štátov, ktoré sú od jej importu najviac závislé. Sú medzi nimi Egypt a Turecko, ale aj viaceré africké a ázijské štáty postihnuté často ešte aj domácimi vojenskými konfliktami.

Neúctivé slová na adresu prezidentky či predsedu vlády, ktorí sa postavili za embargo na ruskú ropu a plyn, doplnila vecná Výzva Klubu 500 a SOPK. Upozorňuje na katastrofálne dôsledky okamžitého zastavenia dovozu plynu a ropy pre SR. Našťastie sa triezvo k návrhu na embargo postavil nemecký kancelár Scholz a napokon i neformálne zasadnutie hláv štátov. Vo vyhlásení z Versailles požiadalo Európsku komisiu, aby do konca mája predložila plán postupného ukončenia odberu plynu z Ruska do roku 2027 nazvaný RePowerEU.

Najnovšia správa OECD z marca 2022 „Ekonomické a sociálne dosahy a politické dôsledky vojny na Ukrajine“ odhaduje, že vojna zníži globálny HDP o jedno percento a pridá na inflácii ďalšie dva a pol percentuálneho bodu. Versaillská schôdzka naprogramovala na budúce zasadnutie Európskej rady riešiť dosahy rastu cien energií na domácnosti a podniky. S čím na ňu príde premiér Heger?

Vláda v rukách jastrabov (a RRZ)?

Východiská štátneho rozpočtu na rok 2022, ktoré predpokladali rast HDP na úrovni 4,2 % a cenový nárast na úrovni 4,0 %, sú už dnes evidentne vzdialené od tohtoročnej skutočnosti. Dôsledkom vyššej inflácie bude i ťažko zamedziteľný rast výdavkov štátneho i súkromného sektora. Nižší rast HDP a nižšia ziskovosť časti podnikateľskej sféry budú znamenať nižšie daňové príjmy. Na druhej strane k vyšším výdavkom štátneho sektora spôsobeným infláciou treba prirátať výdavky spojené s vojnou na Ukrajine. Ktovie, či jastrabi vo vláde už teraz nepresadia zvýšenie výdavkov na obranu nad 2 %, v prospech ktorého horlí Ivan Mikloš, bývalý poradca ukrajinskej vlády.

Nižšie príjmy a vyššie výdavky naznačujú, že zákon o štátnom rozpočte na rok 2022 je neudržateľný. No ktovie, či jastrabi vo vláde už teraz nepresadia zvýšenie výdavkov na obranu nad 2 %.

Nižšie príjmy a vyššie výdavky naznačujú, že zákon o štátnom rozpočte na rok 2022 je neudržateľný. Aby však deficit štátneho rozpočtu nenarástol do závratnejšej výšky, mohli by sme ako člen OECD rešpektovať radu tejto organizácie zaviesť dočasnú daň na tých, ktorí v ostatnom pandemickom čase dosiahli mimoriadny zisk – tzv. windfall tax.

Pred niekoľkými dňami Národná rada schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách, do ktorého zaviedla výdavkové limity (stropy). V relácii K veci 17. 3. sa predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) k novele vyjadril, že s ňou môže súhlasiť pravica i ľavica. Ľavica preto, že ak bude chcieť dosiahnuť vyššie výdavkové limity, bude môcť zvýšiť dane. Jedinou jeho výhradou je, že nejde o ústavný zákon.

Kriticky o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti známom ako zákon o dlhovej brzde, na ktorý schválenie výdavkových limitov nadväzuje, som sa už dávnejšie vyjadrila. Iba zopakujem, že výdavkové stropy sú iba účtovníckym, a nie skutočným nástrojom dlhodobej udržateľnosti verejných financií, že na rozdiel od tzv. automatických stabilizátorov nie sú ani vhodným proticyklickým nástrojom a v rozpore s tým, čo tvrdí predseda RRZ, nereagujú ani automaticky na inflačný rast.

Okrem toho ich nastavenie je diskutabilné i z hľadiska dodržiavania demokratických princípov riadenia spoločnosti. Výdavkové limity vypočítava RRZ a Národná rada ich iba schvaľuje uznesením. Inými slovami, buď uznesenie schváli, alebo neschváli, limity nemôže pozmeniť. Zákon teda v rozpočtovom procese priklincúva úlohu RRZ – technokratickej inštitúcie, ktorá rozhoduje, ale bez politickej zodpovednosti.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #výdavkové limity #vojna na Ukrajine #štátny rozpočet 2022