Tým viac, že táto pravicová vláda bez prirodzenej autority a rešpektu sa aj pričinením hlavy štátu stala neodvolateľnou. Nič ju neobmedzuje v konaní. Navyše pri bilancovaní svojich dvoch rokov nepreukázala žiadnu sebareflexiu. Igor Matovič, predseda OĽaNO, sa trápne vyhováral na akýchsi sedem morových rán, podobne ako premiér Heger. Jednoducho, SR nemá strategické elity na požadovanej vzdelanostnej, skúsenostnej a morálnej úrovni.
Neznalosť politickej abecedy
„Vláda zmeny“ sa prezentovala nekompetentnosťou v spravovaní vecí verejných, chaotickými opatreniami a strategickými zlyhaniami. Hneď po nástupe zničila priestor na dosahovanie spoločenského konsenzu aspoň v kľúčových otázkach. Rozbila nielen politický, ale aj odborný a sociálny dialóg. Tripartitu rešpektovala formálne a obmedzene. Zasadila ťažkú ranu parlamentarizmu. Nadužívala skrátené legislatívne konania, odmietala parlamentné diskusie o závažných spoločenských otázkach. Tým boli poznačené aj príprava a schvaľovanie obrannej dohody s USA. Vláda si z NR SR urobila slúžku. Závažné rozhodnutia robila voluntaristicky, bez zohľadňovania názorov tých, ktorých sa dotknú. Spolitizovala štátnu správu, poškodila právny štát, obmedzila slobodu slova, oslabila akademické slobody, počas dlhého núdzového stavu zneužívala inštitút priamych zákaziek. Čo je najhoršie, rozbila sociálnu súdržnosť a rozoštvala spoločnosť.
V čase Putinovej vojny na Ukrajine a nepredvídateľných globálnych otrasov má Slovensko najslabšiu a najnedôveryhodnejšiu vládu v histórii. To znamená dodatočný rizikový faktor pre všetkých jeho občanov.
Výsledkom autoritárskeho vládnutia sú vo svetových porovnaniach katastrofálne výsledky v manažovaní pandémie a riziko, že od 1. júla sa bude pacientom poskytovať iba akútna zdravotná starostlivosť. Symbolom nezodpovednosti vlády sa stalo 26 miliónov eur vyhodených na Matovičovu lotériu.
Dvojaký meter a orgie pokrytectva
Predstavitelia koaličných strán sa k sebe navzájom správali tak hrubo, že prišli o sebaúctu. Ich vládnutie plné škandálov, konfliktov záujmov, papalášizmu a ignorovania základných volebných sľubov stratilo elementárnu dôstojnosť. Reči premiéra Hegera o „kultúre úcty“ pri takom úpadku kultúry vládnutia vyznievajú ako výsmech občanom. Heslo o slušnom Slovensku sa stalo symbolom dvojakého metra. Tí z OĽaNO, čo pod ním vyhrali voľby, sľubovali obnovu spravodlivosti a seba prezentovali ako dobro bojujúce proti zlu, sa bez škrupúľ oddali vulgárnemu hejtovaniu voči spoluobčanom i opozičným partnerom vo verejných diskusiách.
Osobitne ministri I. Matovič a J. Naď a poslanec J. Krúpa podali výkony, ktoré konkurovali výkonom opozičného majstra v tejto disciplíne Ľ. Blahovi. Aj tie by preto mali byť predmetom verejnej diskusie, ktorú vyvolalo nariadenie OS Bratislava I., aby sa Ľ. Blaha zdržal zverejňovania nepravdivých informácií o hlave štátu so snahou vyvolať negatívne emócie voči nej. Advokátka Alexandra Löwy totiž v tejto súvislosti konštatovala, že Blahove tvrdenia o prezidentke sú skutkové tvrdenia a nie hodnotiace úsudky. Za skutkové tvrdenie však označila aj výrok, že „niekto je korupčník, pretože to je jednoznačné skutkové tvrdenie, ktoré musím vedieť preukázať.”
Tým sa dostávame k onomu dvojakému metru a pokrytectvu. Ak médiám prekáža správanie Blahu, tak by im malo aspoň tak intenzívne a na takom istom priestore prekážať aj to, že premiérska kariéra I. Matoviča a ministerská J. Naďa sa zrodili vďaka skutkovým tvrdeniam, že predstavitelia súčasnej opozície sú korupčníci, mafiáni, zlodeji či vrahovia J. Kuciaka. Dokonca bezprostredne po voľbách r. 2016 Matovič hlásal, že stranu Smer treba vykynožiť, lebo všetci majú v DNA, že sú zlodeji. Politická aj právna diskusia o tom, ako ďaleko možno zachádzať v boji o získanie hlasov voličov, však viedla ku konsenzu, že ide o slobodu prejavu a že politik musí strpieť aj takéto vyjadrenia na svoju adresu. A tak sa tento druh hejtovania, ktorý z duše neznášam v podaní kohokoľvek, stal jedným zo stavebných kameňov politickej zmeny v r. 2020.
Ešte menej ako skutkové tvrdenia prekážali v boji za zmenu hodnotiace úsudky I. Matoviča. Napríklad verejné vykrikovanie na pódiu, že predseda NR SR A. Danko je h…o., a po voľbách napríklad vyjadrenie na adresu opozičného poslanca, že ho treba postaviť k múru a zastreliť, aby som nezahltil komentár dlhými citátmi.
Po vynútenom odstúpení I. Matoviča z postu premiéra ho napriek skúsenosti s jeho urážlivými vyjadreniami a domácimi a medzinárodnými škandálmi prezidentka vymenovala za ministra financií. Dala tak slovenskej spoločnosti najavo nielen to, že I. Matovičovi sa všetko prepečie – od ponižovania dôstojnosti spoluobčanov až po hrubú urážku Ukrajiny nemiestnym vtipkovaním -, ale najmä to, že v slovenskej politike je všetko dovolené. Napriek tomu sa však niektoré médiá držia rímskeho príslovia Quod licet Iovi, non licet bovi (Čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom).