Beda však, keď sa takýto prístup udomácni na úrovni štátu a verejných financií, tu konečný účet „preplieska“, žiaľ, najmä nevinných a bezbranných. Priebežne sme v posledných dvoch rokoch konfrontovaní s neočakávaným enormným nárastom výdavkov v súvislosti s koronakrízou, rastom cien, infláciou a teraz aj s vojnou na Ukrajine. Polemiky o účelnosti a efektívnosti takýchto výdavkov už zaznelo dosť. Samotný minister financií nedávno avizoval, že úprava štátneho rozpočtu bude nevyhnutná, samozrejme, navýšením výdavkov a deficitu.
Okrem spoliehania sa na prípadné využitie (presmerovanie) eurofondov, kompenzácií Európskej únie či iných kompenzácií po skončení konfliktu na Ukrajine a ďalšieho zadlžovania sa musíme zmobilizovať predovšetkým vlastnú ekonomiku a rezervy. Myšlienky na jednoduché a bezprácne zvyšovanie daní, experimenty a improvizácie musia zostať teraz bokom, nastúpiť musia opatrenia hodné skutočných odborníkov a štátnikov.
Okrem spoliehania sa na využitie eurofondov, kompenzácií Európskej únie či iných kompenzácií po skončení konfliktu na Ukrajine a ďalšieho zadlžovania sa musíme zmobilizovať predovšetkým vlastnú ekonomiku a rezervy.
Napriek hrozivo vyzerajúcej situácii a v mnohých prípadoch zbytočnému a nelogickému zatváraniu niektorých segmentov ekonomiky bol výber daní v posledných dvoch rokoch nad očakávania priaznivý. Daňové príjmy štátu (po prevode podielu obciam a VÚC) dosiahli v roku 2019 výšku 12,3 mld. eur, v roku 2020 11,9 mld. eur a za 10 mesiacov v roku 2021 10,8 mld. eur. Dobiehajúce efekty „samospádu“ sa však už vyčerpávajú a nastupuje tvrdá realita.
Dobrý hospodár by sa v danej situácii určite pozrel na výdavky štátu, ich štruktúru a efektívnosť – práve tie generujú potrebu zvyšovania daňových príjmov a zadlžovania sa, tiež na efektívnosť výberu daní (najmä DPH), ale aj na možnosti repatriácie slovenských firiem z iných jurisdikcií s nízkym alebo so žiadnym zdanením. Je ich už viac ako 5-tisíc a ich počet sa každoročne zvyšuje.
Tu za nás nikto nič nevymyslí a nezariadi, zmena prístupov a odvaha sú nevyhnutné. Aj keď hlavnou motiváciou bolo zrejme vyhnutie sa sankciám Spojených štátov a Európskej únie, Rusko repatriovalo (najmä z Cypru) väčšinu svojich najväčších firiem a miliardárov tak, že v roku 2018 vytvorilo na svojom území dve offshore zóny (ostrovy Okťabrskij a Russkij) s nízkym zdanením a podmienkou investovania. V tomto prípade sotva môže ísť o príklad, ale o úkaz, že podobné mechanizmy môžu fungovať.
Odvrátenie kolapsu ekonomiky a verejných služieb, pomoc hospodárstvu a ľuďom v núdzi už nemôžu byť nástrojom politického marketingu, populizmu, a zamotaných šalamúnskych riešení. Ako sa ukázalo nedávno, peniaze na pomoc ľuďom nezískame ani jednoduchým zavedením akýchsi dodatočných daní a odvodov. Vecné vyjednávania, jasné pravidlá – čo je nadmerný zisk, externý ziskotvorný faktor a presne dohodnutý účel použitia takto získaných prostriedkov je to, čo najlepšie presvedčí bohaté firmy k súčinnosti a k ochote pomáhať.
Zažitý systém platenia daní založený na vynútiteľnosti a na spotrebe stráca v zmenených podmienkach účinnosť a efektívnosť. Selektívne zdaňovanie by bolo kontraproduktívne aj v prípade nadmernej ziskovosti v dôsledku pandémie, vývoja cien na svetových burzách a vojny na Ukrajine.