O kvalite vysokých škôl a o ich financovaní

O kvalite vysokých škôl a o potrebných zmenách, ako aj o novom vysokoškolskom zákone sa už popísalo veľa. Tento rok bolo okolo vysokých škôl napísaných dokonca až nadmieru veľa článkov, ktoré otvorili diskusiu k tejto téme. Parlament napokon prijal nový zákon o vysokých školách, a ten teraz čaká na podpis u pani prezidentky. Potom sa už azda všetci dozvieme jeho presné a konečné znenie, keďže konsolidované znenie so zapracovanými pozmeňovacími návrhmi z Národnej rady SR ešte nie je k dispozícii.

06.04.2022 14:00
debata (3)

Diskusia by sa však nemala zastaviť, ale mala by pokračovať. Mali by sme sa aj naďalej venovať krokom, ktoré by zvýšili kvalitu slovenských vysokých škôl. Jedným z takýchto krokov v minulosti bola aj kvalitná príprava rozpočtov. Financovanie jednotlivých univerzít zo strany štátu podlieha výpočtu podľa výkonov, ktoré sú staré dva až tri roky. Dosiaľ boli pre univerzity známe kritériá už na prelome októbra a novembra v danom roku. Jednotlivé vysoké školy tak mohli začať plánovať svoje výdavky, investície a najmä rozvoj na ďalší rok efektívne a v rámci zaužívaných štandardov. Navyše takýto spôsob financovania bol stabilný a dramaticky sa nemenil.

Nová vláda sa však rozhodla zmeniť aj tento stav. Ministerstvo školstva chce každý rok určovať nanovo spôsob výpočtu výkonov, podľa toho, čo práve v tej chvíli pokladá za dôležité. Tento prístup je nezmyselný! Univerzita sa tak až v tomto roku vlastne dozvie, na základe čoho boli hodnotené jej výkony v roku 2020. A toto vydáva ministerstvo za svoju prioritu novej koncepcie.

Dosiaľ boli pre univerzity známe kritériá už na prelome októbra a novembra v danom roku. Jednotlivé vysoké školy tak mohli začať plánovať svoje výdavky, investície a najmä rozvoj na ďalší rok efektívne a v rámci zaužívaných štandardov. Ministerstvo školstva však chce každý rok určovať nanovo spôsob výpočtu výkonov, podľa toho, čo práve v tej chvíli pokladá za dôležité. Tento prístup je nezmyselný!

Čerešničkou na torte týchto nekoncepčných zmien a ad hoc riešení, ktoré akoby si niekto vycucal z prsta, je, že metodika rozdelenia peňazí na rok 2022 bola sfinalizovaná v roku 2022. To znamená, že rozpočty sa univerzity dozvedeli až v marci toho istého roku, v ktorom majú nakladať s týmito rozpočtami. Tento prístup je však deštrukčný, lebo vysoké školy nie sú schopné naplánovať rozvoj a ani korekčné opatrenia v prípade núteného prepúšťania.

Nikoho teda neprekvapí, že univerzity žiadali ministerstvo, vládu a aj parlament, aby sa spôsob delenia peňazí vyladil a použil až pre rok 2023. Zjavne neúspešne. Veď načo brať ohľad na vysoké školstvo. Dôležité je, že máme prijatý zákon a môžeme ísť dovolenkovať do Dubaja… Je to podobné, ako keby ste nasadli do taxíka a nariadili mu, aby išiel, ale nepoviete mu, kde chcete ísť. Stačí, že pôjde. Až takto strašidelne vyznievajú novinky z hlavy ministra školstva Branislava Gröhlinga.

Pozrime sa, ako financovanie vysokých škôl funguje v toľko porovnávanej Českej republike. Už dnes univerzity v susednej krajine vedia spoľahlivo odhadnúť dotáciu na budúci kalendárny rok. Vedia, čo si môžu dovoliť, vedia plánovať rozvoj ľudských, výskumných, ako aj vzdelávacích aktivít. Potom nemusia improvizovať a môžu sa sústrediť na prácu.

Východisko pre rok 2022 neexistuje, ale táto vláda by mohla začať brať vzdelávanie a univerzity ako svoju prioritu a seriózne začať diskutovať o delení peňazí medzi jednotlivé vysoké školy na roky 2023 a 2024. Kedy si už konečne kompetentní uvedomia, že kvalita vzdelávania na vysokých školách je do značnej miery závislá od dostatku finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii?

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #vysoké školy #vysokoškolský zákon