Podľa najčerstvejšieho sčítania počet obyvateľov Slovenska v roku 2021 dosiahol 5 449 270 a počet úmrtí 73 461, kým podľa prvej Štatistickej ročenky Československej republiky v roku 1919 na Slovensku žilo 3 350 600 a zomrelo 56 866 ľudí. Pri rovnakej miere úmrtnosti mal byť vlani počet úmrtí dokonca 1,25-krát vyšší, ako v skutočnosti bol. Nemôžeme byť teda spokojní? Sotva…
Rok 1919 bol prvým rokom po zničujúcej prvej svetovej vojne a druhým rokom smrtonosnej španielskej chrípky. A okrem toho od roku 1919 nás delí viac ako 100 rokov všeobecného pokroku, okrem iného aj v zdravotnej starostlivosti.
5 000 odvrátiteľných úmrtí
Igor Matovič nás vo svojom videu, ktoré nakrútil krátko pred voľbami na Cypre, presviedčal, že treba skoncovať so schránkovými firmami Penty (medzi inými tam mali schránku zdravotná poisťovňa Dôvera u Svet zdravia), ale aj s neodpustiteľnými každoročnými piatimi tisícami odvrátiteľných úmrtí. Kto by s ním nesúhlasil a neželal si to isté?
Pandémia porovnávanie komplikuje, no najvhodnejšie je s rokom 2021 porovnať päťročný priemer pred ňou. Po zohľadnení počtu úmrtí na koronavírus počet odvrátiteľných úmrtí je – 5 000! OĽaNO vo svojom volebnom programe nazvanom Úprimne, odvážne, pre ľudí však hovorilo, že tento počet treba znížiť. Nepodarilo sa. Po dvoch rokoch vládnutia OĽaNO a spol. sú výsledky podľa zverejnených tvrdých dát ŠÚ a mäkkých dát odborníkov zlé, ak nie ešte horšie.
Pravdaže, nejde iba o výsledky dvojročného vládnutia Matovičovo-Hegerovej vlády. Pandémia a príchod vojnových utečencov z Ukrajiny iba odkryli to, čo sa tušilo: cisár je nahý. Ivan Mikloš varoval, že ak sa zapne na košeli (rozumej na reformnej košeli) prvý gombík zle, budú zapnuté zle všetky gombíky. Pri prvých malých gombičkách na reforme zdravotníctva, no hlavne pri veľkom gombíku Zajacovej reformy a viacerých čiastkových pokusoch o opravu zle zapnutej zdravotníckej reformy sa to naozaj potvrdilo.
No nadúmrtnosť nemá na svedomí iba rezort zdravotníctva. Aj keď sa u nás neanalyzuje vzťah medzi dĺžkou života a úrovňou príjmov, zo zahraničia je známe, že bohatí žijú dlhšie a zdravšie ako chudobní. Bohatí žijú dlhšie i preto, že ich „Beverly Hills“ sa nebudujú pri skládkach odpadu, pri dymiacich fabrikách ani pri cestách, po ktorých sa ženú kamióny. Slovenskí Rómovia sa iba zriedkakedy dožívajú dôchodkového veku. Neprekvapuje preto, že najväčšiu nadúmrtnosť v roku 2021 oproti päťročnému priemeru zaznamenali v Košickom a Prešovskom kraji.
Financovanie zdravotníctva
Dofinancovanie rezortu zdravotníctva sa nepokladá za také dôležité ako dofinancovanie rezortu obrany. Nič na veci nezmenila ani pandémia. Vojna na Ukrajine túto jeho nepriaznivú pozíciu ešte zhoršila.
Iba pred niekoľkými dňami hrozilo, že od 1. apríla tri milióny poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne – dôchodcovia, deti, matky na materskej a podobne – budú musieť v rozpore s Ústavou SR u lekára platiť. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) vyhlásil, že od apríla budú ich lekári poistencom VšZP poskytovať iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Dôvodom boli neuzavreté zmluvy medzi štátnou poisťovňou a ambulantnými lekármi, ktorí nemohli súhlasiť s finančnými podmienkami zmlúv. Päť minút pred 12 sa ZAP a VšZP dohodli, že budú ďalej rokovať a počas rokovaní VšZP garantuje úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Tri milióny poistencov štátu si oddýchli. Dokedy?
Príčin každoročného zadlžovania v rezorte zdravotníctva je viac. Na jeho zastavenie bude treba reformy. No nebudú stačiť, ak sa nezreálnia aj výdavky štátu.
Poistenci súkromnej Dôvery sú na tom lepšie, no Asociácia nemocníc Slovenska odmieta pristúpiť na zmluvy s Dôverou a Unionom, ak sa v nich nezohľadní inflačný rast, zvýšenie platov a pod.
Zmluvné vyjednávania sa opakujú každý rok a nikdy nie je isté, ako dopadnú. Za takýchto podmienok sotva možno hovoriť o stabilných podmienkach pre rozvoj zdravotníctva.
Je pravdou, že Zajacova reforma, ktorá viedla k transformácii zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, a následne privatizácia mnohých z nich nevyriešila akútny nedostatok finančných prostriedkov v zdravotníctve. Naopak: umožnila, že časť verejných zdrojov na zdravie odchádza zo zdravotníctva v podobe zisku.
Zisk zdravotných poisťovní, resp. ich právna forma, je nepochybne jedným zo zle zapnutých gombíkov… No príčin každoročného zadlžovania v rezorte zdravotníctva je viac. Na jeho zastavenie bude treba reformy. No nebudú stačiť, ak sa nezreálnia aj výdavky štátu. Podľa štatistiky OECD za rok pred pandémiou boli výdavky štátu na zdravotníctvo v SR na úrovni 7,0 % HDP, v Česku 7,8 %, v Slovinsku 8,5 % a v škandinávskych štátoch nad 10 %. V roku 2022 štát hradí za svojho poistenca 31 € mesačne (v ČR 77 €), zatiaľ čo priemerné náklady na liečbu takéhoto poistenca predstavujú približne 85 €… Ľudovo sa hovorí: Za málo peňazí, málo muziky. Ak ich nebude na zdravie, nadúmrtnosť nepoklesne.