Prieskum GLOBSEC-u z júna 2019 ukázal, že 41 % respondentov vnímalo USA ako hrozbu, Rusko iba 26 percent. Výskum z roku 2020 ukázal, že už 53 % respondentov pokladalo USA za hrozbu. Z desiatich krajín zapojených do prieskumu bol protiamerický sentiment najsilnejší práve v SR. Vládna koalícia a hlava štátu vo svojej politike ignorovali tieto fakty. A tak podľa prieskumu agentúry Median zo začiatku r. 2022 dohodu o obrannej spolupráci s USA (DCA) nechcelo 54 percent Slovákov, za potrebnú ju pokladala približne tretina. 52 percent si myslelo, že SR by nemala spolupracovať s USA v oblasti bezpečnosti a iba 36 percent bolo presvedčených, že mala. Americkí vojaci na našom území by prekážali až 64 percentám opýtaných, na ich prítomnosť by kývlo 29 percent. Až 56¤% respondentov zastávalo názor, že o DCA sa malo hlasovať v referende.
Vláda a prezidentka posilnili antiamerické nálady
Schvaľovanie DCA v rozpore s pravidlami parlamentnej demokracie, odmietanie poctivej diskusie o nej sprevádzané aroganciou najmä nominantov OĽaNO a odmietnutie jej preskúmania Ústavným súdom priniesli ďalšie poškodenie vnímania USA občanmi SR. Z prieskumu agentúry Focus, pri ktorom sa zber dát začal dva dni pred inváziou na Ukrajinu a pokračoval počas ruského útoku, vyplynulo, že len desať percent opýtaných rozhodne súhlasilo s tým, aby Američania prišli na Slovensko. Skôr súhlasilo ďalších 19 percent. Rozhodný nesúhlas vyjadrilo až 40 percent opýtaných a skôr nesúhlasilo ďalších 26 percent. Ak si však respondenti mohli vybrať vojakov z iných členských krajín NATO, s ich pobytom súhlasilo 50 percent opýtaných, proti bolo 45 percent.
Zlyhanie think tankov a médií
Pre prístup establišmentu a mainstreamových médií k faktu masívneho odmietania prítomnosti amerických vojakov sú charakteristické vyjadrenia o ohlúpnutí národa a ostrakizovanie každého, kto si dovolil formulovať výhrady k jednotlivým politikám USA a najmä k spôsobu presadzovania DCA. Premiér Heger paušálne jej kritikov obvinil, že ťahajú Slovensko z EÚ a NATO. Po covide sa tiež stalo módou navrhovať pre inak zmýšľajúcich deportácie do zahraničia.
Vládna koalícia v r. 2020 zásadným spôsobom revidovala bezpečnostnú stratégiu SR, keď povýšila bilaterálne záruky bezpečnosti zo strany USA nad záruky vyplývajúce z nášho členstva v EÚ a NATO. Spojenie „prozápadný“ je chybné redukovať na nasledovanie politiky USA za každých okolností.
Ako univerzálne ospravedlnenie vysokej miery nedôvery v USA sa používajú odkazy na hybridné hrozby a kremeľskú propagandu. Nikde som však nezaznamenal, že by niektorá z množstva MVO, ktoré tri desiatky rokov žijú z veľkorysých amerických dotácií, urobila sebareflexiu a priznala zlyhanie svojej komunikačnej stratégie na podporu pozitívneho vnímania USA. To isté sa týka aj tých komentátorov, ktorí si monopolizovali právo na správny výklad „príslušnosti Slovenska k Západu“. Akoby si nevšimli, že nedôvera v slovenské médiá sa oproti r. 2020 zvýšila o 10¤%, dosiahla 60¤% a ďalej stúpa. O to agresívnejšie rozdávajú hlava-nehlava nálepky miesto toho, aby vytvárali priestor pre úprimnú a kritickú diskusiu o príčinách dlhodobých postojov Slovákov k USA. Z tej nemožno vyňať negatívne dosahy invázie do Iraku, Guantánamo, WikiLeaks a výsledok ťaženia v Afganistane. To všetko spolu s dianím po posledných prezidentských voľbách zosadilo USA z piedestálu vzorovej demokracie, na ktorom boli bezprostredne po novembri 89. O tom treba úprimne diskutovať aj s americkými priateľmi. Vo vzťahu k USA ako k nášmu spojencovi si nemôžeme dovoliť podobnú mentalitu, akú sme kedysi poznali vo vzťahu k ZSSR.
Mimo diskusie ostáva aj fakt, že americkí spojenci si nedávali príliš námahu, aby Slovákom aj u nich doma ukazovali, že o ich priateľstvo majú záujem. Okrem návštevy G. Busha kvôli summitu s V. Putinom v r. 2005, ktorá mala aj bilaterálny rozmer, sme za 30 rokov samostatnosti zaznamenali iba dve návštevy ministrov zahraničných vecí a dve návštevy ministrov obrany u nás.
EÚ, nie Amerika first
Prieskum GLOBSEC-u z r. 2021 ukázal, že podpora Slovákov pre NATO stúpla až na 63 %. Odmietanie vojakov USA teda neznamená odmietanie NATO. Ešte dôležitejšie je, že za najvýznamnejšieho strategického partnera označilo 64 percent respondentov Nemecko – nášho najväčšieho hospodárskeho partnera a investora a kľúčovú krajinu EÚ.
Vládna koalícia však v r. 2020 zásadným spôsobom revidovala bezpečnostnú stratégiu SR, keď povýšila bilaterálne záruky bezpečnosti zo strany USA nad záruky vyplývajúce z nášho členstva v EÚ a NATO. Bývalý veľvyslanec v USA a teraz poslanec Peter Kmec (Hlas) tento posun vtedy kritizoval ako nesprávny. Jeho varovanie pred škodami, ktoré to narobí, však pravicovo-liberálny mainstream odignoroval. Nepochopil, že spojenie „prozápadný“ je chybné redukovať na nasledovanie politiky USA v každej situácii a za každých okolností. Najmä ak jeho zástavníkmi sú tí, čo v r. 2003 volali švejkovsky „na Saddáma“ a nekriticky podporovali inváziu do Iraku pod falošnou zámienkou, že sú tam zbrane hromadného ničenia. Uprednostňovanie záujmov USA pred záujmami EÚ a nášho efektívneho členstva v nej si tak vyberá aj vnútropolitickú daň.