Samospráva ako šklbaná hus?

So vstupom do EÚ Slovensko vysielalo smerom do Bruselu jasné signály. Jedným z nich bola ochrana princípov a hodnôt miestnej územnej samosprávy. Po deklaráciách nastala situácia, ktorá trvá dodnes. A je neudržateľná. Slovenská republika (SR) voči mestám a obciam dlhodobo porušuje medzinárodné záväzky.

19.04.2022 14:00
debata (1)

SR postupne ratifikovala Európsku chartu miestnej samosprávy. Od štátov, ktoré ju podpísali, sa vyžaduje dodržiavanie základných princípov bez možnosti akejkoľvek výhrady. Ide napríklad o právo samospráv autonómne a nezávisle riadiť širokú časť verejných záležitostí na svojom území, o dodržiavanie pravidiel efektívnosti a hospodárnosti pri ukladaní úloh samosprávam, ale aj o právo voliť si vlastné orgány atď.

Princípy samosprávnosti

Tým, že SR túto chartu postupne ratifikovala, zobrali sme si veľké bremeno, no z jeho nedodržiavania štát akosi hlava nebolí.

Slovensko má pritom ako členská krajina Rady Európy záväzok rešpektovať štandardy tejto medzinárodnej inštitúcie, a teda aj európske štandardy fungovania územnej samosprávy. Jedným z politicky záväzných dokumentov Rady Európy, ktorý upravuje štandardy fungovania miestnej územnej samosprávy, je práve Európska charta miestnej samosprávy. Chartu si v plnom rozsahu osvojila EÚ, podporuje ju, čo znamená, že právne opatrenia upravujúce fungovanie územnej samosprávy v členských krajinách EÚ musia byť v súlade aj s chartou.

Sme svedkami toho, ako štát dlhodobo porušuje svoje medzinárodné záväzky, a to dvomi spôsobmi: buď si objednáva prenesený výkon štátnej správy, pričom s objednávkou nepríde adekvátny objem financií, alebo presúva svoje úlohy na samosprávy, a to bez akýchkoľvek financií.

Od decentralizácie po riadený chaos

Ostatných viac ako 20 rokov sa na Slovensku nielen presúvali kompetencie medzi centrálnou vládou a samosprávami, ale čo je horšie, nikdy sa nesledovali, nevyhodnocovali a neupravovali tak, ako sa predpokladalo. Výsledkom toho nie je iba fakt, že malá obec s desiatkami obyvateľov má na pleciach tisíce kompetencií tak ako okresné či krajské mesto, ale sme svedkami legislatívneho neukotvenia. Kým v teórii platí delenie kompetencií na originálne a prenesené, u nás sa postupne udomácnili aj tzv. zostatkové či nezaradené kompetencie. Teda povinnosti, ktoré boli na samosprávy presunuté z centrálnej úrovne, ale štát s nimi nepresunul financie. Tak sa kompetenčné zázemie samospráv mení pod tlakom divokej legislatívy, ktorá spôsobuje ďalší neúmerný nápor na jej výkon, zabezpečovanie a dofinancovávanie zo strany miest a obcí.

Najvýraznejšie sa to prejavuje na úseku školstva, sociálnych služieb, životného prostredia, civilnej ochrany, športu a kultúry i na úseku matrík. Inými slovami, sme svedkami toho, ako štát dlhodobo porušuje svoje medzinárodné záväzky, a to dvomi spôsobmi: buď si objednáva prenesený výkon štátnej správy, pričom s objednávkou nepríde adekvátny objem financií, alebo presúva svoje úlohy na samosprávy, a to bez akýchkoľvek financií. Od pôvodnej decentralizácie sme vykročili na cestu riadeného chaosu s nebezpečnými dopadmi na komunál.

Stačí málo príkladov

Ľudia na radniciach si veľmi dobre spomínajú na tzv. celoplošnú zimnú údržbu. Presun tejto povinnosti v roku 2018 dokonca parlament schválil s tým, že dopady na rozpočty miest a obcí budú nula eur. Samozrejme, bolo to klamstvo. S odstupom času však každá samospráva vie, koľko stojí snehová vločka. Miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí.

Štát koncom roka zákonom vyčlenil z príjmov samospráv prostriedky na financovanie súkromných a cirkevných inštitúcií, a zároveň už neurčil žiadne kompetencie na kontrolu či riadenie týchto subjektov, ktoré musia samosprávy financovať. Jednoducho povedané – vzal samospráve jej finančné prostriedky a presunul ich na financovanie iných subjektov, urobiac zo samospráv povinných sponzorov bez vplyvu.

Za zmienku stojí aj oblasť životného prostredia. V meste Dunajská Streda uvedené predstavuje sumu menej ako 10 centov na obyvateľa ročne. V prepočte na mesto ide o 2 223 eur. Rozsah kompetencií mesta vo vzťahu k ochrane životného prostredia je v zmysle zákona vymedzený v ochrane ovzdušia, ochrane vôd, ochrane drevín, zelene a podobne. Ide o desiatky povinností, na ktoré štát vyčlenil sumu, ktorá predstavuje asi mesačné náklady na jedného zamestnanca.

V súčasnosti sme v oblasti sociálnych služieb svedkami, keď vláda presadzuje financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb prostredníctvom rozpočtov samospráv. Komunál tak má povinnosť uhrádzať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb náklady za každého svojho občana. Uvedené sa zavádza napriek nesúhlasu samospráv a bez finančného krytia.

Nenariekať, ale konať

Zoznam príkladov a porušovania európskej charty je pomerne dlhý. Ťažko povedať, kto má na ňom aký podiel viny, či parlament, ktorý bol dlhodobo upozorňovaný na to, aby konkrétnu legislatívu neschvaľoval, alebo exekutíva, ktorej boli tiež tieto výhrady dlhodobo prezentované. Prípadne exprezidenti a súčasná hlava štátu, ktorí svojím podpisom pod nejedným zákonom prispeli k porušovaniu princípov samosprávnosti.

Ignorancia a nezáujem boli zrejme najsilnejší spolupáchatelia situácie, do ktorej sa SR dostala dlhodobou neochotou brániť samosprávu. Je však najvyšší čas konať a zladiť legislatívu so základnými pravidlami fungovania samosprávy. V opačnom prípade bude samospráva naďalej šklbaná hus pre každého, kto v nej vidí niečo iné, len nie solídneho partnera a stabilizujúci prvok krajiny.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #životné prostredie #Rada Európy #samospráva miest a obcí
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy