Išlo by pritom o exponenciálny rast, to znamená, že aj keď jeho prírastky by boli najskôr pomalšie, za časovým horizontom asi dvadsať rokov by došlo k jeho rýchlemu nárastu. Slovensko sa v tomto období môže ocitnúť v situácii, že sa jeho verejný dlh stane neudržateľným.
Starnutie populácie
Hlavnou príčinou takéhoto vývoja je výrazné starnutie slovenskej populácie. Podiel ekonomicky neaktívneho obyvateľstva v porovnaní s ekonomicky aktívnym obyvateľstvom v nasledujúcich rokoch výrazne vzrastie. Do roku 2060 sa počet obyvateľov starších ako 65 rokov na 1 000 v produktívnom veku (15 až 64 rokov) zdvojnásobí zo súčasných 25 na 58 osôb. Keďže demografické predikcie sú relatívne presné, tento vývoj s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote aj nastane. Tento trend je už dlhodobejšie známy a, okrem iných opatrení (napr. zameraných na zabezpečenie dostupnosti služieb pre ľudí v seniorskom veku) je potrebné naň reagovať aj zodpovednou fiškálnou politikou.
Napriek všeobecne dostupným informáciám o vplyve demografického vývoja na slovenskú ekonomiku a verejné financie v praktickej politike aj v súčasnosti stále dochádza k tomu, že sa navrhujú a aj prijímajú opatrenia, ktoré zvyšujú dlhodobú záťaž verejných financií. Ako príklad môžeme uviesť zavedenie trinásteho dôchodku, tehotenskej dávky alebo presadzovanie rodičovského bonusu. Ak by prijímanie takéhoto typu opatrení naďalej pokračovalo bez toho, aby boli zabezpečené dodatočné zdroje na ich financovanie, bude potrebné výrazne obmedziť iné druhy výdavkov, aby sa zamedzilo tzv. gréckemu scenáru aj so všetkými jeho sociálnymi dôsledkami. Čím skôr sa začne realizovať zodpovedná rozpočtová politika, tým menšie obete bude v budúcnosti potrebné priniesť, aby sa zastabilizovali verejné financie.
Výdavkové limity
V období po finančnej a dlhovej kríze došlo v EÚ k posilneniu fiškálneho rámca a k zavedeniu prísnejších fiškálnych pravidiel. Na Slovensku bol v roku 2011 schválený Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. dlhová brzda), ktorý mal politikov tlačiť k fiškálnej zodpovednosti. Už v tomto zákone sa ukotvili výdavkové limity ako súčasť rozpočtových pravidiel. Od prijatia ústavného zákona až po súčasnosť však neboli výdavkové limity reálne implementované. Až v marci tohto roka bol mechanizmus implementácie výdavkových limitov prijatý v zákone o rozpočtových pravidlách. Vzhľadom na význam tohto opatrenia na fiškálnu udržateľnosť je však žiaduce, aby bolo prijaté v ústavnom zákone, ktorý je spojený s vyššou mierou stability ako v prípade bežnej legislatívy.
Výdavkové limity majú vlády zaviazať, aby rozpočet, ktorý si schvália, aj dodržali.
Efektívne výdavkové limity ako súčasť fiškálneho rámca sú potrebné aj s vzhľadom na skúsenosti s hospodárením s verejnými zdrojmi na Slovensku. V tzv. dobrých časoch sa často schvaľujú rozpočty, ktoré nie sú pri vytvorení fiškálneho priestoru a rezervy na obdobie zlých časov dostatočne ambiciózne, prípadne sa schválený rozpočet nedodrží, pričom v minulosti vláde za jeho nedodržanie nehrozili v zásade žiadne sankcie. Výdavkové limity majú vlády zaviazať, aby rozpočet, ktorý si schvália, aj dodržali. Schválený spôsob nastavenia výdavkových limitov je previazaný s aktuálnym stavom dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To znamená, že ak ju vláda napríklad prijatím reforiem zlepší, budú výdavkové limity vyššie. Nastavenie výdavkových limitov bude tiež zohľadňovať aktuálny ekonomický vývoj a stav, v ktorom sa ekonomika nachádza. Ukotvujú tak zodpovednú proticyklickú fiškálnu politiku prispievajúcu k dosiahnutiu dlhodobej udržateľnosti.
V rámci nového legislatívneho ukotvenia výdavkových limitov pripadli Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ďalšie povinnosti spojené s technokratickým výpočtom výšky limitov vychádzajúcim z jasne stanovenej metodiky a objektivizovaných vstupov. Povinnosťou rady bude tiež počítať aktualizáciu úrovne výdavkových limitov v súlade s legislatívou a metodikou schválenou v súčinnosti s MF SR. Dôležitým aspektom tejto úlohy je zabezpečiť maximálnu transparentnosť zo strany RRZ vrátane pravidelného zverejňovania všetkých súvisiacich podkladov a výpočtov.
Politicky neutrálny nástroj
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je nezávislou inštitúciou, ktorá tvorí súčasť aj európskeho fiškálneho rámca a je zodpovedná za monitorovanie fiškálneho vývoja a dodržiavania fiškálnych pravidiel na Slovensku, pri sledovaní cieľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií a zabezpečenia medzigeneračnej spravodlivosti. Rozhodnutie, aby na základe presne stanovenej metodiky počítala výdavkové limity táto nezávislá inštitúcia, by malo účinne minimalizovať prípadné politické tlaky, ktoré by sa pri ich stanovovaní mohli objaviť. Na druhej strane je však potrebné pripomenúť, že výdavkové limity neobmedzujú vládu v jej politickom rozhodovaní o štruktúre verejných výdavkov ani o ich výške v prípade, ak sú tieto pokryté príjmami. Vplyv tohto nástroja fiškálnej zodpovednosti je tiež politicky neutrálny, to znamená, že sa uplatňuje bez ohľadu na to, aká politická strana, resp. vládna koalícia zostavila vládu.
Zavedenie výdavkových limitov môže účinne prispieť k prekonaniu krátkodobého prístupu k uplatňovaniu fiškálnej politiky, ktorý je spravidla rámcovaný prebiehajúcim volebným obdobím. Má tiež napomôcť, aby bol štát lepšie pripravený na budúce krízy, vytváral si v obdobiach priaznivého ekonomického vývoja rezervy a bol lepšie schopný odolávať neočakávaným šokom. Vytvorenie pevného legislatívneho rámca, ktorý nasmeruje Slovensko na udržateľnú trajektóriu vývoja verejných financií, je v záujme Slovenska a jeho občanov.