Emócie verzus rozum

Všetko sa to začalo dvanástimi prezidentskými kandidátmi a skončilo sa znovuzvolením Emmanuela Macrona. Ten nemal ľahký mandát, keďže musel čeliť rôznym krízam – sociálnej kríze so „žltými vestami“, potom koronakríze a teraz medzinárodnej kríze spôsobenej vojnou na Ukrajine.

27.04.2022 14:00
debata

Prvé volebné obdobie

Keď Macron v roku 2017 nastúpil do funkcie, sľúbil, že o päť rokov nikto nebude mať dôvod voliť krajnú pravicu. Prešlo päť rokov a Francúzi znovu volili v druhom kole tú istú dvojicu kandidátov. Čo sa stalo a prečo sa história opakuje?

V prvom roku svojho prvého mandátu odštartoval Macron veľké reformy, pre ktoré ho zvolili (pracovný trh, školstvo, inštitúcie…), vydal sa však cestou nariadení. Mohol teda rýchlo reformovať francúzsku spoločnosť, no mnohí mu vyčítali, že zabudol na sociálny dialóg. Tomu však musel čeliť, keď sa po lete v roku 2018 vláda rozhodla zaviesť takzvanú ekodaň na palivo a vzbúrila sa takmer celá spoločnosť vedená hnutím s názvom Žlté vesty. V roku 2019 prezident spustil „veľkú národnú debatu“, aby upokojil situáciu. Sľuby však opäť nedodržal, a tak začali Francúzi strácať dôveru v jeho slová. Keď po lete 2019 začala jeho vláda riešiť dôchodkovú reformu, Macron netušil, že bude musieť rokovania zastaviť kvôli pandémii COVID-19.

V marci 2020 sa zastavil svet a francúzska vláda za každú cenu zachraňovala predovšetkým svoju ekonomiku a zdravie svojich občanov. Zavrela sa spoločnosť a politické debaty sa zúžili len na covid. Až kým neprišla vojna na Ukrajine a Emmanuel Macron sa posunul do popredia. Všetky tieto krízy zabránili debate počas kampane a to frustrovalo občanov, ktorí očakávali diskusie o volebných programoch a víziách pre budúcnosť. Kampaň prebehla skôr pod znakom emócií a odborné debaty takmer zmizli z mediálnej scény.

Prvé kolo

A situácia z roku 2017, keď sa Emmanuel Macron dostal do druhého kola spolu s Marine Le Penovou, sa zopakovala. Dôvod možno vidieť v tom, že jedinou alternatívou centristickej moci je buď radikálna ľavica, alebo krajná pravica. Výsledky po prvom kole nám potvrdzujú správnosť tejto analýzy. Trojica kandidátov, ktorí dostali viac ako 20 % hlasov, je Emmanuel Macron (27,84 %), Marine Le Penová (23,15 %) a Jean-Luc Mélenchon (21,95 %). Ostatní kandidáti neprekročili päťpercentný limit určený na uhradenie časti výdajov na politickú kampaň. Výnimkou bol Eric Zemmour, bývalý publicista viackrát odsúdený za navádzanie k rasovej nenávisti, ktorý získal vyše sedem percent hlasov a hneď vyzýval na voľbu Le Penovej v druhom kole.

Keď Macron hovoril, že extrémisti sa kŕmia krízami a hrozbami, Le Penová mu hneď odpovedala, že práve on vyvolal tieto krízy a práve on, ktorého vraj nazvali „Mozartom financií“, má zlú ekonomickú bilanciu.

Mélenchon, radikálny ľavičiar, vyzval na jednej strane svojich voličov voliť proti Le Penovej, na druhej však nevyzval voliť Macrona. Bývalé mocné strany ako socialisti (1,75 %) či republikáni (4,78 %) vôbec neoslovili francúzskych voličov. Je v tom možné vidieť Macronove snahy osloviť pravicových voličov alebo sa v prípade Mélenchona voliči rozhodli podporiť kandidáta, ktorý mal podľa predvolebných prieskumov najviac šancí stáť proti Macronovi v druhom kole? V každom prípade, po piatich rokoch prišiel čas odvety pre Le Penovú, ktorá „leštila svoj imidž“ a krútila sa okolo aktuálnych tém, ktoré sú pre Francúzov dôležité, ako je strata kúpnej sily, bezpečnosť a dôchodková reforma.

Druhé kolo

Očakávaná televízna debata medzi kandidátmi druhého kola sklamala a mala pomernú nízku sledovanosť: menej ako 16 miliónov divákov, čo je najnižšia sledovanosť v histórii francúzskych televíznych prezidentských duelov od roku 1974. Debata, ktorá mala rozhodnúť medzi dvomi zásadnými víziami sveta – EÚ vs. národ, globalizácia vs. protekcionizmus, NATO vs. nezúčastnené krajiny, bola dlhšie venovaná téme zákazu moslimskej burky alebo židovskej jarmulky vo verejných priestoroch než ekológii či klimatickým zmenám. Keď Macron povedal o Le Penovej, že je „klimatoskeptička“, hneď mu odpovedala, že ona nie je, ale on je „klimatopokrytec“. Nezabudla však, že Francúzsko, po prvýkrát v histórii, bolo v roku 2021 odsúdené za klimatickú nečinnosť. Keď Macron hovoril, že extrémisti sa kŕmia krízami a hrozbami, hneď mu odpovedala, že práve on vyvolal tieto krízy a práve on, ktorého vraj nazvali „Mozartom financií“, má zlú ekonomickú bilanciu. Macronovi sa však podarilo dekonštruovať jej program na témach EÚ, medzinárodnej situácie či imigrácie a vyzval občanov, aby mali rozum.

Rozum zvíťazil nad emóciami. Tentoraz. Nikdy by sme si neboli pomysleli, že Trump vyhrá voľby. Nikdy by sme si neboli pomysleli, že Briti uprednostnia brexit. Nikdy by sme si neboli pomysleli, že vo Francúzsku bude vládnuť krajná pravica. A predsa sa po tretíkrát za dvadsať rokov (Le Penovej otec proti Chiracovi v roku 2002 a ona sama v roku 2017) dostal jej kandidát do druhého kola francúzskych prezidentských volieb. Teraz je zrejme čas pre Emmanuela Macrona na spojenie síl a kompromisy, najmä preto, že volebná neúčasť dosiahla historický rekord (28 %) a o mesiac čakajú Francúzov parlamentné voľby. Potvrdia mandát, ktorý dali Macronovi (58,5 %) a dajú mu väčšinu v parlamente alebo ju vyvrátia a Macron bude musieť vládnuť s inou parlamentnou väčšinou? Odpoveď sa dozvieme v júni…

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #Marine Le Penová #Emmanuel Macron #Jean-Luc Mélenchon #prezidentské voľby vo Francúzsku