Zmena v Slovinsku?

V apríli sa konali voľby v dvoch krajinách strednej Európy vedených pravicovými nacionalistami: v Maďarsku a v Slovinsku. Výsledky sotva mohli byť rozdielnejšie.

28.04.2022 14:00
debata

Maďarský premiér Viktor Orbán 3. apríla pred kamerami žiaril. S 53,7 % hlasov Fidesz obhájil dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Aliancia liberálnejšie orientovaných strán a bývalý fašistický Jobbik, ktorý sa stal národnou konzervatívnou silou, dosiahol 34,6 %. V absolútnych číslach stratila táto aliancia v porovnaní s rokom 2018 okolo 0,9 milióna hlasov. Časť stratených hlasov získal Fidesz, ďalšiu hnutie Mi Hazánk (Naša vlasť), ktoré vzniklo ako odštiepená skupina krajne pravicovej strany Jobbik.

Celkom iný obraz ponúka Slovinsko. Jasným víťazom so ziskom 34,4 % sa stal Robert Golob s liberálnym hnutím Gibanje Svoboda (Hnutie slobody). Z doterajších opozičných strán sa do parlamentu dostali len viac-menej neoliberálni Sociálni demokrati (SD) so 6,1 % a strana Ľavica so skutočnou spoločensko-politickou agendou dosiahla 4,2 %. To sú pre Goloba potenciálni koaliční partneri. Slovinská demokratická strana (SDS) Janeza Janšu bola s 23,7 % zhruba na úrovni roku 2018. Z koaličných partnerov sa do parlamentu vrátila len kresťansko-konzervatívna Nova Slovenija (NSi) so 6,9 %. V Slovinsku je na programe zmena vlády. Z troch pravicovo-nacionalistických vlád v stredovýchodnej Európe zostávajú dve – v Maďarsku a v Poľsku.

Slovinský odklon

Fidesz a SDS už roky úzko spolupracujú. Liberálne slovinské médiá radi vykresľujú lídra SDS Janeza Janšu ako akéhosi Orbánovho brata. Ale nie je to celkom spravodlivé. Janša aj Orbán pôsobia v politike od konca 80. rokov, teda už od neskorej fázy štátneho socializmu. Obaja sa posúvali čoraz väčšmi doprava. Obaja vybudovali pevne vedené, dobre organizované strany a majú dlhoročné vládne skúsenosti. Výrazne sa však líšia počtom potenciálnych voličov – Fidesz opakovane dosiahol viac ako 50 % hlasov, zatiaľ čo SDS dosiahla strop okolo 30 %. SDS vždy vládla len v koalíciách.

Fidesz má priaznivejšie sociálne a kultúrne prostredie ako slovinská SDS. Jeho pevná základňa je na vidieku a v malých mestách. Vidiecke regióny majú pocit, že ich Fidesz oceňuje a strana tam vo svojej agende môže využívať pocity nevraživosti voči metropole. Liberálna opozícia je silná len v Budapešti. V Slovinsku je naopak silná antifašistická tradícia z čias oslobodzovacieho boja proti okupačným fašistickým mocnostiam. Obzvlášť silná je na západe krajiny vrátane Ľubľany. Kontrast medzi mestom a vidiekom nie je v Slovinsku taký výrazný ako v Maďarsku.

Na rozdiel od Fideszu nemá slovinská SDS v hospodárskej politike žiadne alternatívy. Jej politika je čisto neoliberálna. Ekonomický nacionalizmus nehrá v nacionalizme SDS žiadnu úlohu.

Fidesz na veľkú finančnú krízu roku 2008 zareagoval strategicky šikovne. Krízou a neoliberálnou politikou úsporných opatrení sa sociálno-liberálne sily definitívne zdiskreditovali. Fidesz sa rétoricky dištancoval od neoliberálnej politiky – a od roku 2010 aj uskutočnil čiastočnú prestavbu hospodárskej a sociálnej politiky. V rámci selektívneho ekonomického nacionalizmu sa posilnil domáci kapitál – najmä podnikatelia napojení na vládnu stranu, ale nielen tí. Pri prestavbe sociálnej politiky Fidesz zvýhodňoval najmä strednú triedu prostredníctvom štedrých dávok rodinnej politiky, no pomocou programov vytvárania pracovných miest k sebe prilákal aj chudobné skupiny obyvateľstva vrátane Rómov.

Podcenenie chlebových otázok

Do predvolebnej kampane 2022 išiel Fidesz s „chlebovými“ otázkami ako zvyšovanie minimálnej mzdy, cenová kontrola či 13. dôchodok. Ich podcenením si opozícia, ktorá v mnohých prípadoch uviazla v neoliberálnej politike 90. rokov, sama strelila do nohy. Jasným odmietnutím dodávok zbraní z Maďarska na Ukrajinu sa Fidesz vykreslil ako mierová sila. Opozícia sa konfrontovala aj s mediálnou prevahou Fideszu, jeho faktickým prístupom k štátnym zdrojom a volebným zákonom prispôsobeným vlastným záujmom. Na rozdiel od Fideszu nemá slovinská SDS v hospodárskej politike žiadne alternatívy. Jej politika je čisto neoliberálna. Ekonomický nacionalizmus nehrá v nacionalizme SDS žiadnu úlohu. Neexistujú ani strategické koncepcie na preorientovanie sociálnej politiky. Vláda pod vedením SDS pred voľbami niektorým profesijným skupinám výrazne zvýšila mzdy, no bez systematického plánu. Podobne, ako Fidesz upevňoval svoj vlastný štát v štáte, sa aj politika Janšovej SDS usilovala prevziať kontrolu nad štátom a umiestniť svojich ľudí na všetky kľúčové pozície. SDS vždy kládla dôraz na rozširovanie vplyvu na médiá.

Najnovšie sa SDS ujala vlády v roku 2020 – nie vo voľbách, ale v dôsledku rozpadu predchádzajúcej liberálne orientovanej vlády. Nová vláda nastúpila do úradu krátko po vypuknutí pandémie. Najvyššou prioritou bola výmena kádrov v štátnom aparáte. Manažment pandémie bol chaotický. Mesiace sa protestovalo proti autoritárskym tendenciám a agresívnej rétorike Janšovej vlády. Opozícii sa podarilo práve toto využiť ako ústrednú tému.

Ale aj v liberálnych skupinách panuje nepokoj. Sú spoluzodpovedné za neoliberálnu reštrukturalizáciu a zvýšenú neistotu životných podmienok – a to najmä od obdobia krízy rokov 2008 – 2009 a krízy eurozóny v rokoch 2012 – 2013.

Víťazstvo či porážka?

V posledných voľbách vždy existovali nové stranícke projekty, všetky bez väčšej obsahovej náplne či straníckej štruktúry. Hviezdy na jedno volebné obdobie a prišiel zánik. Golobovo hnutie Gibanje Svoboda vzniklo krátko pred voľbami ako najnovší variant tohto médiami medializovaného politického modelu. Je to jednoznačne neoliberálna strana, len s jemnými zelenými odtieňmi. Golob vystupoval ako Janšov oponent. Aby sa liberálny tábor opäť nerozdelil, do rozbehnutého vlaku skočilo prednedávnom mnoho antijanšovských voličov.

Skúsenosti z posledného desaťročia vyvolávajú pochybnosti o súdržnosti a stabilite novej vládnej sily. Ľavica je v bipolárnej optike – za a proti Janšovi, nacionalistickí neoliberáli (s konzervatívnymi prvkami) proti európsky orientovaným neoliberálom – odsúvaná celkom na kraj. Protijanšovské sily nateraz odvrátili upevnenie hegemónie SDS v Slovinsku, no ich štrukturálne slabiny pretrvávajú.

Neexistujú ani strategické koncepcie na preorientovanie sociálnej politiky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Maďarsko #Viktor Orbán #Fidesz #Slovinsko #Janez Janša #Robert Golob
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy