V nedávnej relácii rektor Univerzity Komenského Marek Števček použil trefné prirovnanie: „Prečo Lionel Messi nehrá v 1 FK Chopok? Veď oni v tom 1. FK Chopok robia všetko zle.“ Chvíľku poďme rozvíjať absurdnú myšlienku, že 1. FK Chopok by sa našli peniaze na plat Lionela Messiho. Naozaj si myslíme, že by vôbec vošiel do šatne tohto virtuálneho klubu? Bez svojho maséra a ďalších členov realizačného tímu? A dokázal by sa vôbec kvalifikovať na účasť v lige majstrov s tímom 1. FK Chopok a nieto ešte uvažovať nad víťazstvom? Celá táto situácia pôsobí absurdne. Na prvé, druhé a aj tretie prečítanie. A presne v tejto situácii sa nachádzajú vysoké školy.
Kvalita vysokých škôl a ich porovnanie s inými, rozumej, prioritne českými, a znevažovanie ich výsledkov je obohraným šlágrom našich predstaviteľov. Treba povedať, že nezaslúžene, pretože práve vďaka kvalitnému, hlavne technicky zameranému vysokému školstvu Slovenská republika pritiahla investície, ako je Volkswagen s výrobou špičkových áut, ďalšie automobilky Kia, Jaguar Land-Rover, Peugeot. Okrem automobilového priemyslu fungujú u nás aj veľké technické centrá AT&T, IBM a ďalšie, ktoré tvoria ešte väčšiu časť HDP ako automobilky a profitujú na službách s vyššou pridanou hodnotou. Čuduj sa svete, robia tam absolventi z našich univerzít, ktoré sú našimi predstaviteľmi toľko kritizované. A pritom, naši absolventi sú minimálne na rovnakej kvalitatívnej úrovni ako absolventi z blízkeho zahraničia.
Je zrejmé, že slovenské univerzity svoje ciele plnia, pretože napriek dlhodobo chýbajúcej podpore zo strany štátu poskytujú kvalitné vzdelanie, za ktoré sa naši absolventi nemusia hanbiť a sú úplne porovnateľní s absolventmi ktorejkoľvek stredoeurópskej univerzity.
Akýkoľvek výsledok alebo drobný pokrok, ktorý dnes chceme dosiahnuť, či už vo vede, alebo aj v športe, je výsledkom spolupráce veľkých tímov ľudí. Okrem špičkových ľudí potrebujete aj vybavenie a zázemie, a ani do jedného sa dnes na Slovensku neinvestuje. Pre vysoké školy je to aj kvalita maturantov, a teda kvalitné stredné školy, investície do tímov špičkových ľudí a technického zázemia. Z predchádzajúceho vyplýva, že porovnávať podmienky, v ktorých sa nachádzajú svetové špičkové univerzity, so slovenskými nemá zmysel. Mali by sme si však odpovedať na otázku, či slovenské univerzity plnia svoje ciele. Je zrejmé, že svoje ciele plnia, pretože napriek dlhodobo chýbajúcej podpore zo strany štátu poskytujú kvalitné vzdelanie, za ktoré sa naši absolventi nemusia hanbiť a sú úplne porovnateľní s absolventmi ktorejkoľvek stredoeurópskej univerzity.
Vráťme sa ešte na chvíľu k Messimu. Keby aj ten Lionel Messi imaginárne prišiel na Slovensko a začal by hrať futbal za vymyslený futbalový klub a mal by aj kvalitných spoluhráčov, lebo Slovensko talenty má, nepodarilo by sa mu dosiahnuť veľké úspechy. Hneď by sa totiž pripravila zmena pravidiel futbalu, podľa ktorého by musel Messi najskôr splniť nejaké rýchlo uštrikované kritériá. Navyše by sa zmenili nielen pravidlá, ale aj zloženie rozhodcovskej komisie. Nie preto, že by to pomohlo štátu alebo futbalu. Naopak, všetkým by to uškodilo.
V tejto línii bola pripravená a schválená aj posledná novela zákona o vysokých školách. Keď sa niekto pýta prečo, odpoveď je jednoduchá. Vysoké školy sú poslednou baštou slobody, a to mnohým zodpovedným začína výrazne prekážať. A majú ohromné majetky. Toto vedie k zmenám počas hry a k ohrozeniu študentov, ale už nie k deklarovanému boju za kvalitu vysokoškolského štúdia. Ale o zmene pravidiel počas hry niekedy nabudúce.