Jar 2022 - Keď sa odstráni príčina, odstraňuje sa následok

Jar mnohí obľubujú preto, že po únavnej, pochmúrnej zime je pre nich akýmsi reštartom, dobíjaním energie a momentom zakladania budúcej úrody, a tým aj budúcnosti. Iní ju zasa nemajú radi, vnímajú ju prostredníctvom známej jarnej únavy a s ňou spojenej aj nechuti začínať niečo nové, čo často evokuje obavy o budúcnosť.

08.05.2022 10:00
debata (1)

Tieto priority zodpovedajú nastaveniu mysle, či uvažujem pozitívne, alebo negatívne, ale tiež fyzickému či zdravotnému stavu a aj celkovému vonkajšiemu prostrediu v čase príchodu jari. Tieto osobné a individuálne nastavenia pôsobia aj spoločensky, ekonomicky alebo globálne.

Do akej jari vstupujeme my na Slovensku, v Európe a vo svete? Veľmi jednoduchou, ale nedomyslenou odpoveďou by bolo, že je to vplyv či výsledok predchádzajúcej zimy. Tá reálna odpoveď je oveľa komplexnejšia a zložitejšia. S určitou mierou abstrakcie môžeme konštatovať, že v ekonomickej oblasti najviac vnímame dosahy neriadenej a bezbrehej globalizácie, ktoré charakterizujeme ako negatívne, čím vôbec nechcem vymazať tú časť globalizácie, ktorá mala aj nesporne pozitívne efekty.

Globalizácia určite prispela k rýchlemu transferu technológií a know-how, ale zároveň aj k ďalšej neúmernej finančnej koncentrácii v rukách úzkej skupiny jednotlivcov, finančných skupín, korporácií. Tieto sa aj individuálne alebo korporátne stali silnejšie ako väčšina štátov sveta. V ich prospech hrá tiež razantne rastúci verejný dlh väčšiny národných ekonomík vrátane Slovenska. Toto veľmi výrazne do budúcnosti obmedzuje operačný priestor národných štátov v oblasti investovania aj v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry, sociálnej oblasti alebo zahraničnej politiky. Ťarcha dlhovej služby bude nočnou morou budúcich generácií nielen malých a stredných krajín, ale z dnešného pohľadu aj tzv. silných ekonomík či už v Európe, alebo v Amerike.

Ťarcha dlhovej služby bude nočnou morou budúcich generácií nielen malých a stredných krajín, ale aj tzv. silných ekonomík či už v Európe, alebo v Amerike.

V Európe sme totálne prepásli efekt pádu železnej opony koncom 80. rokov 20. storočia, ktorý sa len čiastočne a dočasne zužitkoval na časový odsun krízy časti európskej ekonomiky. Mám na mysli hlavný efekt, ktorým mal byť rozvoj celoeurópskej spolupráce, vybudovanie dôvery a vzájomného rešpektu, Miesto toho sme sa zamerali len na posun novej železnej opony smerom na východ, ale Európa ako kontinent zostala naďalej rozdelená a možno viac ako predtým. Kto na to dopláca, je v konečnom dôsledku len Európa, jej krajiny, firmy a občania. Európa v období po páde železnej opony zažila dva vojnové konflikty. Prvý v bývalej Juhoslávii a druhý v súčasnosti na Ukrajine. Obidva boli a sú zlyhaním európskej kontinentálnej politiky a vo svojom sumáre Európu ďalej rozdeľujú a oslabujú dovnútra i navonok.

Na Slovensku sme svedkami výrazného pádu kredibility štátnych orgánov, ich predstaviteľov, ako aj mnohých kľúčových inštitúcií verejného sektora. Štát bez rešpektu k základným atribútom moci sa stáva nestabilný a z pohľadu mladej generácie neperspektívny. Štát postupne odumiera či v dôsledku nízkej pôrodnosti, alebo odchodom produktívnej časti obyvateľstva do zahraničia často s jednosmerným lístkom bez návratu. Odumiera nielen fyzicky, ale aj mentálne alebo intelektuálne, čím stráca svoju identitu a stáva sa tvárnou masou vhodnou do akejkoľvek formy. Prečo zabúdame na vlastných občanov, firmy, regióny, za ktoré majú štátne orgány plnú zodpovednosť? Radšej sa ústavní činitelia venujú, z ich pohľadu, „veľkým“ medzinárodným témam, ktoré ovplyvňujeme len okrajovo, a zabúdajú na hlavnú zodpovednosť štátu, ktorou je starostlivosť o jeho prosperitu, spokojnosť občanov, firiem a rôznych spoločenských skupín. Štát musí spájať, nie rozdeľovať.

Zamyslime sa seriózne nad príčinami dnešného stavu spoločnosti, Slovenska, Európy a sveta a odhaľujme ich v sebe aj v systéme, v ktorom nielen žijeme, ale ho aj tvoríme. Nesmieme len pasívne vnímať nepravdu a neprávosť. Musíme sa stať aktívnym článkom vlastného života, prostredia, v ktorom pôsobíme, a prostredníctvom neho aj v širšom lokálnom, štátnom, európskom či globálnom prostredí. Nedajme so sebou manipulovať alebo sa dokonca ohlupovať polopravdami. Žime plnohodnotným životom, lebo len tak budeme mať sebaúctu, ale aj úctu a rešpekt k tým, ktorí si to skutočne zaslúžia.

Odhaľujme príčiny toho, s čím sme nespokojní, a eliminujme ich zo svojho života. Hľadajme cesty k pravde, slobode a spravodlivosti. Dokážme, že nie sme upadajúcou civilizáciou, ale hodnotovou spoločnosťou s perspektívou do budúcnosti.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #spoločnosť #civilizácia #globalizácia #štátne inštitúcie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy