Čína v globálnej ekonomike

Čína býva v médiách často vyobrazovaná ako hrozba. Narušuje vzdušný priestor svojich susedov, ekonomické investície premieňa na politický vplyv a svoju propagandu chrlí, kde len môže. Takýto pohľad dominuje vo verejnej diskusii. Môžeme však súhlasiť s perspektívou, podľa ktorej sme potenciálnou obeťou a mali by sme sa brániť? Alebo je to inak?

04.05.2022 14:00
debata (6)

Ľavicový pohľad na čínsku geopolitickú situáciu vychádza z jej ekonomického a technologického postavenie vo svete. Všíma si neschopnosť čínskych firiem vyrábať také produkty, aké nikto iný vyrábať nedokáže, pretože len také sú schopné zaistiť obrovské monopolistické zisky. Kľúčová je teda odpoveď na otázku: Aké najnovšie technológie je Čína schopná komerčne produkovať a predávať? Napriek množstvu čínskych patentov sa odpoveď zdá byť jednoznačná: Žiadne.

Technologické zaostávanie

Hoci kvantá elektroniky dovážame z Číny a tá investuje nemalé prostriedky do výskumu a vývoja, naďalej platí, že Čína nedokáže technologicky konkurovať firmám zo Spojených štátov, z Japonska či Taiwanu.

Najlepšie to ukázala nedávna kauza firmy Huawei, ktorá nebola schopná po sankciách zaistiť potrebné komponenty do svojich výrobkov a čiastočne sa stiahla zo západných trhov.

To, čo Čína dokáže produkovať, sú výrobky v strednom segmente, pričom využíva svoju dnes už nie až takú lacnú pracovnú silu, aby znižovala cenu daných výrobkov a vytláčala z trhu ostatných. Tí jej z jednej strany konkurujú kvalitou, ktorú Čína nedosahuje, a z druhej cenou, ktorú podlieza aj pomocou dotácií. Tým však v konečnom dôsledku dotuje konzumentov z bohatších krajín.

Číňania majú obmedzenejší prístup k investíciám do firiem produkujúcich najnovšie, a teda najvýnosnejšie technológie, a to má, ako bolo povedané, za následok nižšiu výnosnosť.

Závislosť od kľúčových technológií priznáva čínska vláda v oficiálnych dokumentoch, ktoré v pravidelných intervaloch opakujú cieľ dobehnúť technologicky vyspelejšie krajiny. To sa však Číne stále nedarí. Nedávny údajný prelom v schopnosti produkovať iba 7-nanometrové čipy sa obvykle interpretuje ako ohrozenie dominancie západných firiem. Perspektíva kladúca dôraz na význam monopolov pre dominanciu na trhu ukazuje, že kľúčový je tu technologický rozdiel, a ten je naďalej niekoľkoročný.

Zatiaľ čo Čína bude pri svojich relatívne nízkych ziskoch investovať, to isté budú robiť jej protivníci so superziskami z monopolov na intelektuálne vlastníctvo. Práve tieto zisky a reinvestície by mali zaistiť pretrvávanie čínskeho podriadeného postavenia a podľa novej knihy výskumníka globálneho obchodu Sama Kinga je tento vzťah neprekonateľný.

Nejde pritom len o čipy. Komerčná letecká spoločnosť Číny dokázala vyrobiť slušné lietadlo. To však nie je schopné kvalitou konkurovať súčasnému Airbusu ani Boeingu, nehovoriac o budúcich generáciách lietadiel týchto firiem, ktoré čoskoro prídu na trh. Navyše samotné lietadlo obsahuje množstvo komponentov od amerických spoločností Honeywell a General Electric, takže tak nejde o úplne čínske lietadlo. Nekonečné dobiehanie podčiarkuje skutočnosť, že čínske firmy už majú za sebou pár neúspešných pokusov o komerčnú produkciu dopravných lietadiel.

To, že Čína nie je žiadnou zásadnou ekonomickou či technologickou hrozbou, je podľa Kinga vidno na možnostiach, ktoré má v obchodnej vojne s USA. Keď Trump odstrihol Huawei od potrebných technológií a výrazne tak oslabil možnosť Huawei dosahovať zisky, Čína nemala v rukáve nejaký iný sektor, v ktorom by Spojené štáty mohla výrazne oslabiť. Jednoducho ťahá za kratší koniec.

Čo dokáže dlh?

To platí aj o často zmieňovaných rezervách zahraničných mien. Dlh je síce často nástrojom presadzovania vlastných záujmov ako napríklad vo vzťahu európskych a afrických krajín, to však neplatí o vzťahu medzi Čínou a Spojenými štátmi.

Čína vlastní 7 % amerických štátnych dlhopisov a podľa Kinga by nebola schopná zásadne rozkolísať trh s dlhopismi, nanajvýš by ich predaj viedol k zvýšeniu úrokových mier. Vzhľadom na infláciu je držanie týchto dlhopisov reálne darom Spojeným štátom, ktoré ich môžu ďalej investovať do amerických nadnárodných korporácií. Dôležitý je potom rozdiel v tzv. čistom príjme z investícií. Jednoducho povedané, americké investície v zahraničí sú omnoho výnosnejšie ako čínske. Dôvod nás vracia k predchádzajúcej téme technológií. Číňania majú obmedzenejší prístup k investíciám do firiem produkujúcich najnovšie, a teda najvýnosnejšie technológie, a to má, ako bolo povedané, za následok nižšiu výnosnosť.

Netreba tiež zabúdať, že obrovský dopyt po zahraničných menách ako dolár alebo euro, ktorý má slabšie krajiny ochrániť pred špekulatívnymi útokmi, mení výmenné kurzy v neprospech domácich mien. To znižuje kúpyschopnosť a vedie zároveň k predaju domácich výrobkov za nižšie ceny.

Verejná diskusia o Číne sa obvykle venuje čínskemu porušovaniu ľudských práv alebo agresívnej zahraničnej politike voči susedom. Tejto diskusii však chýba ekonomický rozmer. V ňom je Čína okrem iného krajinou, ktorá sa snaží dostať z podriadeného ekonomického postavenia. Ako vieme, bola doň uvrhnutá rokmi imperiálnych vojen vedených Západom.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #technológie #globálna ekonomika