Prepísaná politická mapa
Keďže po finančnej kríze bola opozícia voči kapitalizmu zatlačená do úzadia, voličom ostávajú na výber svojské náhrady: na jednej strane tu máme strany reprezentujúce globálny kapitál, charakteristické tolerantným postojom k menšinám a interrupciám; na druhej strane antiimigračné strany, snažiace sa tento trend zastaviť alebo zvrátiť.
U nás tomuto rozdeleniu zodpovedajú iniciatívy SaS a Progresívneho Slovenska, stojace proti postojom Sme rodina, ĽS NS a čoraz viac rasistickému a xenofóbnemu Smeru-SD, ktorých poslanci opakovane hlasovali za sprísňovanie interrupcií. Nielen u nás, ale po celom svete možno badať zvýšenú snahu obmedziť reprodukčné práva žien. Tie sú na ústupe v Poľsku, Španielsku či USA, kde sa časť sudcov chystá zvrátiť rozhodnutie súdu chrániace právo ženy na súkromie platiace od 70. rokov. Prečo sa to deje?
Zmena vzorcov správania
Jedno vysvetlenie ponúka novinárka a spisovateľka Laurie Pennyová vo svojej poslednej knihe s bombastickým názvom Sexuálna revolúcia: „Spoločným menovateľom je strach. Strach zo zmeny. Strach z bezvýznamnosti. Strach zo žien. Strach z toho, ako sa ženy menia, stávajú sa slobodnejšími, statočnejšími, menej náchylnejšími stavať pohodlie mužov nad svoje vlastné práva. Spoločným menovateľom je morálne pohoršenie. Pohoršenie, že utláčaní sa opovažujú pomenovávať svoj útlak, že obete zneužívania sa nedržia predpísaných sociálnych rolí, neskrývajú ujmy, ktoré im boli spôsobené, a začínajú sa dožadovať dôsledkov.”
Podľa Pennyovej chcú všetci tí, ktorí boli historicky na strane moci – teda bieli, heterosexuálni a bohatí muži – nechať veci tak, ako sú, a zachovať stav, v ktorom má každý určené svoje miesto, rolu a postavenie. Doposiaľ sa vo svojej nadvláde a donucovaní spoliehali na tichý súhlas tých, ktorí bez slova, samostatnosti a mzdy udržiavali reprodukciu spoločnosti. Preto nastal čas zmeniť spoločenskú zmluvu tak, aby zahrnula a uznala ich práva, dala slobodu rozhodovať aj ženám, nebeloškám, prisťahovalkyniam. Uvedená zmena vzorcov správania sa by mala pretvoriť spoločenské vzťahy z nadvlády a konkurencie na súhlas a komunitu.
Problémom aktivizmu za reprodukčné práva, respektíve feministickej agendy vo všeobecnosti bolo, že nedokázali zrozumiteľne obhájiť svoje požiadavky pred verejnosťou. Hnutie práva na voľbu nebolo dosť široké a bolo až príliš akademické.
Boj za práva žien však vyvolal aj určité nesúhlasné reakcie zo strany niektorých mužov. Svedčí o tom aj popularita Jordana Petersona, obhajujúceho akúsi formu „rozumného“ konzervativizmu, ktorý svojimi videami a knihami pomáha nájsť mužom stratený smer v ich životoch. Feministka Nina Powerová tiež poukazuje na to, že pocit krivdy je prítomný na oboch stranách. Ženy i muži sa sťažujú, že sú kvôli druhému pohlaviu pripravení o pôžitok, peniaze, čelia násiliu či zlému zaobchádzaniu zo strany zákona. Táto nevôľa ich prirodzene vedie k vytváraniu skupín obhajujúcich si svoje práva.
Cestou je zrozumiteľnejšia obhajoba
Ako teda tlmočiť problémy, potreby a práva žien tak, aby boli pochopiteľné a prijateľné aj zo strany mužov? Problémom aktivizmu za reprodukčné práva, respektíve feministickej agendy vo všeobecnosti bolo, že nedokázali zrozumiteľne obhájiť svoje požiadavky pred verejnosťou. Hnutie práva na voľbu nebolo dosť široké a bolo až príliš akademické. Trpelo tým, že sa stalo doménou profesionálnych neziskových organizácií, takže keď ich stratégie prestali fungovať, ukázalo sa, že bežné ženy sa nedokážu dostatočne brániť samy.
Aktivistka Anne Rumbergerová preto prízvukuje, že prístup k interrupciám je potrebné prepojiť s problémom nedostupnosti zdravotnej starostlivosti, neistotou bývania, materskou dovolenkou a so sociálnou podporou pracujúcich rodín. Iba takto možno pochopiť, že v prípade podstupovania interrupčného zákroku nejde o roztopaš, nerozvážnosť či nezodpovednosť, ale o vplyv sociálnych podmienok, ktoré sťažujú ženám vyhliadky a voľbu mať (ďalšie) deti. Prístup k interrupciám sa týka zabezpečenia zdravotného stavu, na ktoré musí mať každý človek právo.
Ťažkú situáciu, v ktorej sa ocitajú pracujúce matky, dobre ilustroval nedávny miniseriál Chyžná (Maid). Ukázal, ako sa pomery nízkych miezd, mzdy „na ruku”, a zlej sociálnej situácie premietajú do problémov kruhu chudoby, domáceho násilia, závislosti, duševných chorôb. Bez materiálneho zabezpečenia, podpory štátu a kvôli strachu z hanby sa mnohé ženy ocitajú v nezávideniahodnej situácii, kde je chudoba príčinou aj dôsledkom ich zneužívania. Finančné strádanie a stres zhoršujú agresiu a násilie, ktorému obete nedokážu uniknúť pre nedostatok prostriedkov. Na to všetko by sme mali myslieť, keď hodnotíme snahu žien hájiť si svoje práva.