Putinove snímky dovtedy dominovali na prvých stranách belehradského bulváru v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Sprevádzali ich spravidla uznanlivé alebo neutrálne texty. A zrazu portrét hrdinu z Kremľa doplnil veľký titulok "Putin vrazil nôž do chrbta Srbska“ alebo o niečo miernejší "Putin kvôli svojej vojne zabudol na Srbov a Kosovo“. Nezabudol na nich, iba v rozhovore s Guterresom urobil paralelu medzi medzinárodne uznávanou nezávislosťou Kosova a postavením vojensky dobývaných oblastí Ukrajiny – Luhanskou a Doneckou.
Ako je známe, ruský prezident tesne pred agresiou proti Ukrajine – pardon: "špeciálnou vojenskou operáciou“ – oznámil, že Rusko uznáva obe oblasti za nezávislé republiky. Nikto iný to odvtedy neurobil. Ani Eritrea alebo Sýria, ktoré patria v OSN ešte medzi verných spojencov Moskvy. Pritom Putin vysvetľoval Guterresovi, že jeho rozhodnutie je takisto v súlade s medzinárodným právom ako uznanie nezávislosti Kosova.
Ani generálny tajomník OSN, ani srbský prezident Aleksandar Vučić a mnohí ďalší si však nemyslia, že obstoja takéto paralely medzi Kosovom a dianím na Ukrajine, ktorá je obeťou neospravedlniteľnej agresie. Vedia to tak, ako všetci, ktorí objektívne a reálne posudzujú dianie vo svete, v tomto prípade konkrétne na západnom Balkáne a poznajú rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora z júla 2010, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova nebolo vzhľadom na všetky okolnosti, príčiny a súvislosti tohto aktu v rozpore s medzinárodným právom. O procese, ktorý viedol osem rokov k terajšiemu "ukrajinskému“ rozhodnutiu Vladimira Putina, to sotva možno povedať.
Srbsko je nepochybne opäť raz na križovatke ciest. Ako povedal Dragan Šormaz z vládnucej srbskej pokrokovej strany: „Neutralita už viac neexistuje. Buď budeme časťou Európy, alebo nebudeme jej časťou.“
Prezident Vučić, pochopiteľne, nepoužíva také hrubé výrazy ako bulvárne médiá v Belehrade, ale hovorí, že Putinov výklad kosovskej otázky v kontexte s jeho rozhodnutiami a činmi na Ukrajine, komplikujú situáciu Srbska. Viacerí európski a americkí činitelia ho informovali, že ich Putin takisto zoznámil so svojím chápaním kosovskej a ukrajinskej otázky. Naznačili mu, že asi najlepšie by bolo uznať nezávislosť Kosova. Vučić hovorí, že Srbsko bude bojovať ďalej, aby sa držalo svojej politiky. Pritom je nezanedbateľné, že v OSN sa pripojilo k odsúdeniu ruskej agresie proti Ukrajine, hlasovalo za vylúčenie Ruska z rady OSN pre ľudské práva, ale sa nepripojilo k sankciám Európskej únie voči Rusku.
Vzťah Belehradu k sankciám sa tu zrejme zatiaľ spája s tým, že Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN má stále dôležité slovo v otázke uznania Kosova na pôde Spojených národov. Lenže Putinove špekulácie ukazujú, že aj v tomto smere sa stáva pozícia Ruska nevypočítateľná. Známy analytik a jeden z najlepších znalcov západného Balkánu i Ruska Vladimir Gligorov upozornil v pohľade na dlhodobé i súčasné trendy, že „Rusko sa bude správať voči Srbsku tak, ako si ono bude myslieť, že je to v jeho záujme a nijaké pochopenie pre srbské stanovisko okrem rétorického cvičenia nejestvuje“. Gligorov je síce Macedónec, ale takéto závery odzneli už neraz aj z ruských úst: "Nečakajte, že budeme väčší Srbi ako Srbi…“
Pokiaľ ide o sankcie, srbský prezident Aleksandar Vučić v posledných týždňoch neraz upozornil, že jeho krajina je na sto percent závislá od ruských dodávok zemného plynu. Oveľa lepšie to nie je ani pokiaľ ide o ropu, hoci sa niečo ťaží aj priamo v Srbsku. Lenže to všetko je pod monopolnou nadvládou Ruska – pred viacerými rokmi za veľkolepej slávnostnej účasti najvyšších predstaviteľov štátu predali 51 percent NIS (Naftového priemyslu Srbska) ruskému Gazpromu. Slabá je útecha, že vtedy ešte nebol prezidentom Aleksandar Vučić. Podľa neho by nevyhnutná diverzifikácia zdrojov týchto energetických surovín mohla teraz trvať 2–3 roky. Ministerka baníctva a energetiky Zorana Mihajlovíćová burcuje, že od energetickej bezpečnosti, nezávislosti a diverzifikácie v plynovom sektore závisí ekonomická stabilita a bezpečnosť krajiny. Dôležité je, že nielen burcuje, ale je veľmi aktívna pokiaľ ide o vyhľadávanie možností a nachádzanie projektov, ktoré sú v duchu týchto vízií. Otázne je, či bude aj v novej vláde, ktorá vznikne po parlamentných voľbách – uskutočnili sa už pred vyše mesiacom, 3. apríla a zatiaľ sa ešte ani nezišiel nový parlament.
Srbsko je nepochybne opäť raz na križovatke svojich ciest. Dragan Šormaz zo suverénne vládnucej Srbskej pokrokovej strany je svojou otvorenosťou a jednoznačnosťou takpovediac "bielou vranou“ medzi poslancami a politikmi. Nedávno povedal: „Čas politikárčenia uplynul, železná opona padla na hraniciach Ruska. Neutralita už viac neexistuje. Buď budeme časťou Európy, alebo nebudeme jej časťou.“