Čakanie na premiéra Hegera

Občania už takmer pol roka čakajú na to, ako sa vláda vyrovná s rastúcou infláciou, akým spôsobom bude riešiť aktuálne krízy a problémy slovenskej ekonomiky a ako im pomôže. V chaose, ktorý je od začiatku fundamentálnym znakom koalície, všetci čakáme na Godota – premiéra Hegera. A tragikomédia, rozohraná v nekončiacich sa dejstvách, pokračuje.

19.05.2022 12:00
debata (15)

Nekonečná tragikomédia

Vláda a jej kríza sa po dvoch rokoch dostali do stavu, keď už pocit trápna, ktorý vyvoláva „manželský“ trojuholník Matovič – Sulík – Kollár (bez Veroniky a bez ľudí) presahuje aj absurditu hier Samuela Becketta. Vedľa nich sediaci automat na frázy Eduard Heger, preteky koaličných „partnerov“ v tom, kto viackrát poruší koaličnú zmluvu a programové vyhlásenie vlády, len podčiarkujú nezmyselnosť situácie, v ktorej sme sa ocitli.

Tú znásobuje fakt, že vláda nemusí (ani nemôže) skončiť skôr než v roku 2024. Hoci na to, aby sme sa na najbližšie obdobie zbavili stresu z krízy a neschopnosti, keď už sa nezbavíme obyčajných ľudí a ich principála, stačí, aby SaS odišla z vládnej koalície a z pozície opozičnej strany umožnila menšinovej vláde, nech sa definitívne historicky znemožní. Navyše v prípade, ak o ministrovi financií opakovane hovorí ako o škodnej, čo podčiarkuje aj vyjadrenie Richarda Sulíka o tom, že „po vyše roku ministrovania Igora Matoviča je štátna pokladnica v rozklade“. To, že SaS vyzýva premiéra Hegera, aby sa pod návrh z dielne jeho zamestnávateľa a ministra financií „nepodpísal“, je dôkazom bizarnosti stavu, do ktorého sa Slovensko dostalo po voľbách 2020.

(Ne)odchádzanie

Už minulú stredu malo prísť k veľkému rozhodnutiu. Občania sa už utiekali k tomu, že sa konečne rozhodne o „pomoci ľuďom“. Tú teatrálne (a so symptomatickou chybou – chýbajúcou nulou) predstavil Igor Matovič pred tromi týždňami (pričom na daňovo-odvodovú reformu čakáme už viac než rok a na daňovú revolúciu už niekoľko mesiacov). Novinári (a opozícia) čakali, že sa konečne rozsekne gordický uzol vzťahov vo vládnej koalícii – a SaS naozaj odíde z vlády, o čom už desať dní intenzívne konšpiruje Igor Matovič a jeho verní. Lenže človek mieni, a vládna koalícia – sama seba prekvapujúca – mení.

Neprišla ani pomoc, ani sa nik nechytá z vlády odísť. „Nie, my neodídeme z koalície ani z vlády, takú radosť Igorovi Matovičovi neurobíme,“ povedal po týždni Richard Sulík. Spoločne s Borisom Kollárom však dodáva, že ak dôjde k ďalšiemu porušeniu koaličnej zmluvy, tak oni sa ňou riadiť nebudú. Igor Matovič na revanš obvinil Sulíka z toho, že pracuje v prospech maďarských oligarchov, že jeho konanie hraničí s vlastizradou, že „s takým človekom sa nedá zmysluplne vládnuť“. A čo na to premiér? Ten, ktorý mal byť tým, kto koalíciu spája a zmierňuje konflikty? Nevieme. Spolu s tulákmi Vladimírom a Estragonom stále čakáme na Godota.

Načo je nám Heger?

„Načo sú rokovania v pondelok do jednej v noci, keď na druhý deň neplatia,“ zúfala si pred týždňom ministerka a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Načo nám je vládna koalícia, ktorá rokuje a nič neprerokuje? Načo nám je vláda, ktorá slovami ministerky spravodlivosti „hrubo znásilňuje legislatívny proces“ a svojím konaním „rúca právny štát“? Načo nám je premiér, ktorý nič nerobí a ani nemá ambíciu riadiť vládu, a uspokojí sa len s tým, že stojí vedľa Igora Matoviča a v ostatnom čase sa tak maximálne snaží ho aspoň kopírovať v jeho emočných výlevoch smerom k verejnosti?

Eduard Heger sa snaží ľudí ubezpečovať, že je premiérom, ktorý má všetko v rukách. Že je človek na správnom mieste. Realita je však taká, že len prednáša kázne o návrate etiky do politiky. A za ten čas občania strácajú vieru v štát a v demokraciu na Slovensku.

Decentne rozčarovaný a nepresvedčivý Eduard Heger sa snaží ľudí ubezpečovať, že je premiérom, ktorý má všetko v rukách. Že je človek na správnom mieste. Realita je však taká, že len prednáša kázne o návrate etiky do politiky. A za ten čas občania strácajú vieru v štát a v demokraciu na Slovensku. Očakávania a nádeje vkladané do neho a jeho kabinetu boli iné. Nechceli sme hovorcu, ba ani kazateľa, ktorý bude kázať o maľovaní čerta na stenu. Týždne hovorí, že pracuje na tom, aby koalícia riešila problémy v spoločnosti, aby pomoc občanom (predstavená 21. apríla 2022) bola schválená. Lenže za ten čas a de facto za štyri mesiace roka 2022 nebolo schválené nič. Zato zlyhaní a vzájomných útokov medzi ministrami bezpočetne. Ak sa ho na toto aj novinári spýtajú? Hovorí, že sa k tomu rád vyjadrí. Ak má vyjadriť stanovisko, odpovedať na konkrétnu otázku, utieka sa k prázdnym frázam. V momente, keď však začne hovoriť o opozícii – jej detinskosti – začína teatrálne napodobňovať emócie svojho predchodcu, dúfajúc azda, že tým osloví voliča, že keď sa stane karikatúrou Matoviča či Fica, spraví to z neho lídra.

V politike však lídrom nie je niekto, kto neovláda svoje emócie. Kto iba predstiera, že niečo robí, no výsledky práce zatiaľ prezentujú iní. Lídrom nie je niekto, kto sa štylizuje do pozície politika, hoci sám vlastne ani nechce politiku robiť. Bojí sa riskovať, a to aj v momente, keď nemá čo stratiť. On, ba ani Slovensko. A tak, pokým my čakáme na premiéra, cirkus Matovič pokračuje v napĺňaní cieľa, ktorý si pred polrokom stanovil Robert Fico: „Urobíme maximum, pre víťazstvo v nasledujúcich parlamentných voľbách.“

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #OĽaNO #Richard Sulík #Igor Matovič #Eduard Heger #SASKA