POLEMIKA: Cenový strop, mimoriadna daň alebo zdanenie ruskej ropy?

Zastropovanie cien benzínu a nafty Maďarsku nepomohlo. Ako bude postupovať Slovensko? Je zdanenie ruskej ropy dobrým nápadom? Slovnaft na lacnej ruskej rope zarába. Je mimoriadne zdanenie vhodným spôsobom, ako dostať "ľahko" zarobené eurá do štátnej kasy a použiť ich na financovanie protiinflačných sociálnych balíčkov?

21.05.2022 10:00
debata (29)

Minister hospodárstva presadzuje pre Slovnaft výnimku z pripravovaného embarga na dovoz ruskej ropy. Minister financií zase prišiel s návrhom zdaniť nadmerný zisk, ktorý má Slovnaft „vďaka“ vysokej zľave na ruskú ropu. Energetický analytik Karel Hirman si myslí, že „Matovičov návrh ceny na benzínkach síce neznižuje, ale rieši aspoň čiastočne podiel slovenských daňových poplatníkov na enormných ziskoch Slovnaftu vďaka výnimke, ktorú preň presadzuje Sulík.“ Podľa ekonóma Ľuboša Pavelku „cenové stropy, ktoré boli zavedené v Maďarsku alebo Poľsku, devastujú verejné financie aj podnikateľské prostredie.“ Navrhuje preto zavedenie dane na každú tonu spracovávanej ruskej ropy.

Prečo Sulík presadzuje výnimku pre MOL?

Karel Hirman, energetický analytik

Karel Hirman Foto: archív KH
Karel Hirman analytik Karel Hirman

Diskusiu o zastropovaní cien pohonných hmôt podobne, ako to urobila Orbánova vláda v Maďarsku, vyvolalo ministrom hospodárstva razantné presadzovanie výnimky pre rafinériu Slovnaft z pripravovaného embarga na dovoz ruskej ropy.

Richard Sulík svoju požiadavku odôvodňoval podobne ako jeho maďarskí kolegovia: rafinérie skupiny MOL vrátane Slovnaftu nevedia rýchlo uspôsobiť svoje technológie na prepracovanie inej ropy ako tej, ktorú teraz berú z Ruska cez ropovod Družba. To by vraj ohrozilo ich výrobu a následne by to mohlo paralyzovať trh s pohonnými hmotami na Slovensku a v celom regióne. Podľa Sulíka je problémom aj nedostatočná kapacita alternatívneho ropovodu Adria, ktorý môže dopraviť ropu z tankerov z chorvátskeho terminálu Omišalj až do Bratislavy.

Lenže medzitým najvyšší šéf skupiny MOL Zsold Hernádi verejne pripustil, že rafinérie vedia prepracovať aj iné zmesi ropy. Dodal, že bez dodatočných zmien v technológii, ktoré si vyžiadajú okolo 500 mil. dolárov (každoročne pritom MOL bežne preinvestuje až 1,4 mld. USD), sa dočasne zníži ich efektívnosť výroby, ale netvrdil, že by bola výroba úplne ohrozená. Tiež potvrdil, že k dispozícii je alternatívna trasa cez Adriu a šéf Slovnaftu Ozskár Világi verejne upresnil, že jej kapacita pre bratislavskú rafinériu je až šesť miliónov ton ročne, čo úplne pokrýva jej potreby.

Matovičov návrh ceny na benzínkach síce neznižuje, ale rieši aspoň čiastočne podiel slovenských daňových poplatníkov na enormných ziskoch Slovnaftu vďaka výnimke, ktorú preň presadzuje Sulík.

Na základe týchto množiacich sa rozporov začalo narastať podozrenie nielen našich partnerov v EÚ, ale aj doma na Slovensku, že Budapešťou a Sulíkom nekompromisne presadzovaná výnimka pre rafinérie MOL má v skutočnosti udržať a posilniť ich zásadnú konkurenčnú výhodu. Tá spočíva v tom, že vedia z veľmi nekvalitnej ruskej zmesi v Družbe vyrobiť vysoký podiel vysokoziskových produktov, hlavne naftu. Súčasne pod tlakom embarga a po útoku Putina na Ukrajinu sa zľava na ruskú ropu raketovo zvýšila až desaťnásobne.

To vyvolalo prirodzene oprávnenú otázku slovenských občanov, ale aj časti politikov, prečo by malo Slovensko znášať politické aj finančné náklady z podpory výnimky z embarga pre skupinu MOL, ak situácia nie je ani zďaleka taká kritická, ako ju pôvodne vykresľoval Sulík a orbánovci. Naopak, zisky rafinérií sa vďaka vojne Putina na Ukrajine prudko zvyšujú a embargo by ich malo ešte predĺžiť a zlepšiť.

Vtedy sa zo strany vždy agilného ministra financií a „úhlavného koaličného spojenca“ Igora Matoviča objavila snaha o dohodu so Slovnaftom. Namiesto presadenia cenového stropu na pohonné hmoty však prišiel so zdanením časti nadmerného zisku, ktorý rafinéria má vďaka enormne vysokej zľave na ruskú ropu oproti etalónovej burzovej zmesi Brent. Tento návrh je nesporne oveľa rozumnejší ako Orbánov cenový strop. Vieme, že v Maďarsku toto opatrenie spôsobuje problémy, lebo motoristi zo susedných krajín vrátane Slovenska húfne prichádzajú čerpať pohonné hmoty do Maďarska, čo si vyžaduje zavádzať limity na nákup palív. Poliaci a Česi preto radšej siahli po znížení daní, ktoré v podstatnej miere vplývajú na koncovú cenu.

Matovičov návrh ceny na benzínkach síce neznižuje, ale rieši aspoň čiastočne podiel slovenských daňových poplatníkov na enormných ziskoch Slovnaftu vďaka výnimke, ktorú preň presadzuje Sulík. Až do vyjasnenia detailov, v ktorých sa ukrýva obyčajne „diabol kompromisu“, však ostávajú pochybnosti. Naozaj je 30-percentná hranica zdanenia optimálna? Ako sa určí reálna cena ruskej ropy Urals, keď vieme, že trh s ňou je teraz úplne neprehľadný a Rusi dávajú zľavy na základe dvojstranných kontraktov, ktoré sú ale predmetom obchodného tajomstva? Môžeme tak dospieť do situácie, že oficiálne publikované trhové indikátory ceny Uralsu začnú umelo stúpať, a tým začne klesať aj príjem z osobitnej dane, ale reálne sa bude predávať naďalej s veľkou zľavou, ktorá ostane skupine MOL. Teda situácia podobná tej, akú vidíme pri výraznom rozdiele medzi umelo spevneným oficiálnym kurzom rubľa a jeho reálnou hodnotou na čiernom trhu.

Nateraz nevieme, ako sa skončí príbeh s osobitnou daňou na ruskú ropu, proti ktorej je opäť Sulík a jeho strana. A súčasne ako Slovensko zvládne svoje presadzovanie výnimky pre súkromný MOL/Slovnaft, ak teraz naši partneri v EÚ majú potvrdené, že táto výnimka by mala generovať enormné zisky na úkor ich rafinérií, ktoré sa však embargu podriadia.

Vieme len, že pri embargu na ropu „držíme basu“ s Maďarskom, zľavy na ruskú ropu sú stále enormné a zdá sa, že zisky skupiny MOL tiež. Na Ukrajine Putinovi vojaci naďalej vraždia aj zbraňami, čo si zadovážili za naše peniaze za ropu, a že nám stále hrozí, že nám Putin vypne plyn. A od Sulíka sme počuli, že Geissenovcom sa u nás páčilo.

Rub a líce cenových stropov PHM

Ľuboš Pavelka, ekonóm

Foto: Ivan Majersky
Ľuboš Pavelka aktual

Plán na cenové stropy spotrebiteľských cien pohonných hmôt je spolu s diskusiami o neprimeraných ziskov petrolejárskych koncernov predmetom politických a ekonomických polemík naprieč Európou. Priškrtenie cien nafty a benzínu síce môže potešiť spotrebiteľov, ale zároveň otvára priestor pre vznik problémov, ktoré by inak nevznikli. Očakávané benefity pre spotrebiteľov pritom nie sú vôbec isté. Najmä preto, že ceny PHM bez spotrebných daní a tiež DPH na Slovensku nie sú extrémne vysoké. Pokiaľ ide o maloobchodné ceny, benzín a nafta sú u nás na priemernej európskej úrovni. Háčik je však v tom, že by mali byť nižšie, keďže k nám ropovodom prúdi ropa z Ruska výrazne lacnejšia, ako za túto komoditu platia spracovatelia arabskej či nórskej ropy v Európe.

Slovenská rafinérska spoločnosť Slovnaft patriaca do skupiny MOL ovládanej majoritne maďarskými akcionármi momentálne enormne profituje z toho, že kupuje ruskú ropu, ktorej má ruská strana prebytok. Dôkazom toho je veľký počet námorných tankerov s ruskou ropou brázdiacich moria, ktoré čoraz ťažšie nachádzajú zákazníkov na ropu s prívlastkom „krvavá“. Zákazníci predajcov ruskej ropy tlačia často do zliav až 30 percent pod ceny štandardnej ropy Brent na svetových trhoch. Títo totiž riskujú stratu reputácie, že ich peniaze slúžia v konečnom dôsledku na financovanie ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Okruh spracovateľov ruskej ropy je síce zatiaľ veľký, ale vzhľadom na obavy prerušenia dodávok ropy plynovodmi z Ruska do západnej Európy sa bude postupne znižovať. Rusko sa nemôže spoliehať ani na to, že rýchlo nahradí odberateľov ropy z Európy čínskymi alebo indickými veľkoodberateľmi. Najmä z dôvodu technickej infraštruktúry.

Riešením by mohlo byť zavedenie dane na každú tonu spracovávanej ruskej ropy.

Petrolejárske firmy v Európe spracúvajúce ruskú ropu od marca 2022 dosahujú extrémne marže. Podľa štúdie hnutia Greenpeace sa iba za jediný mesiac ich zisky zvýšili v rámci EÚ o 3,3 miliardy eur. Petrolejárska lobby v EÚ sa, samozrejme, nechce o mimoriadne tučné zisky deliť so štátom v žiadnej členskej krajine. Zaviesť mimoriadne dane zo zisku pre nich je preto otázne, lebo prostredníctvom daňovej optimalizácie nazývanej aj bilančná kozmetika si daňové povinnosti dokážu podstatne znížiť.

Riešením by mohlo byť prípadné zavedenie dane na každú tonu spracovávanej ruskej ropy. To by si však vyžadovalo ďalšie opatrenia, aby sa takto dočasne uvalená daňová povinnosť neprejavila ešte viac na peňaženkách motoristov. Prostriedky získané mimoriadnou daňou by mohli byť použité na rozpočtovú kompenzáciu nevyhnutných sociálnych balíčkov definovaným skupinám najmä ekonomicky aktívneho obyvateľstva s nízkymi príjmami. Vo vyspelých krajinách je napríklad obvyklé, že si zamestnanec dochádzajúci do práce mimo miesta svojho trvalého pobytu môže uplatniť tzv. „pendlerský“ paušál podľa vzdialenosti miesta svojho trvalého pobytu od pracoviska.

Štát by tiež mal dávať väčší dôraz na kontrolu cenotvorby prevádzkovateľov čerpacích staníc. Mnohí sa totiž neunúvajú so zverejňovaním cien PHM už pred vjazdom motoristu do priestorov čerpacej stanice. Zákazník potom zistí cenu benzínu alebo nafty až priamo na výdajnom stojane PHM. Mnohí prevádzkovatelia čerpacích staníc sú pod cenovým tlakom spoločností, pod hlavičkou ktorých svoje podnikanie vykonávajú. Marže mnohých z nich sú pomerne nízke a majú si ich kompenzovať predajom doplnkového tovaru vo svojich prevádzkach. Čerpacie stanice by na výveskách vo svojom vlastnom záujme mali zverejňovať marže, ktoré majú na predaji pohonných látok. Iba tak presvedčia verejnosť, že nepatria medzi palivových úžerníkov.

Časť prostriedkov vybraných mimoriadnou zrážkovou daňou dovážanej ruskej ropy by mohla tiež slúžiť ako povinná štátna rezerva na nevyhnutné technologické zmeny v petrochemickom priemysle pri prechode na spracovanie inej ako ruskej ropy vo vnútrozemských krajinách, ktoré majú veľmi obmedzené možnosti nakupovať inú ako ruskú ropu z tankerov. Tieto náklady budú pravdepodobne rozdelené tak, že určitý podiel z nich zaplatí EÚ a zvyšok pripadne na samotné petrolejárske koncerny spolu so štátnymi dotáciami na národnej úrovni.

Zavedenie cenových stropov pri predaji pohonných hmôt, ktoré boli zavedené v Maďarsku alebo Poľsku, devastuje verejné financie a svojím spôsobom aj podnikateľské prostredie.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovnaft #MOL #ruská ropa #zdanenie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy