Benzín kvapká na hlavu

V hlave ministra financií sa zrodil nápad. Nepozná ho síce žiaden daňový systém na svete, ľudovej tvorivosti sa však medze nekladú. Je to daň z ropy. Táto surovina sa dnes predáva na svetových trhoch a pochádza z rôznych regiónov.

24.05.2022 14:00
debata (11)

Európska únia uvažuje o tom, že nebude dovážať ropu z Ruskej federácie. Myslí si, že keď nebude dovážať ropu, zastaví konflikt na Ukrajine. Každý kto chce zastaviť krviprelievanie, to myslí dobre. No nie každý si pozrel čísla. Ruská federácia má k dispozícii toľko finančných rezerv, že aj bez toho, aby vôbec niečo predala, vydrží. Podľa bývalého viceguvernéra ruskej centrálnej banky Sergeja Alexašenka, ktorý v nej pôsobil v r. 1995 –1998, má Moskva zásoby peňazí najmenej na deväť mesiacov. Ruský ekonóm, ktorý je členom Antivojnového výboru Ruska, od roku 2013 žije vo Washingtone, pretože v Rusku mu nedovolili pracovať. Často hovorí s médiami aj o exporte ropy či plynu z Ruskej federácie a o jeho vzťahu k verejným financiám. Ekonomické štatistiky sú pre všetkých rovnaké. Ich neznalosť a vzájomné väzby môžu vyvolať ideologické ilúzie. A ideológia nie je nič iné len falošné myslenie. Takže pozrime sa na čísla a fakty.

Daň z ropy

Rozdiel medzi cenou ropy, ktorá sa ťaží vo svete a v Ruskej federácii je približne 35 dolárov za barel. Náklady na ťažbu jedného barelu v Rusku sú 10 až 15 USD za barel. K nákladom na ťažbu treba pridať náklady na prepravu ropovodom alebo tankermi. Ropa značky Brent sa v týchto dňoch predáva za 100 USD za barel. Ruskú ropu značky Urals kupuje v súčasnosti Čína a India približne za 75 USD za barel. Vlády v Pekingu a Dillí však špeciálnu daň z rozdielu medzi cenou ropy Brent a Urals nezaviedli.

Keď chceme zdaňovať jednu surovinu, mali by sme rovnako pristupovať aj k iným surovinám. Dane by mali byť spravodlivé voči všetkým a všetkému, čo je možné zdaňovať. Verejné financie nie sú improvizácia.

Ruská federácia vyváža do sveta aj iné suroviny a tovary. Len ťažko si možno predstaviť niektoré atómové elektrárne so svete bez ruských palivových článkov. A nielen tie na Slovensku, ale aj v Spojených štátoch amerických. Zdaňuje sa uránové palivo? Nie.

Z Ruska sa na Slovensko, ale aj do Európskej únie dovážajú aj iné suroviny. Konkrétne letecké podniky Boeing a Airbus stavajú časť lietadiel z ruského titánu. Zdaňuje niekto rozdiel medzi rôznymi cenami titánu? Nie.

Z Ruska sa do mnohých európskych automobiliek dováža hliník. Vyrába sa aj v iných krajinách. Zdaňuje sa rozdiel medzi cenami jednotlivých výrobcov? Nie.

Z Ruska sa dováža aj zemný plyn. Vo svete zemný plyn ťažia a predávajú rôzni výrobcovia. Zdaňuje sa rozdiel medzi cenami v rôznych kútoch sveta? Nie.

Dane musia byť spravodlivé, teda postavené na rovnakom princípe. Medzi všetkým surovinami existuje rovnaký rozdiel. Za niečo sa kupujú a za niečo sa predávajú konečné výrobky a služby. To je marža alebo rozdiel.

Daňový systém nemôže byť chaos. Dane musia byť spravodlivé, teda postavené na rovnakom princípe.

Americký prezident Lyndon B. Johnson zaviedol vo verejných financiách programové princípy. Bolo to v rokoch 1963¤-¤1968. Tento systém má svoje korene v Pentagone. Americký minister obrany Robert S. MacNamara chcel väčšiu kontrolu nad výdavkami na vývoj nových zbraní.

Čo je to programový systém vo verejnom rozpočte? Znamená to, že politici, bez ohľadu na to z akej sú politickej strany, uvoľňujú verejné financie na určité programy. Napríklad na financovanie opráv vysokoškolských a stredoškolských internátov. Tieto princípy známe takmer všade na svete sa zaviedli v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, konkrétne na Slovensku v rokoch 1998 až 2002. Postupne však vymizli. V týchto dňoch sme zažili ďalší pokus o zničenie týchto princípov. Neúspešný.

Ako rozbiť systém

Nie je známe, prečo by sa v slovenskej ekonomike mal zdaňovať len jeden rozdiel medzi cenami na jednu surovinu dovážanú z Ruskej federácie. Alebo, žeby na všetky? Preto, aby človek vedel, ako je to inde, mal by poznať prinajmenej knihy z oblasti verejných financií od svetových autorov ako sú Joseph Stiglitz a Richard A. Musgrave či od českého vedca Jana Širokého z Ostravy. V ich publikáciách neexistuje daň kvôli rozdielnym cenám na suroviny na svetových trhoch. Jan Široký postupne opisuje systém harmonizácie daňových systémov Európskej únie. Cieľom harmonizácie by malo byť riadenie sa princípmi daní podľa európskych predpisov. Je v nich niekde niečo o zdaňovaní rozdielov medzi rôznymi cenami tej istej suroviny?

Nie. V daňových systémoch nenájdeme nič o zdaňovaní cenových rozdielov rovnaných komodít. Československá socialistická republika nakupovala ropu lacnejšie ako na svetových trhoch. Už vtedy stál Slovnaft, ale daň nebola.

Daňový systém nemôže byť chaos. Ten vyzerá asi takto. Potrebujeme niečo zdaniť, aby sme uspokojili to, o čom si myslíme, že sú potreby voličov. Aj keď to nemáme zistené, myslíme si, že to, čo si myslíme, je reálna potreba. Bez poznania reálnych potrieb obyvateľstva sú to ekonomické výstrely do vzduchu. Aj keď nikoho z ľudí netrafia, zabíjajú systém. Rozbiť jeden systém je to najľahšie. Dať ho dokopy, je oveľa ťažšie.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Igor Matovič #vojna na Ukrajine #daň z ropy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy